| ECLI | ECLI:SK:NSSR:2012:5.NDT.9.2012.g06.28 |
|---|---|
| Dátum rozhodnutia | 28.06.2012 |
| Súd | Najvyšší súd Slovenskej republiky |
| Spisová značka | 5Ndt/9/2012 |
| Zdroj (PDF) | www.nsud.sk |
| Forma rozhodnutia | Uznesenie |
Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn.: 5Ndt/9/2012 datum: 28.06.2012 5 Ndt 9/2012 Najvyšší súd Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci proti obžalovanému P. B. a spol. pre prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/, b/ Tr. zák. a iné vedenej na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. 6 T 17/2012 na neverejnom zasadnutí 28. júna 2012 v Bratislave o návrhu obžalovaného P. B. na odňatie a prikázanie veci v zmysle § 23 Tr. por. takto r o z h o d o l : Trestná vec obžalovaných P. B. a F. U. vedená na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. 6 T 17/2012 sa tomuto súdu n e o d n í m a. O d ô v o d n e n i e Na obvinených P. B. a F. U. bola 19. apríla 2012 podaná na Okresný súd Skalica obžaloba pre prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/, b/ Tr. zák. a prečin porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 194 ods. 1 Tr. zák. (v bode 1/ obžaloby) a na P. B. aj pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. (v bode 2/ obžaloby), ktorej trestnej činnosti sa mali dopustiť na skutkovom základe uvedenom v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Skalica z 19. apríla 2012, sp. zn. Pv 606/11. Obaja obžalovaní sú trestne stíhaní väzobne, pričom obžalovaný P. B. sa nachádza vo väzbe od 26. októbra 2011 a obžalovaný F. U. od 1. februára 2012. Trestná vec obžalovaných bola pomocou technických prostriedkov pridelená na prejednanie a rozhodnutie do oddelenia samosudcu JUDr. Ivana Šimeka pod vyššie uvedenou spisovou značkou. Príslušný samosudca vo veci rozhodol trestným rozkazom z 11. júna 2012, ktorým uznal oboch obžalovaných za vinných zo skutku v bode 1/ obžaloby a uložil im tresty odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia. Proti uvedenému trestnému rozkazu podali obaja obžalovaní v zákonom stanovenej lehote odpor, takže vo veci sa bude rozhodovať na hlavnom pojednávaní. Podaním z 12. júna 2012 (č. l. 451) adresovaným samosudcovi obžalovaný P. B. požiadal, aby jeho trestná vec bola v súlade s ustanovením § 23 ods. 1 Tr. por. odňatá Okresnému súdu Skalica a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa. Svoju žiadosť odôvodnil tým, že trestné stíhanie voči nemu bolo zo strany príslušníkov polície vedené vzhľadom na jeho minulosť mimoriadne predpojato až tendenčne s cieľom ho usvedčiť. Poukazoval na prepojenie polície so súdnou mocou, a preto považuje v záujme zachovania nestrannosti súdneho rozhodovania za nevyhnutné pristúpiť k delegácii jeho trestnej veci. Na výzvu samosudcu obžalovaný P. B. podaním z 21. júna 2012 (č. l. 461) doplnil svoj návrh na odňatie a prikázanie veci s tým, že žiadal, aby jeho trestná vec bola prikázaná niektorému zo súdov v Bratislave. V tejto súvislosti znovu poukazoval na prístup príslušníkov polície pri objasňovaní trestnej činnosti. Vo veci sa vyjadrili všetci sudcovia Okresného súdu Skalica (č. l. 463-467), z ktorých ani jeden sa necíti vo veci obžalovaných zaujatý a nemá žiadny vzťah k stranám trestného konania a vec bola 26. júna 2012 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie podľa § 23 ods. 1 Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorého príslušnosť ako delegujúceho súdu vyplýva z ustanovenia § 23 ods. 1 veta druhá Tr. por., preskúmal návrh obžalovaného P. B. na odňatie veci Okresnému súdu Skalica a jej prikázanie inému príslušnému súdu v Bratislave, ako aj obsah súdneho spisu a zistil, že návrh obžalovaného nespĺňa zákonom požadované podmienky. Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený. Podľa čl. 48 ods.1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Ide o významnú ústavnú zásadu, ktorú treba dôsledne zachovávať, to znamená brať ju do úvahy aj pri rozhodovaní o návrhoch na odňatie a prikázanie veci príslušnému súdu podľa § 23 Tr. por. Odňatie a prikázanie veci podľa § 23 Tr. por. je výnimkou z vyššie uvedenej ústavnej zásady. Uvedený inštitút Trestného poriadku možno uplatniť len vtedy, ak pre tento postup existujú dôležité dôvody. Platná právna úprava pritom pojem „dôležité dôvody“ bližšie neupravuje. Nepochybne za dôležité dôvody v zmysle § 23 Tr. por. možno považovať skutočnosti, ktoré sú výnimočné už svojou povahou, pretože ustanovenie § 23 Tr. por. je zákonným prelomom do zásady, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi vyjadrenej vo vyššie citovanom článku Ústavy Slovenskej republiky. Preto musí ísť o dôvody, ktoré zabezpečujú nestranné a zároveň zákonné prerokovanie veci, náležité zistenie skutkového stavu potrebného na rozhodnutie, ako aj uplatnenie všetkých do úvahy prichádzajúcich základných zásad trestného konania. Ďalšou nevyhnutnou podmienkou na delegáciu veci inému než príslušnému súdu je, že súčasne existujú také skutočnosti, z ktorých možno vyvodiť spoľahlivý záver, že procesne nepríslušný súd môže vec prerokovať a rozhodnúť podstatne rýchlejšie a hospodárnejšie. Iba v takom prípade možno urobiť výnimku z vyššie citovanej zásady. V posudzovanej veci však obžalovaný P. B. takéto dôvody vo svojom návrhu na odňatie a prikázanie veci neuviedol a nevyplývajú ani z obsahu trestného spisu. Navyše ide o väzobnú vec, ktorú treba v zmysle § 2 ods. 6 Tr. por. vybavovať prednostne a urýchlene. Obžalovaný vo svojom návrhu neuviedol ani voči jednému sudcovi príslušného súdu žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vzbudiť podozrenie z nestranného, neobjektívneho alebo nezákonného rozhodovania v danej veci. Skutočnosť, že vo veci boli činní vyšetrovatelia Okresného riaditeľstva PZ Odboru kriminálnej polície v Skalici, nemôže byť sama o sebe dôvodom na vylúčenie sudcov Okresného súdu Skalica z vykonávania úkonov trestného konania podľa § 31 ods. 1 Tr. por., a teda nemôže byť dôvodom na postup podľa § 23 ods. 1 Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní predloženého spisového materiálu dospel k jednoznačnému záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por., pretože nie je daný žiadny dôležitý dôvod predpokladaný citovaným zákonným ustanovením, v dôsledku ktorého by mohlo byť ohrozené nestranné a zákonné prerokovanie uvedenej trestnej veci miestne i vecne príslušným súdom, preto návrh obžalovaného P. B. považoval za nedôvodný a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislave 28. júna 2012 JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r. predseda senátu Vyhotovil: JUDr. Peter Szabo Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Véghová
Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky