| ECLI | ECLI:SK:NSSR:2012:6.CDO.143.2012.g06.26 |
|---|---|
| Dátum rozhodnutia | 26.06.2012 |
| Súd | Najvyšší súd Slovenskej republiky |
| Spisová značka | 6Cdo/143/2012 |
| Zdroj (PDF) | www.nsud.sk |
| Forma rozhodnutia | Uznesenie |
Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn.: 6Cdo/143/2012 datum: 26.06.2012 Najvyšší súd 6 Cdo 143/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J. J. , bývajúceho v D., proti žalovanému JUDr. J. G. , prokurátorovi Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš, o zaplatenie 66 387,84 EUR , vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 16 C 154/2008, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 19. decembra 2011 sp. zn. 4 Co 360/2011 takto r o z h o d o l : Dovolanie žalobcu o d m i e t a. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Banskej Bystrici dovolaním napadnutým uznesením potvrdil uznesenie Okresného súdu Zvolen z 27. septembra 2011 č. k. 16 C 154/2008-176, ktorým žalobcovi nebol ustanovený zástupca z radov advokátov pre dovolacie konanie o jeho dovolaní proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. augusta 2011 sp. zn. 3 Cdo 136/2011, 3 Cdo 137/2011, 3 Cdo 138/2011 a 3 Cdo 143/2011. Potvrdenie uznesenia súdu prvého stupňa odôvodnil jeho vecnou správnosťou poukazujúc na to, že obsah spisu nenasvedčuje tomu, že by u žalobcu nešlo o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie žalobca. Uviedol, že napadnuté uznesenie mu bráni vo výkone spravodlivosti, a že ustanovenie zástupcu vyžaduje ochrana jeho záujmov. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skúmal predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, že smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 239 O.s.p. Prípustnosť dovolania podľa § 239 O.s.p. v predmetnej veci neprichádza do úvahy. Nejde totiž o zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu, ani o uznesenie, ktorým by odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev /§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p./ na zaujatie stanoviska, a ani o potvrdzujúce uznesenie, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Rovnako nejde ani o uznesenie odvolacieho súdu, potvrdzujúce uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, alebo o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených pod písmenami a/ až g/ ustanovenia § 237 O.s.p., pričom nezistil existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. Nezistil ani podmienku prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., keď z obsahu spisu je zrejmé, že v súvislosti s rozhodovaním o žiadosti žalobcu o ustanovenie zástupcu z radov advokátov, nebola postupom odvolacieho ani prvostupňového súdu znemožnená žalobcovi realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva. Za odňatie možnosti konať pred súdom nemožno považovať ani samotné rozhodnutie, ktorým nebolo vyhovené jeho žiadosti o ustanovenie zástupcu z radov advokátov. Pre ustanovenie zástupcu v dovolacom konaní o dovolaní proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako dovolacieho súdu, nie je splnený základný zákonný predpoklad, a to, že nejde (v tomto dovolacom konaní) o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. V zmysle ustanovenia § 10a O.s.p. nie je totiž daná funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodovať o dovolaniach proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako dovolacieho súdu. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobcu podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. ako neprípustné odmietol. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalovanému v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 26. júna 2012 JUDr. Rudolf Č i r č, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová
Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky