| ECLI | ECLI:SK:NSSR:2012:10.SŽD.20.2011.g04.25 |
|---|---|
| Dátum rozhodnutia | 25.04.2012 |
| Súd | Najvyšší súd Slovenskej republiky |
| Spisová značka | 10Sžd/20/2011 |
| Zdroj (PDF) | www.nsud.sk |
| Forma rozhodnutia | Uznesenie |
| Citované predpisy |
99/1963 Zb.: § 250d 71/1967 Zb.: § 24 |
| Citované rozhodnutia | I. ÚS 119/07, II. ÚS 278/2011 |
| Citujú toto (NS) | 5Cdo/224/2022, 4Cdo/170/2021, 9Sžsk/69/2020, 2Sžrk/14/2018, 2Sžrk/13/2018, 10Sžak/25/2019, 1Sžrk/18/2018, 4Sžfk/65/2018, 9Sžsk/158/2018, 5Sžrk/4/2018, 8Sžrk/4/2018, 7Sžrk/3/2018, 4Sžrk/8/2018, 4Sžrk/11/2018, 3Sžrk/5/2018, 10Sžrk/4/2018, 10Sžrk/5/2018, 10Sžrk/10/2018, 5Asan/14/2017, 8Asan/18/2018, 5Sžk/10/2017, 5Asan/5/2017, 5Sžo/56/2016, 8Sžf/65/2016, 3Sžf/29/2016, 3Sžo/27/2016, 3Sžo/245/2015, 4Sžo/11/2016, 6Sžo/81/2015, 3Sžo/101/2015, 4Sžo/14/2015, 1Sžd/14/2014, 10Sžd/34/2014, 2Sžp/16/2013, 2Sžp/17/2013 |
| Citujú toto (ÚS) | II. ÚS 475/2023 |
Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn.: 10Sžd/20/2011 datum: 25.04.2012 Najvyšší súd 10Sžd/20/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ing. Š. Č. , nar. X., bytom H., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru, Krajský dopravný inšpektorát , Kuzmányho č. 26, Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. KRP-KDI-SK-83/2010 zo dňa 16.06.2010, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/81/2010-69 zo dňa 23.02.2011, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/81/2010-69 zo dňa 23. februára 2011 p o t v r d z u j e. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. O d ô v o d n e n i e : I. Konanie na prvostupňovom súde Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 21S/81/2010-69 zo dňa 23.02.2011 zastavil konanie podľa § 250d ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v platnom znení (ďalej len „O. s. p.“) z dôvodu oneskoreného podania žaloby. V odôvodnení krajský súd uviedol, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané dňa 16.06.2010 a doručené žalobcovi do vlastných rúk dňa 09.07.2010 po tom, čo bol dňa 18.06.2010 vykonaný prvý neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie. Opakované doručovanie dňa 21.06.2010 bolo bezvýsledné a doručovateľ uložil dňa 21.06.2010 písomnosť na pošte. Keďže žalobca si nevyzdvihol písomnosť do troch dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia (§ 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok), ďalej len „Správny poriadok“) – posledný deň pripadol na 24.06.2010. Krajský súd konštatoval, že žalobca podal žalobu na pošte dňa 09.09.2010, pričom posledný deň lehoty na podanie žaloby na pošte alebo osobne na súde bol 24.08.2010 – utorok (§ 250b ods. l O.s.p.). II. Odvolanie žalobcu Proti uzneseniu krajského súdu podal žalobca včas odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) a h) O. s. p. uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie prejednanie. Žalobca v odvolaní uviedol, že inštitút náhradného doručenia možno použiť len za splnenia týchto podmienok: a) možnosť náhradného doručenia nie je zákonom vylúčená, b) adresát písomnosti nebol pri doručovaní zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržoval, c) doručovateľ nezastihnutého adresáta vhodným spôsobom upovedomil, kedy príde písomnosť doručiť znova, d) druhý pokus o doručenie zostal taktiež bezvýsledný, e) adresát písomnosti bol vhodným spôsobom upovedomený o uložení písomnosti na pošte alebo orgáne obce, f) adresát si zásielku do 3 dní od uloženia nevyzdvihol. g) zásielka sa vrátila neprevzatá adresátom späť odosielateľovi po uplynutí odbernej lehoty. Uvedenými podmienkami pre aplikáciu fikcie doručenia podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku sa krajský súd v napadnutom uznesení nezaoberal a neskúmal, či boli splnené. Podľa žalobcu navyše nemôže byť fikcia nikdy použitá tak, aby spôsobila vedome ujmu na právach a právom chránených záujmoch dotknutej osoby. Žalobca ďalej uviedol, že každý súd je povinný skúmať procesné podmienky, ako aj skutkové okolnosti včasnosti akéhokoľvek podania a krajský súd si túto povinnosť nesplnil, keď si osvojil nesprávne tvrdenie žalovaného, že uznesenie KRP-KDI-SK-83/2010 bolo doručené dňa 24.06.2010, pričom reálne ho žalobca dostal dňa 09.07.2010. Krajský súd tak nebral ohľad na skutočnosti, že predmetná písomnosť sa žalovanému nikdy nevrátila ako nedoručená a že ju žalobca aj reálne obdržal, nezistil ani, že žalobca nebol od 16.06.2010 do 09.07.2010 v meste Žilina a neskúmal, či doručovateľ splnil povinnosti podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku. Poštová doručenka nie je verejnou listinou, ktorej pravdivosť sa prezumuje. Na záver odvolania žalobca uviedol, že porovnanie časových intervalov, v ktorých konali štátne orgány, s intervalmi, v ktorých žalobca preberal písomnosti, vylučuje všetky pochybnosti, ktoré by oprávňovali žalovaného a súd k použitiu fikcie doručenia podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. III. Právne názory odvolacieho súdu Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu a po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O. s. p.) a ide o uznesenie, proti ktorému je podanie odvolania prípustné (§ 202 O. s. p.), dospel jednomyseľne k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O. s. p. Podľa § 24 ods. 1 Správneho poriadku sa dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok. Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. (§ 24 ods. 2 Správneho poriadku) Posledná veta § 24 ods. 2 Správneho poriadku predstavuje výnimku zo zásady, že doručenie pôsobí až od okamihu, keď sa písomnosť dostala do rúk adresáta. Bez ohľadu na to, či sa adresát o uložení úradnej zásielky na pošte fakticky dozvedel alebo nedozvedel, zo zákona vyplýva, že uplynutím tejto zákonnej lehoty sa má za to, že mu bola písomnosť doručená – ide právnu fikciu doručenia písomnosti. V administratívnom spise žalovaného je založené potvrdenie o doručení (doručenka) rozhodnutia žalovaného č. KRP-KDI-SK-83/2010 zo dňa 16.06.2010, z ktorej odvolací súd zistil nasledovné skutočnosti: - dňa 18.06.2010 uskutočnil doručovateľ neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie, - dňa 21.06.2010 uskutočnil doručovateľ opakované doručenie, ktoré bolo taktiež neúspešné, na základe čoho zásielku toho istého dňa (21.06.2010) uložil na pošte, - dňa 09.07.2010 o 18:20 hod. žalobca prevzal zásielku. Uvedené zistenia, vyplývajúce z administratívneho spisu, sú totožné so zisteniami krajského súdu, uvedenými v odôvodnení napadnutého uznesenia. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom krajského súdu, že žaloba, ktorú žalobca odovzdal na poštovú prepravu až dňa 09.09.2010, bola podaná oneskorene. Žalobca si nevyzdvihol zásielku do troch dní od jej uloženia, posledný deň tejto lehoty, t.j. 24.06.2010, sa považoval za deň doručenia, dvojmesačná lehota na podanie žaloby (§ 250b ods. 1 O. s. p.) tak začala žalobcovi plynúť dňom 25.06.2010 (§ 57 ods. 1 O. s. p.) a jej koniec pripadol na deň 25.08.2010, t.j. na stredu. Krajský súd v odôvodnení uznesenia síce nesprávne uviedol, že posledným dňom na podanie žaloby bol 24.08.2010 (utorok), avšak táto chyba v počítaní nemala vplyv na správnosť rozhodnutia krajského súdu, keďže žalobca podal odvolanie na poštovú prepravu až dňa 09.09.2010, teda zjavne oneskorene. Rozhodnutie žalovaného pritom obsahovalo správne poučenie o možnosti jeho preskúmania súdom. Žalobca v podanom odvolaní tvrdil, že doručenka nemá povahu verejnej listiny. Uvedené tvrdenie je nesprávne, keďže riadne vyhotovená doručenka má povahu verejnej listiny. Doručenka ako verejná listina preukazuje pravdivosť toho, čo sa v nej potvrdzuje a je dôkazom, že sa písomnosť doručila, ak nie je preukázaný opak. To znamená, že pre ňu platí vyvrátiteľná domnienka jej správnosti, pričom jej správnosť sa v súdnom alebo v správnom konaní nedokazuje, dokazuje sa len jej prípadná nesprávnosť. Žalobca v odvolaní namietal, že žalovaný správny orgán, ani krajský súd neskúmali, či doručovateľ splnil povinnosti podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku, avšak v zmysle vyššie uvedeného, žalovaný, ani krajský súd takúto povinnosť nemali a žalobca v odvolaní nesprávnosť doručenky nepreukázal. V podanom odvolaní ďalej žalobca namietal, že krajský súd nezistil, že v čase od 16.06.2010 do 09.07.2010 sa v meste Žilina nezdržiaval. K tejto námietke odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 278/2011-13 zo dňa 16. júna 2011, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol (s poukazom na svoj nález sp. zn. I. ÚS 119/07 zo dňa 27. septembra 2007, v ktorom uviedol, že ak je adresátom dostatočne preukázané, že záver o predpoklade náhradného doručenia bol nesprávny, ide o doručenie neúčinné), „že dôkazné bremeno preukázať, že adresát sa v čase doručovania v mieste doručovania nezdržiaval, znáša adresát, a nie správny orgán“ . Ďalej uviedol, že ani „čestné vyhlásenie adresáta, že sa v mieste bydliska nezdržiaval v čase doručovania, však na unesenie dôkazného bremena nepostačuje, lebo ide iba o tvrdenie. Je potrebný aj objektívny dôkaz preukazujúci, že v kritickom čase bol na inom mieste.“ Žalobca na preukázanie svojho tvrdenia, že sa v čase od 16.06.2010 do 09.07.2010 v meste Žilina nezdržiaval, nepredložil žiaden dôkaz, preto platí záver krajského súdu, že rozhodnutie žalovaného bolo právoplatne doručené. K námietke žalobcu, že zásielka sa žalovanému nikdy nevrátila ako nedoručená a že ju žalobca aj reálne obdržal, odvolací súd konštatoval, že predpokladom aplikácie fikcie doručenia podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku nie je vrátenie nedoručenej zásielky správnemu orgánu (ako je to napr. pri doručovaní právnickým osobám podľa § 25 ods. 2 Správneho poriadku). Správny poriadok v § 24 ods. 2 ustanovuje nasledujúce podmienky, za splnenia ktorých sa zásielka považuje za doručenú, a to bez ohľadu na jej skutočné doručenie: - adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, nebol zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiaval, - doručovateľ nezastihnutého adresáta vhodným spôsobom upovedomil, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu, - nový (druhý) pokus o doručenie zostal taktiež bezvýsledný, - doručovateľ vhodným spôsobom upovedomil adresáta o uložení písomnosti na pošte, - adresát si nevyzdvihol písomnosť do troch dní od jej uloženia. Ak sú splnené všetky vyššie uvedené podmienky, považuje sa posledný deň trojdňovej lehoty uloženia zásielky za deň jej doručenia a to aj v prípade, že sa adresát o uložení zásielky nedozvedel, príp. sa o uložení zásielky dozvedel, ale si ju vyzdvihol až po uplynutí tejto trojdňovej lehoty. Tvrdenie žalobcu, že fikcia nemôže byť nikdy použitá tak, aby spôsobila vedome ujmu na právach a právom chránených záujmoch dotknutej osoby, nemá oporu v zákone, preto sa ním odvolací súd nezaoberal a žalobcovo porovnanie časových intervalov, v ktorých konali štátne orgány, s intervalmi, v ktorých žalobca preberal písomnosti, bolo v preskúmavanom prípade právne irelevantné, vzhľadom na čo sa ním odvolací súd takisto nezaoberal. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že krajský súd nepochybil, keď rozhodol o zastavení konania podľa § 250d ods. 3 O. s. p., keďže žalobca podal žalobu zjavne oneskorene, pričom v odvolacom konaní nepreukázal, že by sa v čase doručovania rozhodnutia žalovaného v mieste doručovania nezdržiaval a ani nepreukázal nesprávnosť potvrdenia o doručení rozhodnutia žalovaného. Odvolací súd sa s právnym záverom krajského súdu, uvedeným v jeho rozhodnutí, stotožnil, námietkam žalobcu nevyhovel a napadnuté uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/81/2010-69 zo dňa 23.02.2011 podľa § 219 O. s. p. v spojení s § 246c O. s. p. ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 246c O. s. p. tak, že účastníkom konania právo na ich náhradu nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 25. apríla 2012 JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková
Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky