| ECLI | ECLI:SK:NSSR:2012:2.CDO.74.2012.g04.26 |
|---|---|
| Dátum rozhodnutia | 26.04.2012 |
| Súd | Najvyšší súd Slovenskej republiky |
| Spisová značka | 2Cdo/74/2012 |
| Zdroj (PDF) | www.nsud.sk |
| Forma rozhodnutia | Uznesenie |
Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn.: 2Cdo/74/2012 datum: 26.04.2012 2 Cdo 74/2012 Najvyšší súd Slovenskej republiky 2 Cdo 75/2012 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu I. K. K. , bývajúceho v B., proti žalovanému O. , so sídlom v B., o zaplatenie 507,50 € s príslušenstvom , vedenej na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 5 C 10/2009, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 20. septembra 2011 sp. zn. 17 Co 82/2011 a proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 21. decembra 2011 sp. zn. 11 Co 82/2011, takto r o z h o d o l : Dovolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 21. decembra 2011 sp. zn. 11 Co 82/2011 o d m i e t a . Konanie o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 20. septembra 2011 sp. zn. 17 Co 82/2011 z a s t a v u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania O d ô v o d n e n i e Okresný súd Bardejov uznesením z 28. júla 2011 č.k. 5 C 10/2009-30 žalobcovi oslobodenie od súdneho poplatku nepriznal. Zároveň súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca nepreukázal skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre priznanie oslobodenia (úplného alebo čiastočného) od platenia súdnych poplatkov, a teda si nesplnil dôkaznú povinnosť. Súd nemal k dispozícii žiadne aktuálne podklady, z ktorých by bolo možné overiť, či pomery žalobcu oslobodenie od súdneho poplatku odôvodňujú alebo nie. Z tohto dôvodu súd žalobcovi oslobodenie od súdneho poplatku nepriznal. Pokiaľ išlo o podanie, obsah ktorého súd posúdil ako návrh na prerušenie konania, súd uviedol, že žalobca poukázal na svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý by mal 2 Cdo 75/2012 byť trvalejšej povahy. Žalobca nepreukázal svoje tvrdenie potvrdením od lekára o nemožnosti, resp. dočasnej nespôsobilosti konať pred súdom a o dobe trvania tejto prekážky. Súd preto jeho návrhu na prerušenie konania nevyhovel. Krajský súd v Prešove na odvolanie žalobcu uznesením z 20. septembra 2011 sp. zn. 17 Co 82/2011 uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov potvrdil a vo výroku, ktorým bol návrh žalobcu na prerušenie konania zamietnutý zrušil. Rozhodnutie odôvodnil tým, že prvostupňový súd vyzval žalobcu, aby svoje pomery riadne preukázal, t.j. aby preukázal, aké má voľné disponibilné finančné prostriedky, aké má výdavky v súvislosti so živobytím, najmä výdavky na lieky, bývanie a stravu. Žalobca toto prvostupňovému súdu odmietol preukázať. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa v tejto časti, preto jeho uznesenie vo výroku o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov potvrdil (§ 219 O.s.p.). Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bol návrh žalobcu na prerušenie konania zamietnutý odvolací súd zrušil (§ 221 ods. 1 písm. i/ O.s.p.), pretože dospel k záveru, že súdiac podľa obsahu nešlo o návrh na prerušenie konania. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu v časti potvrdzujúceho výroku podal dovolanie žalobca. Uviedol, že nekvalifikovanými a nepresvedčivými výrokmi súdov mu je v konečnom dôsledku bránené vo výkone spravodlivosti a v prístupe k nej. Niečo navyše uvedie pokiaľ to bude nevyhnutné a z jeho strany prijateľné až pominú prekážky v jeho nie najlepšom zdravotnom stave. Okresný súd Bardejov uznesením z 18. novembra 2011 č.k. 5 C 10/2009-46 zamietol návrh žalobcu na ustanovenie zástupcu z radov advokátov. Rozhodnutie odôvodnil tým, že v tomto konaní mu uznesením z 28. júla 2011 č.k. 5 C 10/2009-30, ktoré bolo potvrdené odvolacím súdom, nebolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Vzhľadom na túto skutočnosť nebolo možné jeho žiadosti v zmysle § 30 ods. 1 O.s.p. vyhovieť. Krajský súd v Prešove na odvolanie žalobcu uznesením z 21. decembra 2011 sp. zn. 11 Co 82/2011 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil (§ 219 ods. 2 O.s.p.). V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súd prvého stupňa vec správne právne posúdil a v celom rozsahu sa s jeho odôvodnením stotožnil. Žalobca totiž ničím nepreukázal, že jeho pomery 2 Cdo 75/2012 odôvodňujú oslobodenie od súdnych poplatkov, čím by došlo k splneniu zákonnej podmienky tak, ako to má na mysli § 30 O.s.p. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Navrhol ho zrušiť pre vady konania, ktorými sa mu bráni vo výkone spravodlivosti pri rozhodovaní vo veci samej. V tomto štádiu konania ide o rozhodnutie o procesnej otázke, pri ktorej sa súdny poplatok neplatí, preto súd nemá skúmať splnenie tejto podmienky za účelom ustanovenia zástupcu z radov advokátov. Zároveň poukázal na inú vec, kde mu bol súdom ustanovený zástupca z radov advokátov. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) predovšetkým skúmal, či je dovolanie prípustné proti potvrdzujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým nebolo vyhovené žiadosti žalobcu o ustanovenie zástupcu z radov advokátov. Dovolateľ nie je síce v konaní zastúpený advokátom a ani sám nemá právnické vzdelanie (§ 241 ods. 1 O.s.p.), povaha rozhodnutia, proti ktorému dovolanie smeruje však vylučuje, aby v posudzovanej veci bolo možné nedostatok podmienky povinného zastúpenia považovať za prekážku, ktorá by bránila vydaniu rozhodnutia, ktorým sa dovolacie konanie končí. Za situácie, kedy predmetom dovolacieho konania je rozhodnutie, ktorým nebolo vyhovené žiadosti účastníka o ustanovenie zástupcu z radov advokátov (§ 30 O.s.p.), by trvanie na podmienke povinného zastúpenia viedlo k popretiu vlastného cieľa, ktorý účastník podaním žiadosti sledoval a k popretiu zmyslu dovolacieho konania, v ktorom má byť záver, že účastník právo na ustanovení zástupcu nemá, iba skúmaný. V predmetnej veci dovolanie žalobcu smeruje voči uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo uznesenie súdu prvého stupňa potvrdené. Dovolaním možno napadnúť uznesenie odvolacieho súdu, ak odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa alebo odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 O.s.p.). V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského 2 Cdo 75/2012 rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Keďže napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje znaky ani jedného z uvedených rozhodnutí, je nepochybné, že prípustnosť dovolania z ustanovenia § 239 O.s.p. nemožno vyvodiť. So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p., ktoré ukladá dovolaciemu súdu povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., dovolací súd sa neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale komplexne sa zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Vady v zmysle § 237 O.s.p. namietané neboli a tieto nezistil ani dovolací súd. V prejednávanej veci v dovolacom konaní totiž nevyšlo najavo, že by sa súdy dopustili porušenia procesných oprávnení žalobcu majúcich za následok odňatie jeho možnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Obsah spisu nedáva podklad pre záver, že mu neustanovili zástupcu pre dovolacie konanie z radov advokátov, hoci pre to boli dané procesné predpoklady. Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že v danej veci prípustnosť dovolania žalobcu proti tomuto napadnutému uzneseniu, nemožno vyvodiť ani z ustanovenia § 239 O.s.p., ani z ustanovenia § 237 O.s.p. Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 21. decembra 2011 sp. zn. 11 Co 82/2011 podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako neprípustné odmietol. 2 Cdo 75/2012 V nadväznosti na tento výrok skúmal dovolací súd, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci dovolania proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 20. septembra 2011 sp. zn. 17 Co 82/2011. Dovolací súd zistil, že nie je splnená podmienka povinného zastúpenia kvalifikovaným zástupcom. Podľa § 241 ods. 1 vety druhej O.s.p., dovolateľ musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná. Dovolateľ v dovolacom konaní nepreukázal, že má právnické vzdelanie. Jeho žiadosti o ustanovenie zástupcu z radov advokátov nebolo vyhovené (ako už bolo vyššie uvedené), a napriek následnej výzve z 9. februára 2012 (doručenej žalobcovi 20. februára 2012) na doplnenie plnomocenstva advokátovi na zastupovanie v dovolacom konaní (č.l. 53 spisu) žalobca nedostatok tejto podmienky dovolacieho konania neodstránil. Toto neučinil ani do rozhodnutia dovolacieho súdu. Dovolací súd preto dovolacie konanie proti vyššie označenému uzneseniu zastavil podľa § 104 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243c O.s.p. O trovách dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 26. apríla 2012 JUDr. Jozef K o l c u n, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová
Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky