| ECLI | ECLI:SK:NSSR:2012:2.SŽF.63.2011.g07.04 |
|---|---|
| Dátum rozhodnutia | 04.07.2012 |
| Súd | Najvyšší súd Slovenskej republiky |
| Spisová značka | 2Sžf/63/2011 |
| Zdroj (PDF) | www.nsud.sk |
| Forma rozhodnutia | Rozsudok |
| Citované predpisy | 511/1992 Zb.: § 25, § 35, § 54 |
| Citované rozhodnutia | 3Sžf/74/2008 |
Rozsudok Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn.: 2Sžf/63/2011 datum: 04.07.2012 2Sžf/63/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Jozefa Milučkého, v právnej veci žalobcu JUDr. Ing. K. M., bytom X., zastúpeného JUDr. Ivetou Rajtákovou , advokátkou, so sídlom Štúrova 20, Košice, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky , so sídlom Lazová ulica 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/223/16148-102208/2010/992517-r zo 30. septembra 2010, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č. k. 6S/19810/2010 – 50 z 22. septembra 2011, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č. k. 6S/19810/2010 – 50 z 22. septembra 2011 p o t v r d z u j e. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. O d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobný návrh žalobcu, ktorým sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil v odvolacom konaní rozhodnutie správcu dane – Daňového úradu Košice I. č. 695/231/47174/2010 zo dňa 7.6.2010, ktorým správca dane podľa § 25 ods. 1 psím. e) zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon č. 511/1992 Zb.“) zastavil konanie o žiadosti žalobcu zo dňa 12.5.2010 o zrušenie platobného výmeru o dňa 3.11.2006 č. j. 709/230/36927/06/ZIM (júl 2001) podľa ust. § 54 ods. 1 písm. a/ zák. č. 511/1992 Zb., ktorý platobný výmer sa stal podkladom pre uloženie pokuty žalobcovi podľa § 35 ods. 1 písm. c) zák. č. 511/1992 Zb. Krajský súd takto rozhodol, keď dospel k záveru, že v preskúmavanej veci je rozhodujúce to, že žalobca v žiadosti žiadal o zrušenie platobného výmeru z rovnakého dôvodu ako v žiadosti podanej v r. 2006, a to že podľa zákona nebol povinný za mesiac júl 2001 platiť daň z pridanej hodnoty. Krajský súd považoval za správny právny názor žalovaného, povinnosť platiť daň je upravená v hmotnoprávnych predpisoch (v preskúmavanom prípade išlo o zákon č. 289/1995 Z. z.) a iba v prípade, ak by bolo zistené, že podľa hmotnoprávneho predpisu by žalobcovi nevznikla povinnosť platiť daň z pridanej hodnoty, je možné vydať rozhodnutie podľa § 54 ods. 1 písm. a) zák. č. 511/1992 Zb. Ďalej krajský súd uviedol, že o povinnosti žalobcu platiť daň z pridanej hodnoty za uvedené zdaňovacie obdobie bolo právoplatne rozhodnuté platobným výmerom Daňového úradu Košice V. zo dňa 3.11.2006 č. 709/230/36927/06 ZIM v spojení s rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR z 12.10.2007 č. I/223/3970-77380/2007/991545-r. Obe rozhodnutia boli preskúmavané podľa V. časti hlavy II. O.s.p. na základe žaloby žalobcu, ktorá bola rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S 106/2007-120 zo dňa 18.6.2008 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR 3Sžf 74/2008 zo dňa 4.12.2008 zamietnutá. Žalobca žiadal o zrušenie vyrubenej dane za zdaňovacie obdobie júl 2001 z dôvodu uvedeného v § 54 ods. 1 písm. a) zák. č. 511/1992 Zb. žiadosťou z 22.12.2006 a o tejto žiadosti bolo rozhodnuté rozhodnutím Daňového úradu Košice V. z 13.3.2007 č. 709/230/8576/2007/ZIM v spojení s rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR z 13.8.2007 č. I/223/10321-64829/2007/992517-r. Správca dane žiadosti žalobcu nevyhovel a platobný výmer nezrušil. Podľa názoru krajského súdu postup podľa § 54 ods. 1 písm. a) zák. č. 511/1992 Zb. je odôvodnený iba za predpokladu, ak sa dodatočne zistí, že u žalobcu neboli splnené hmotnoprávne podmienky pre vznik povinnosti platiť daň. O tejto otázke však bolo právoplatne rozhodnuté, preto postup správcu dane a žalovaného bol v súlade so zákonom. Iné skutočnosti, než splnenie hmotnoprávnych podmienok pre vznik povinnosti platiť daň, nie sú pre rozhodnutie správcu dane podľa § 54 ods. 1 písm. a) zák. č. 511/1992 Zb. relevantné. Krajský súd je rovnako ako i žalovaný toho názoru, že ak žalobca má za to, že daňová povinnosť za zdaňovacie obdobie júl 2001 mu bola určená postupom, ktorý je v rozpore so zákonom, mal právo postupovať podľa piatej časti zákona č. 511/1992 Zb. Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal mu právo na náhradu trov konania. Namietal, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil, keď súd dospel k záveru, že žalobca vo svojej žiadosti o zrušenie platobného výmeru, žiadal túto zrušiť z rovnakých dôvodov ako v žiadosti podanej v r. 2006, a to že podľa zákona nebol žalobca povinný túto daň platiť. Podľa žalobcu nemožno súhlasiť so skutkovým a právnym záverom krajského súdu, pretože uvedenie znenia ustanovenia zákona, na ktoré sa žalobca odvoláva, neznamená skutkovú zhodnosť okolností, z ktorých vyvodzuje záver, že nie je povinný platiť daň. Podstatné pre posúdenie, či ide o konanie v tej istej veci je, akými skutkovými okolnosťami odôvodňuje navrhovateľ svoju žiadosť, teda akými skutkovými okolnosťami napĺňa prezumpciu uvedenú v tom ktorom ustanovení zákona. Predmetom súdneho prieskumu bolo to, či bol správca dane a žalovaný oprávnený zastaviť konanie o jeho žiadosti o zrušenie platobného výmeru, ktorým mu bola vyrubená daň z pridanej hodnoty za konkrétne zdaňovacie obdobie a preto predmetom súdneho prieskumu malo byť len to, či boli splnené podmienky na zastavenie konania o jeho žiadosti. Podľa žalobcu je nevyhnutné uviesť, že reštriktívny výklad súdu nezodpovedá zneniu ust. § 54 ods. 1 písm. a). Podľa názoru krajského súdu je postup podľa tohto ustanovenia možný len vtedy, ak sa dodatočne zistí, že u žalobcu neboli splnené hmotnoprávne podmienky pre vznik povinnosti platiť daň, avšak tento výklad krajského súdu na úkor daňovníka v rozpore s výslovným znením zákona, obsah a zmysel vykladaného ustanovenia zužuje. Pokiaľ by zákonodarca mal na mysli takto vykladanú hypotézu, neexistuje dôvod prečo by nenašla svoj výraz vo výslovnom ustanovení zákona. Podľa žalobcu pokiaľ citované zákonné ustanovenie hovorí o zákone, správca dane je povinný pri podaní žiadosti skúmať všetky zákonné hľadiská všetkých zákonov, ktoré by mohli viesť k záveru, že nebol povinný platiť daň. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p. a § 214 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 4. júla 2012 podľa § 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Najvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na obsah podanej žaloby posudzoval, či správne orgány pri rozhodovaní vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a s ohľadom na námietku žalobcu ohľadne nesprávneho vyhodnotenia dôkazov zisťoval, či konanie bolo vedené takým procesným postupom, ktorý zabezpečoval správny výsledok, a či boli dôkazy vykonané spôsobom zodpovedajúcim pravidlám spravodlivého procesu. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel v odvolacom konaní k záveru, že krajský súd o žalobe žalobcu rozhodol v súlade so zákonom a preto bolo potrebné jeho rozhodnutie potvrdiť a to z nasledovných dôvodov: Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na príslušnú právnu úpravu, pod ktorú je potrebné subsumovať daný prípad a z ktorej vychádzal krajský súd pri rozhodovaní. Podľa § 54 ods. 1 písm. a) zák. č. 511/1992 Zb. vyrubenú daň alebo rozdiel dane správca dane rozhodnutím na žiadosť alebo z úradnej moci zruší, ak bola vyrubená niekomu, kto ju podľa zákona nie je povinný platiť. Podľa § 25 ods. 1 písm. e) zák. č. 511/1992 Zb. ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, daňové konanie sa zastaví, ak bolo vo veci už právoplatne rozhodnuté. Pokiaľ žalobca dôvodí, že predmetom súdneho prieskumu malo byť len to, či boli splnené podmienky na zastavenie konania o jeho žiadosti a že reštriktívny výklad krajského súdu nezodpovedá zneniu ust. § 54 ods. 1 písm. a) zák. č. 511/1992 Zb., tak odvolací súd sa nemohol stotožniť s takouto argumentáciou žalobcu. V tomto smere Najvyšší súd SR má za to, že krajský súd, ako to vyplýva z obsahu spisového materiálu, sa dôsledne zaoberal otázkou, či boli v konaní pred správnymi orgánmi splnené podmienky na zastavenie konania v zmysle ust. § 25 ods. 1 písm. e) zák. č. 511/1992 Zb. V tejto súvislosti správne krajský súd skúmal a zaoberal sa dôvodmi žiadosti žalobcu zo dňa 12.5.2010 o zrušenie platobného výmeru zo dňa 13.11.2006 č. 709/2003/36927/06/ZIM, ktorým bola žalobcovi vyrubená daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2001 vo výške 74.734,--Sk, v ktorej žiadosti žalobca uviedol iné nové skutočnosti, a to nezákonnosť postupu, ktorý predchádzal vyrubeniu dane a teda či ide o novú právnu skutočnosť, ktorá by zakladala povinnosť správcu dane v začatom daňovom konaní meritórne rozhodnúť. Ako vyplýva zo spisového materiálu o základnej daňovej povinnosti žalobcu zaplatiť daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2001 bolo právoplatne rozhodnuté platobným výmerom Daňového úradu Košice V. zo dňa 3.11.2006, ktoré rozhodnutie správcu dane bolo v odvolacom konaní potvrdené rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR zo dňa 12.10.2007 č. I/223/3970-77380/2007/991545-r. V preskúmavacom konaní podľa V. časti hlavy II. O.s.p. na základe žaloby žalobcu Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 7S/106/2007-120 žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Následne na základe odvolania žalobcu Najvyšší súd SR rozsudkom 3Sžf/74/2008 zo dňa 4.12.2008 rozsudok krajského súdu potvrdil. Následne žalobca žiadal o zrušenie vyrubenej dane za zdaňovacie obdobie júl 2001 a to predchádzajúcou žiadosťou zo dňa 22.12.2006 z dôvodu ust. § 54 ods. 1 písm. a) zák. č. 511/1992 Zb., o ktorej rozhodol správca dane - Daňový úrad Košice V. zo dňa 13.3.2007, ktoré rozhodnutie potvrdilo Daňové riaditeľstvo SR rozhodnutím č. I/223/10321- 64829/2007/992517-r, keď žiadosti žalobcu nevyhovel. Odvolací súd je toho názoru, že krajský súd riadne skúmal, či boli správnymi orgánmi splnené podmienky na zastavenie konania podľa § 25 ods. 1 písm. e) zák. č. 511/1992 Zb. a správne dospel k záveru, že u žalobcu ide na základe jeho ďalšej žiadosti o opakovanú žiadosť o zrušenie vyrubenej dane za zdaňovacie obdobie júl 2001 podľa § 54 ods. 1 písm. a) zák. č. 511/1992 Zb. a to z toho istého dôvodu. Odvolací súd zdôrazňuje, že ust. § 54 ods. 1 písm. a) možno aplikovať len na také prípady, keď daň bola vyrubená niekomu, kto takúto daň podľa hmotnoprávneho predpisu nebol povinný platiť. V danom prípade si musí i žalobca uvedomiť, že je registrovaný ako platiteľ dane z pridanej hodnoty a preto sa na neho vzťahujú ustanovenia zákona o dani z pridanej hodnoty č. 289/1995 Z. z. Najvyšší súd SR je toho názoru, že napriek podaniu opakovanej žiadosti, ktorá je oproti pôvodnej žiadosti i doplnená o ďalšie dôvody, nemôže byť úspešná, pretože podstata oboch týchto žiadostí o zrušenie vyrubenej dane je obsahovo rovnaká a je uplatnená teda z rovnakého právneho dôvodu. Takúto konštatáciu je potrebné nesporne vyvodiť z obsahového porovnania oboch žiadostí žalobcu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd SR napadnutý rozsudok krajského súdu ako súladný so zákonom podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil a to za použitia ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a žalovanému trovy v odvolacom konaní nevznikli. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 4. júla 2012 JUDr. Elena Kováčová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth
Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky