| ECLI | ECLI:SK:NSSR:2012:2.TDO.31.2012.g06.19 |
|---|---|
| Dátum rozhodnutia | 19.06.2012 |
| Súd | Najvyšší súd Slovenskej republiky |
| Spisová značka | 2Tdo/31/2012 |
| Zdroj (PDF) | www.nsud.sk |
| Forma rozhodnutia | Uznesenie |
Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn.: 2Tdo/31/2012 datum: 19.06.2012 N a j v y š š í s ú d 2 Tdo 31/2012 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Burgera a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom zasadnutí konanom 19. júna 2012 v Bratislave, v trestnej veci proti obvinenému M. S. , pre trestný čin krivého obvinenia podľa § 174 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 a iné, o dovolaní obvineného M. S. proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave zo 16. marca 2010, sp. zn. 5Tos/37/2010, takto r o z h o d o l: Podľa § 382 písm. b/ Tr. por. dovolanie obvineného M. S. sa o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Trnava uznesením z 1. decembra 2009, č. k. 3T/160/2005-125 v spojení s uznesením (opravným) zo 7. januára 2010, č. k. 3T/160/2005-129 podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. vyslovil, že odsúdený ml. M. S. sa v skúšobnej dobe stanovenej trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo 16. novembra 2005, sp. zn. 3T/160/2005, ktorým bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, neosvedčil a uvedený trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov sa vykoná. Pre výkon tohto trestu ho zaradil podľa § 50 ods. 8 Tr. zák. a § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Proti tomuto uzneseniu obvinený podal v zákonnej lehote sťažnosť. Krajský súd v Trnave uznesením zo 16. marca 2010, č. k. 5Tos/37/2010-138, podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného M. S. zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podal obvinený 12. mája 2011 dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V jeho odôvodnení uviedol dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/, d/ Tr. por., z ktorých prvý predpokladá, že zásadným spôsobom bolo porušené právo obvineného na obhajobu a druhý, že hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Obvinený uplatnil ako dôvod dovolania aj konanie na súde prvého stupňa, pretože podľa jeho názoru vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní o riadnom opravnom prostriedku (§ 374 ods. 3 Tr. por.). Naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. obvinený videl v tom, že súd zrušil ustanovenie obhajcu po jeho prepustení z väzby na slobodu. Podľa jeho názoru súd ho zrušiť nemal, resp. mal mu ustanoviť nového obhajcu potom, ako bol vzatý do väzby v cudzine. Druhý dovolací dôvod odôvodnil jeho neprítomnosťou na verejnom zasadnutí, na ktorom sa rozhodovalo o jeho neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, a to napriek tomu, že v čase jeho konania bol vo väzbe v inej trestnej veci. A keďže nadriadený súd nenapravil nezákonné konanie prvostupňového súdu, dovolateľ uplatnil aj posledný dovolací dôvod v zmysle § 374 ods. 3 Tr. por. Uviedol tiež, že súd pochybil, keď mu napadnuté rozhodnutie nedoručoval do cudziny. V závere vyslovil názor, že súd napriek tomu, že sa zo zákona osvedčil, rozhodol o jeho neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Dovolateľ Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ale nenavrhol ako má tento rozhodnúť. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že dovolanie obvineného nebolo podané spôsobom aký sa vyžaduje v ustanovení § 373 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého obvinený môže podať dovolanie len prostredníctvom obhajcu. Nebolo však žiaduce ani účelné postupovať podľa § 373 ods. 4 Tr. por. a odstraňovať tento nedostatok, lebo bolo zrejmé, že v danom prípade nie sú splnené podmienky dovolania predpokladané v § 371 ods. 2 Tr. por. Podľa § 368 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu (uvedenému v ods. 2 citovaného ustanovenia), ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371. Podľa § 371 ods. 2 Tr. por. minister spravodlivosti podá dovolanie, okrem dôvodov uvedených v odseku 1 aj vtedy, ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie Trestného poriadku alebo osobitného predpisu o väzbe, Trestného zákona alebo Trestného poriadku o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení alebo o výkone náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri peňažnom treste. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) skúmal, či dovolanie je podané oprávnenou osobou, či je prípustné a či je podané v zákonom stanovenej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať. Zároveň na neverejnom zasadnutí (§ 381 Tr. por.) zistil, že dovolanie obvineného je podané neoprávnenou osobou, a preto ho podľa § 382 písm. b/ Tr. poriadku odmietol. Z obsahu dovolania obvineného je zrejmé, že smeruje proti rozhodnutiu o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, ktorým je uznesenie Okresného súdu Trnava z 1. decembra 2009, č. k. 3T/160/2005-125 v spojení s uznesením (opravným) zo 7. januára 2010, č. k. 3T/160/2005-189 a v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo 16. marca 2010, č. k. 5Tos/37/2010-138, ktorým sa rozhodlo podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. tak, že odsúdený ml. M. S. sa v skúšobnej dobe stanovenej trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo 16. novembra 2005, sp. zn. 3T/160/2005, ktorým bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, neosvedčil a uvedený trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov sa vykoná. Pre výkon tohto trestu ho zaradil podľa § 50 ods. 8 Tr. zák. a § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Z ustanovenia § 371 ods. 2 Tr. por. jednoznačne vyplýva, že rozhodnutie o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený môže dovolaním napadnúť iba minister spravodlivosti, a to na podnet (§ 369 ods. 1 Tr. por.). Obvinený zo zákona tak nie je aktívne legitimovaným na podanie takéhoto dovolania. Vzhľadom k vyššie uvedenému musel Najvyšší súd Slovenskej republiky bez preskúmania veci na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného M. S. podľa § 382 písm. b/ Tr. por. odmietnuť, keďže bolo podané neoprávnenou osobou. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 19. júna 2012 JUDr. Igor B u r g e r, v.r. predseda senátu Vypracoval: JUDr. Ing. Anton Jakubík Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková
Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky