| ECLI | ECLI:SK:NSSR:2012:4.OBO.7.2011.g01.31 |
|---|---|
| Dátum rozhodnutia | 31.01.2012 |
| Súd | Najvyšší súd Slovenskej republiky |
| Spisová značka | 4Obo/7/2011 |
| Zdroj (PDF) | www.nsud.sk |
| Forma rozhodnutia | Uznesenie |
| Citované predpisy |
328/1991 Zb.: § 19 162/1995 Z. z.: § 702 |
Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn.: 4Obo/7/2011 datum: 31.01.2012 Najvyšší súd 4 Obo 7/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: N.O., N.J., IČO: X., zastúpený advokátom Mgr. R. H., L. proti žalovanému: JUDr. J. G., Š., správca konkurznej podstaty úpadcu P., P., IČO: X., zastúpenému C. I., s. r. o., advokátska kancelária, M., IČO: X., o vylúčenie majetku z konkurznej podstaty úpadcu, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 7Cbi 133/2006-251 zo dňa 10. novembra 2010, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 7Cbi 133/2006-251 zo dňa 10. novembra 2010 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom uložil povinnosť žalovanému, aby vylúčil z konkurznej podstaty úpadcu P.P., nehnuteľnosti zapísané na LV č. X. parc. č. X. zastavaná plocha o výmere 390m 2 , parc. č. X.X.zastavaná plocha o výmere 799 m 2 , parc. č. X. zastavaná plocha o výmere 59 m 2 , parc. č. X. ostatné plochy o výmere 8 270 m 2 , parc. č. X.X. trvalé trávnaté porasty o výmere 601 m 2 , parc. č. X. ostatné plochy o výmere 3 097 m 2 , parc. č. X. ostatné plochy o výmere 1 036 m 2 , parc. č. X.X. ostatné plochy o výmere 35 m 2 , parc. č. X.X. ostatné plochy o výmere 82 m 2 , parc. č. X.X. ostatné plochy o výmere 77 m 2 . Žalovanému zároveň uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 873,94 eur. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa žalobou zo dňa 14. 07. 2006 domáhal vylúčenia nehnuteľností z konkurznej podstaty úpadcu, nakoľko žalovaný ako správca konkurznej podstaty úpadcu P. zaradil do konkurznej podstaty úpadcu aj nehnuteľnosti, ktoré žalobca považoval za svoje. Žalobca postupom podľa § 19 ods. 1, 2 zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní ( ďalej len ZKV ) po doručení výzvy súdu zo dňa 02. 06. 2006 v zákonom stanovenej lehote podal žalobu o vylúčenie nehnuteľností z konkurznej podstaty úpadcu v zapísaných na LV č. X. parc. č. X., X., X.X.a X. a parc. č. X. ostatná plocha o výmere 7784 m 2 , parc. č. X. ostatná plocha o výmere 9 944 m 2 , parc. č. X.X. o výmere 676 m 2 , parc. č. X.X. o výmere 642 m 2 a parc. č. X. trvalé trávnaté porasty o výmere 25 598 m 2 , ktoré boli zapísané na LV č. X. pod položkou Z 6/98, Z 1259-54/98. Úpravou žalobného petitu zo dňa 01. 04. 2010 žalobca žiadal, aby súd určil, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. N., evidované Správou katastra Nitra, LV č. X., parc. č. X. zastavaná plocha o výmere 390 m 2 , parc. č. X.X. zastavaná plocha o výmere 799 m 2 , parc. č. X. zastavaná plocha o výmere 59 m 2 ( žalovaným uznané ), parc. č. X. ostatné plochy o výmere 8 270 m 2 , parc. č. X. trvalé trávnaté porasty o výmere 601 m 2 , parc. č. X. ostatné plochy o výmere 3 097 m 2 , parc. č. X. ostatné plochy o výmere 1 036 m 2 , parc. č. X.X. ostatné plochy o výmere 35 m 2 , parc. č. X.X. ostatné plochy o výmere 82 m 2 , parc. č. X.05 ostatné plochy o výmere 77 m 2 , nie sú súčasťou konkurznej podstaty úpadcu P.. Žalobca sa v žalobnom návrhu zo 14. 07. 2006 domáhal vylúčenia majetku z konkurznej podstaty o celkovej výmere 45 776 m 2 , čo korešpondovalo s podanou výzvou Krajského súdu v Bratislave zo dňa 02. 06. 2006. Podaním zo dňa 01. 04. 2010, na základe vykonaných zmien v rámci vypracovaných geometrických plánov ohľadne určenia parcelných čísiel žalobca žiadal vylúčiť z konkurznej podstaty úpadcu nehnuteľnosti v celkovom výmere 14 446 m 2 . Súd prvého stupňa pri posúdení otázky posúdenia zmeny v zmysle § 95 ods. 1, 2 O. s. p. vzhľadom na charakter žaloby podanej dňa 14. 07. 2006 v súlade s podanou výzvou súdu považoval podanie zo dňa 01. 04. 2010 za úpravu výmery a označenia jednotlivých parciel, ktorých sa žalobca domáhal i v podaní zo dňa 14. 07. 2006. Súd prvého stupňa mal v konaní preukázané, že vlastníctvo k nehnuteľnostiam parc. č. X., X. a X., X. a následne po prerozdelení označené ako parc. č. X.X., X. žalobca preukazoval výpisom z LV č. X. zo dňa 16. 04. 2007, kde titulom nadobudnutia bola notárska zápisnica N 289/97, NZ 300/97 zo dňa 28. 11. 1997. Obsahom notárskej zápisnice bolo vydanie osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam označeným parcelnými číslami, ktoré užívala N.O. od roku 948. Následne od roku 1950 predmetné pozemky boli v užívaní štátu zastúpeného MsNV v Nitre, a nakoľko došlo k pričleneniu obce k mestu Nitra, mesto Nitra v zastúpení MsNV tieto pozemky užívalo až do roku 1990, kedy bola N.O. vyhlásená za samostatnú obec. Z výpisu z pozemkovej knihy vložka č. X.. majetková podstata k. ú. N. a vložky č. 2 je zrejmé, že v časti B/ vlastnícke právo je evidované na JRD III. typu N.. Zo zápisnice z členskej schôdze JRD N. zo dňa 19. 01. 1958 a výmeru zo dňa 23. 06. 1958 vyplýva, že JRD N. bolo samostatným hospodáriacim družstvom v zmysle zák. č. 69/1949 Zb., zapísaným do registra ku dňu 28. 07. 1958. Uznesením Mestského súdu v Bratislave zo dňa 06. 08. 1974 došlo ku zlúčeniu JRD N. s JRD D., čím JRD N. dňom 30. 06. 1974 zaniklo bez likvidácie. Na základe uvedených skutočností mal súd za to, že žalovaný nepreukázal prechod vlastníckeho práva titulom právneho nástupníctva z JRD III. typu N. k zapísaným nehnuteľnostiam v pozemkovej knihe vložka č. 2 a 91. Žalovaný vo vyjadreniach uvádzal, že k zápisu vlastníckeho práva na LV č. X. došlo na základe neplatného právneho úkonu formou spísania notárskej zápisnice č. N 289/97, NZ 300/97. V tejto súvislosti mal súd za to, že zápis v katastri nehnuteľnosti sa riadi zásadou hodnovernosti vyjadrenej v § 702 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení zmien a doplnkov ( ďalej len katastrálny zákon ). Údaje obsiahnuté v § 7 katastrálneho zákona sú hodnoverné a záväzné ak sa nepreukáže opak. Hodnovernosť a tým aj záväznosť údajov katastra je založená na vyvrátiteľnej domnienke, ktorá platí dovtedy, kým sa nedokáže opak. Vychádzajúc z § 19 ods. 1, 2 ZKV žaloba smerujúca proti správcovi na vylúčenie veci neprávom zaradenej do konkurznej podstaty je žalobou procesnoprávnou a nie hmotnoprávnou, pretože zápis majetku správcu konkurznej podstaty do konkurznej podstaty je úkon podľa procesných predpisov a nie podľa práva hmotného. Súd sa v takýchto prípadoch k právu založenému predpismi hmotného práva ( právny dôvod žaloby ) vyjadruje len ako o otázke predbežnej. z uvedeného vyplýva, že predmetom konania o vylúčenie veci nemôže byť určenie vlastníckeho práva, resp. meritórne rozhodovanie ohľadne vlastníctva k označeným nehnuteľnostiam. V prípade pochybností o tom, kto je vlastníkom nehnuteľností je nutné podať samotnú žalobu o určenie vlastníctva a rozhodnúť v osobitnom konaní. Vzhľadom na hore uvedené zistené skutočnosti a vychádzajúc i z rozhodnutí Katastrálneho úradu v N. zo dňa 26. 06. 2009 a 07. 07. 2010, ktorý nezistil pri realizácii zápisu LV č. X. rozpor s § 34 ods. 1 a § 36 ods. 1, 2 katastrálneho zákona ako aj skutočnosti, že žalovaný nepreukázal hodnoverným spôsobom prechod vlastníctva na úpadcu ako právneho nástupcu po JRD III. typu N., súd žalobnému návrhu s prihliadnutím na čiastočné uznanie záväzku vyhovel v celom rozsahu. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca sa oprávnene domáhal či už žalobným návrhom zo dňa 14. 07. 2006 a následne po úprave geometrickým plánom 19/200, nakoľko čiastočne prišlo k odpredaju a rozdeleniu častí pozemkov označených parc. č. X., 2/3 na veľké množstvo menších parciel a to X.X., X. a nasl. vylúčenia nehnuteľností označených parc. č. X., X. a parc. č. X.X., X. spolu vo výmere 14 446 m 2 , ktoré odpredané neboli ( túto skutočnosť žalovaný nenamietal ). V časti vylúčenia nehnuteľnosti parc. č. X., X., X. žalovaný uznal nárok žalobcu a preto s prihliadnutím na uznanie súd prvého stupňa i v tejto časti žalobe vyhovel. O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnom stanovenej lehote žalovaný odvolanie, prípustnosť ktorého odôvodnil existenciou dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. b/, d/ a f/ O. s. p. Uviedol, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nejasné a nepresvedčivé, nie je z neho možnosť zistiť ako sa súd vysporiadal s námietkami žalovaného uplatnenými v konaní. Tvrdí, že v čase podania návrhu pozemky parc. č. X. ostatná plocha o výmere 7 784 m 2 , parc. č. X. ostatná plocha o výmere 9 944 m 2 , parc. č. X.X. ostatná plocha o výmere 676 m 2 , parc. č. X.X. ostatná plocha o výmere 642 m 2 , parc. č. X. trvalé trávnaté porasty o výmere 25 598 m 2 tak, ako boli v návrhu označené neexistovali a kataster nehnuteľností v katastrálnom území N. neeviduje ani parcelu parc. č. X. zastavaná plocha o výmere 51 m 2 . Odvolateľ uviedol, že pozemky uvedené v návrhu zo dňa 14. 07. 2006 nie sú totožné s pozemkami uvedenými v úprave žalobného návrhu zo dňa 06. 04. 2010. Má za to, že vydanie novo označených nehnuteľností, ktoré sú inými vecami ako tie, ktorých vydanie bolo žalované pôvodným návrhom, nebolo riadne uplatnené na súde v lehote určenej súdom na podanie vylučovacej žaloby. Z odôvodnenia rozsudku nie je možné zistiť ako sa súd s touto skutočnosťou vyrovnal. Tak isto sa nedá zistiť ako sa súd vysporiadal s tvrdením žalobcu, že dotknuté nehnuteľnosti nadobudol podľa zákona č. 138/1991 Zb. a s tým, že žalobca nemohol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vydržať. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vydržaním môžu získať len fyzické osoby a N.O. nebola spôsobilá vlastnícke právo vydržať, čo nezmení ani zápis v katastri nehnuteľností. Ak mal žalobca získať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na základe zákona, tak ako to tvrdí, nemohol ho aj vydržať. Nadobudnutie vlastníckeho práva zo zákona však žalobca nepreukázal. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku sa nedá zistiť, ako súd prišiel k záveru, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam svedčí žalobcovi. Naďalej tvrdí, že rozhodnutie súdu je nesprávne, nemá základ vo vykonanom dokazovaní, odôvodnenie rozsudku je nepresvedčivé a nedostatočne zrozumiteľné. Z týchto dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania, alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. K podanému odvolaniu žalovaného sa žalobca nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O. s. p. prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť. Z obsahu spisu je zrejmé, že predmetom konania je vylúčenie vecí z konkurznej podstaty úpadcu. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších zmien a doplnkov ( ďalej len ZKV ) ak sú pochybnosti, či vec patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie veci do súpisu. Súd uloží tomu kto uplatňuje, že sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal žalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že vec nie je do súpisu zahrnutá oprávnene ( § 19 ods. 2 ZKV ). Z citovaných ustanovení vyplýva, že správca konkurznej podstaty môže zapísať do konkurznej podstaty veci aj v prípade pochybnosti, či do konkurznej podstaty patria. Veci zaradené do súpisu konkurznej podstaty majú byť dostatočne identifikované. Ak dotknutá osoba uplatní nárok na vylúčenie veci z konkurznej podstaty v zmysle citovaných ustanovení, je potrebné predovšetkým zistiť, či konkrétna vec ( hnuteľná alebo nehnuteľná ) bola do súpisu správcom zaradená alebo nie. Rozhodnutím môže súd vylúčiť z konkurznej podstaty úpadcu len vec do nej zapísanú. V predmetnej veci bol konkurz na majetok úpadcu Poľnohospodárske družstvo P. vyhlásený dňa 28. 03. 1996. Z tvrdenia správcu konkurznej podstaty vyplynulo, že do súpisu podstaty zapísal nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území N. zapísané ku dňu vyhlásenia na vlastníka Jednotné roľnícke družstvo III. typu v N. vo vložke č. 2 a 91 pozemkovej knihy. Súd výzvou z 02. 06. 2006 doručenou žalobcovi 14. 06. 2006 vyzval na podanie žaloby v zmysle § 19 ods. 2 ZKV na vylúčenie inak identifikovateľných nehnuteľností bez uvedenia čísla vložky z pozemkovej knihy alebo listu vlastníctva, na ktorom sú nehnuteľnosti v príslušnom katastri nehnuteľností vedené. Žalobca dňa 14. 07. 2006 predmetnou žalobou uplatnil právo na vylúčenie nehnuteľností zo súpisu konkurznej podstaty tak ako boli uvedené vo výzve súdu, v ktorej identifikácia parciel a ich výmery bola odlišná od údajov z pozemkovo knižných vložiek, na ktoré sa žalovaný pri zápise nehnuteľností do súpisu podstaty odvolával. Žalobca v priebehu konania zmenil označenie aj výmeru nehnuteľností, vylúčenia ktorých sa domáha s odôvodnením, že od podania žaloby na podklade geometrických plánov došlo k zmenám v označení a výmere nehnuteľností, a preto žalobu zosúladil s existujúcim stavom v evidencii nehnuteľností. Súd napadnutým rozsudkom v súlade so zmeneným návrhom žalobcu vylúčil z podstaty úpadcu nehnuteľnosti, ktoré sú identifikované inak ako uviedol žalobca v pôvodnej žalobe aj ako ich žalovaný do podstaty zapísal. Z uvedených skutočností vyplýva, že správca konkurznej podstaty mal zaradiť do súpisu podstaty nehnuteľnosti, označenie a výmera ktorých bola na podklade geometrických plánov v katastri nehnuteľností viackrát zmenená. Zápis nehnuteľností správcom do konkurznej podstaty nemá konštitutívne účinky, a preto pokiaľ správa katastra v priebehu konkurzného konania zmenila údaje o nehnuteľnostiach v katastri, zmena sa musí prejaviť aj v súpise podstaty. Nehnuteľnosti zapísané do podstaty majú byť identifikované v súlade s reálnymi údajmi z katastra nehnuteľností. Žalovaný v priebehu celého konania tvrdil, že do súpisu zaradil nehnuteľnosti ako boli zapísané v evidencii nehnuteľností ku dňu vyhlásenia konkurzu. Vzhľadom na zmeny v identifikácii nehnuteľností v priebehu konkurzu, značný časový odstup výzvy súdu na podanie vylučovacej žaloby ( 10 rokov od vyhlásenia konkurzu ), čiastočné späťvzatie žaloby aj čiastočné uznanie nároku žalovaným bolo úlohou súdu prvého stupňa v prvom rade zistiť, či konkrétne identifikované nehnuteľnosti v súlade s evidenciou v katastri nehnuteľností boli skutočne ku dňu rozhodnutia súdu zapísané do konkurznej podstaty úpadcu. Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že právny záver súdu prvého stupňa o dôvodnosti vylučovacej žaloby v zmysle § 19 ods. 2 ZKV je predčasný a vyplýva z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Súd prvého stupňa tiež pochybil, keď návrh žalobcu z podstaty v menšom rozsahu ako pôvodnej žalobe, považoval za úpravu žaloby. Z návrhu je zrejmé, že žalobca upravil nielen označenie jednotlivých parciel, čo správne súd prvého stupňa nepovažoval za zmenu v zmysle § 95 O. s. p. ale aj ich celkovú výmeru, čo znamená, že obmedzil žalobu kvantitatívne. Návrh, ktorým žalobca v priebehu konania žiada menej ako v žalobe, je potrebné považoval za čiastočné späťvzatie žaloby, o ktorom súd prvého stupňa rozhodne v zmysle § 96 O. s. p. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a v súlade s § 221 ods. 2 O. s. p. mu vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude úlohou súdu prvého stupňa, vzhľadom na zmeny v označení a výmere nehnuteľností, ako aj vzhľadom na čiastočné uznanie uplatneného nároku žalovaným zistiť, kedy a ktoré z predmetných nehnuteľností správca do konkurznej podstaty zapísal, ako boli v súpise podstaty vykonávané zmeny údajov v súlade s evidenciou v katastri nehnuteľností a ktoré z nehnuteľností uvedených v žalobe boli ku dňu rozhodnutia v súpise podstaty skutočne zapísané. Až následne súd posúdi nárok žalobcu na vylúčenie vecí z konkurznej podstaty v súlade s citovanými ustanoveniami § 19 ZKV a rozhodne aj o čiastočnom späťvzatí žaloby v súlade s § 96 O. s. p. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí vo veci ( § 224 ods. 3 O. s. p. ). Podľa § 226 O. s. p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 31. januára 2012 JUDr. Alena Priecelová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková
Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky