| ECLI | ECLI:SK:NSSR:2012:2.SŽP.36.2012.g12.19 |
|---|---|
| Dátum rozhodnutia | 19.12.2012 |
| Súd | Najvyšší súd Slovenskej republiky |
| Spisová značka | 2Sžp/36/2012 |
| Zdroj (PDF) | www.nsud.sk |
| Forma rozhodnutia | Uznesenie |
| Citované predpisy | 50/1957 Zb.: § 137 |
Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn.: 2Sžp/36/2012 datum: 19.12.2012 2Sžp/36/2012 Najvyšší súd Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: V. O., U., T., proti žalovanému: Obec Mníchova Lehota, za účasti účastníkov: 1/ G. B., 2/ A. B., bytom M.L.M., M. L., právne zastúpení Advokátskou kanceláriou A 3, so sídlom Horný Šianec 232, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia stavebného úradu Obec Mníchova Lehota č. 148/2011 zo dňa l. marca 2011, o odvolaní účastníkov 1/ G. B., 2/ A. B., proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č. k. l3S/83/2011-91 z 8. novembra 2011 v časti výroku o trovách konania, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/83/2011-91 z 8. novembra 2011, p o t v r d z u j e. Účastníkom súd náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. l3S/83/2011-91 z 8. novembra 2011 zastavil konanie o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutia stavebného úradu obce Mníchova Lehota č. 148/2011 z l. marca 2011 z dôvodu, že žalobca vzal svoju žalobu späť. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. l písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "OSP") tak, že ich náhradu nepriznal žiadnemu z účastníkov konania z dôvodu, že konanie bolo zastavené. Včas podaným odvolaním sa účastníci konania 1/ G. B., 2/ A. B. prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhali priznania náhrady trov konania vo výške 619,48 € z dôvodu, že podľa ich názoru bolo konanie zastavené pre správanie sa žalobcu, ktorý svojim konaním zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, a preto je podľa § 146 ods. 2 OSP povinný nahradiť trovy, ktoré im vznikli. Trovy konania predstavovali trovy právneho zastúpenia za tri právne úkony - príprava a prevzatie zastúpenia, účasť na pojednávaní 27. júna 2011 a písomné podanie na súd vo veci samej z 3. novembra 2011. Žalobca sa k odvolaniu vyjadril podaním zo 17. októbra 2012 v ktorom žiadal rozhodnutie krajského súdu v napadnutej časti potvrdiť s poukazom na to, že preskúmanie rozhodnutia stavebného úradu Mníchovej Lehoty bolo vylúčené na samostatné konanie a toto sa žalovaných netýkalo, takže žiadne trovy im v tomto konaní vzniknúť nemohli. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 250ja v spojení s § 246c OSP preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu účastníkov 1/ G. B., 2/ A. B. nie je možné vyhovieť a to napriek viacerým procesným pochybeniam krajského súdu. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že napadnuté uznesenie krajského súdu bolo vydané v konaní, ktoré sa začalo žalobou žalobcu podanou dňa 31. marca 2011 na Okresný súd Trenčín podľa § 137 ods. 2 zákona č. 50/1957 Zb. Stavebného poriadku. V pôvodnej žalobe boli ako žalovaní označení l. B. G. a manželka A. B., avšak touto žalobou sa žalobca zároveň domáhal aj preskúmania rozhodnutia stavebného úradu Mníchovej Lehoty č. 148/2011 z l. marca 2011. Uznesením č. l4S/1/2011-47 z 11. júla 2011 Okresný súd Trenčín vylúčil konanie o žalobe o preskúmanie rozhodnutia stavebného úradu na samostatné konanie a postúpil vec Krajskému súdu v Trenčíne. Krajský súd vyzval žalobcu na odstránenie vád žaloby (nesprávne označenie žalovaného), uznesením č. k. 13S/83/2011-66 zo 14. októbra 2011, avšak žalobca tieto neodstránil, ale vzal žalobu 27. októbra 2011 späť a žiadal konanie zastaviť. Krajský súd napadnutým uznesením konanie zastavil, pričom v záhlaví nesprávne označil účastníkov konania. Správne mal postupovať tak, že ako žalovaného mal uviesť Obec Mníchova Lehota, keďže v správnom konaní nemôžu byt' žalovanými súkromné osoby a z obsahu samotnej žaloby bolo zrejmé, že žalobca žiadal preskúmať rozhodnutie stavebného úradu a pôvodných žalovaných 1/ G. B., 2/ A. B. označiť ako účastníkov konania, nakoľko toto ich procesné postavenie taktiež vyplývalo z obsahu žaloby a zároveň aj z § 250 ods. l OSP. Takto mal krajský súd postupovať napriek tomu, že žalobca na výzvu na odstránenie vád žaloby nereagoval, nakoľko išlo o odstrániteľnú vadu, ktorá nebránila prejednaniu veci. Z ustanovení § 247 a nasl. OSP je zrejmé, kto môže byt' žalovaným a táto skutočnosť vyplývala aj z obsahu samotnej žaloby. Pokiaľ ide o samotný výrok o trovách konania, odvolací súd nezistil dôvod, pre ktorý by mal v tejto časti uznesenie krajského súdu zmeniť alebo zrušiť, nakoľko podľa ustálenej judikatúry najvyššieho súdu účastník konania v správnom konaní, pokiaľ nejde o žalobcu, nemá povinnosť byť právne zastúpený advokátom, preto ak si takéhoto zástupcu zvolí, znáša jeho trovy účastník sám. Navyše v danom prípade vyúčtované trovy konania si môže právny zástupca účastníkov uplatniť v konaní pred Okresným súdom Trenčín, nakoľko v podstatnej časti boli tieto úkony vykonané predtým, ako bolo konanie v časti o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu vylúčené na samostatné konanie. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu účastníkov G. B. a A. B. proti výroku o trovách konania nevyhovel a rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne ako vecne správne v napadnutej časti podľa § 219 ods. l OSP potvrdil. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 250k OSP, podľa ktorého má právo na náhradu trov konania iba úspešný žalobca, ktorému však tomto prípade žiadne trovy nevznikli. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. V Bratislave 19. decembra 2012 JUDr. Alena Poláčková, PhD., v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská
Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky