| ECLI | ECLI:SK:NSSR:2012:1.SŽR.158.2011.g07.11 |
|---|---|
| Dátum rozhodnutia | 11.07.2012 |
| Súd | Najvyšší súd Slovenskej republiky |
| Spisová značka | 1Sžr/158/2011 |
| Zdroj (PDF) | www.nsud.sk |
| Forma rozhodnutia | Uznesenie |
| Citované predpisy |
99/1963 Z. z.: § 165 40/1964 Zb.: § 37, § 40a 162/1995 Z. z.: § 31 |
Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn.: 1Sžr/158/2011 datum: 11.07.2012 Najvyšší súd 1Sžr/158/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov: v rade A/ P. , bytom D., v rade B/ A. , bytom D., obaja právne zastúpení: Advokátskou kanceláriou JUDr. Stopka JUDr. Blendovský, s. r. o., so sídlom Potočná 2835/lA, Čadca, proti odporcovi: Správa katastra Čadca , so sídlom Ľ. Podjavorinskej 2576, Čadca, za účasti účastníkov konania: v rade 1/ J., bytom O., v rade 2/ J., bytom O., v rade 3/ R., bytom O., v rade 4/ F., bytom M., v rade 5/ A., bytom M., účastníci konania v rade 1/, 3/, 4/ a 5/ právne zastúpení JUDr. Marekom Belkom, advokátom, so sídlom Fraňa Kráľa 1504, Čadca, o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu, o návrhu odporcu na opravu odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 22Sp/27/2011-30 zo dňa 26. augusta 2011, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie č. k. 22Sp/27/2011-45 Krajského súdu v Žiline zo dňa 06.10.2011 potvrdzuje . Žiadnemu z účastníkov a zúčastneným osobám právo na náhradu trov konania nepriznáva . O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Žiline napadnutým rozsudkom zrušil rozhodnutie Správy katastra Čadca č. k. V 272/2011 zo dňa 30.3.2011 podľa § 250j ods. 2 písm. a) OSP za použitia § 250q ods. 2 OSP a § 250l ods. 2 OSP a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. Odporca rozhodnutím V 272/2011 zo dňa 30.3.2011 zamietol návrh na vklad darovacej zmluvy podľa ustanovenia § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“), a to z dôvodu, že darovacia zmluva sa stala neplatným právnym úkonom v dôsledku dovolania sa tejto neplatnosti mimo súdneho konania. Krajský súd vo svojom odôvodnení uviedol, že aj keď v rámci katastrálneho konania ohľadne povoľovania vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností sa účastníci právneho úkonu môžu dovolať relatívnej neplatnosti právneho úkonu z dôvodov uvedených v § 40a zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), v prípade, že vznikne medzi účastníkmi spor ohľadne hmotnoprávneho naplnenia podmienok právne relevantných na dovolanie sa relatívnej neplatnosti, správa katastra nemá právomoc takýto spor riešiť. Nakoľko svojou povahou ide o občianskoprávny spor, potom môže o ňom rozhodnúť iba súd. Správny orgán mal preto vyzvať dovolávajúceho sa účastníka, aby preukázal, že sa začalo konanie o predbežnej otázke a ak v stanovenej lehote toto nepreukáže, správa katastra katastrálne konanie preruší, pretože sa rieši otázka, ktorá môže mať vplyv na rozhodnutie o povolení vkladu do katastra nehnuteľností. Ak účastník nepreukáže, že takéto konanie na súde sa začalo, správa katastra vyhodnotí, že uplatnenie relatívnej neplatnosti nevyvoláva vadu právneho úkonu a vklad povolí. Krajský súd ďalej uviedol, že právny následok, ktorým je neplatnosť právneho úkonu, môže spôsobiť len platné dovolávanie sa relatívnej neplatnosti. V tomto prípade je ale dovolanie sa relatívnej neplatnosti absolútne neplatné, pretože právny úkon dovolania sa relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy je neurčitý a nezrozumiteľný. Jeho neurčitosť spočívala v tom, že z neho nebolo zrejmé v čom spočíval omyl, a preto sa nedalo posúdiť či išlo o kvalifikovaný omyl. Nezrozumiteľnosť podľa krajského súdu spočívala v tom, že účastníci najprv uvádzali, že od zmluvy odstupujú a neskôr sa domáhali relatívnej neplatnosti tej istej zmluvy. Takýto právny úkon preto nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik povinnosti a neplatnosť pôsobí od začiatku. Toto dovolanie preto nespôsobilo neplatnosť darovacej zmluvy. Posudzovanie dovolania sa neplatnosti zo strany odporcu len z hľadiska jej doručenia do dispozičnej sféry ostatným účastníkom darovacej zmluvy je preto v tomto prípade nadbytočné a vyvodzovanie právnych záverov z tohto doručenia je nesprávne. Na dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu v katastrálnom konaní sa teda prihliadne len vtedy, ak právny úkon dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu spĺňa náležitosti § 37 OZ a ak nenastane spor medzi zmluvnými stranami ohľadne hmotnoprávneho posúdenia dôvodu dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Len v tomto prípade potom správny orgán posudzuje či bola námietka relatívnej neplatnosti doručená do dispozičnej sféry ostatným stranám. Správny orgán by mal v odôvodnení na námietku relatívnej neplatnosti reagovať a ak je táto neplatná v odôvodnení to uviesť. To isté platí ak sa zistí spor, aj to je potrebné v odôvodnení uviesť. Na záver krajský súd uviedol, že odporca pri posudzovaní dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu vychádzal z iného právneho názoru a ak sa v novom konaní nezmení skutkový stav, odporca vyhodnotí dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu ako absolútne neplatné. Proti predmetnému rozsudku podal odporca návrh na opravu odôvodnenia rozsudku z dôvodu podľa § 165 ods. 1 OSP, teda že odôvodnenie rozsudku nemá podklad v zistení skutkového stavu. Podľa jeho názoru v odôvodnení krajského súdu absentuje jednoznačné stanovisko spôsobu doručenia dovolania sa relatívnej neplatnosti. Túto chybu je preto potrebné odstrániť v rámci opravy odôvodnenia rozsudku. Podľa jeho názoru došlo k chybnej interpretácii ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona v nadväznosti na ustanovenie § 40a OZ v časti skutkových a právnych skutočností, na ktoré je správa katastra povinná vo vkladovom konaní prihliadať. Dôjdením dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorá má účinky absolútnej neplatnosti. Ak má správa katastra preukázané doručenie dovolania sa relatívnej neplatnosti ostatným účastníkom, nemôže túto skutočnosť prehliadnuť len z toho dôvodu, že dovolávajúci sa nepodá určovaciu žalobu, takéto konanie by bolo v hrubom rozpore s ustanovením § 31 ods. 3 katastrálneho zákona. V prípade, ak medzi dotknutými osobami vznikne spor ohľadne naplnenia podmienok na dovolanie sa relatívnej neplatnosti je potrebné, aby boli vyzvané všetky dotknuté osoby na podanie žaloby a nie len ten, kto sa neplatnosti dovoláva. Za chybu v odôvodnení rozsudku považuje odporca tvrdenie krajského súdu, že v prípade nepreukázania podania žaloby má správa katastra vklad povoliť. Podľa názoru odporcu, ak došlo k dovolaniu sa relatívnej neplatnosti a nebola podaná žiadnou dotknutou osobou určovacia žaloba, správa katastra by mala katastrálne konanie zastaviť z dôvodu nepredloženia listiny, ktorá by v katastrálnom konaní jednoznačne potvrdila, či daná zmluva je platná alebo neplatná. Podľa odporcu je teda v odôvodnení rozsudku krajského súdu vyjadrený nesprávny právny názor na následný postup odporcu, a preto žiadal krajský súd v Žiline o opravu odôvodnenia predmetného rozsudku. Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 22Sp/27/2011-45 zo dňa 6.10.2011 zamietol návrh odporcu na opravu odôvodnenia predmetného rozsudku, z dôvodu že sa tu nejedná o opravu v zmysle § 165 ods. 1 OSP, pretože oprava spočíva vo vypustení alebo nahradení či zmenení konkrétnej vety v odôvodnení a nie v doplnení časti odôvodnenia, ktoré sa v odôvodnení od začiatku nenachádzalo. Dôvodom opravy môže byť len rozpor odôvodnenia so skutkovým stavom zisteným na základe vykonania dôkazov, ktoré spis obsahuje, a nie rozpor týkajúci sa právneho posúdenia veci. Ak odporca nesúhlasil s právne posúdením veci zo strany súdu, mohol využiť inštitút odvolania. Keďže krajský súd ako súd prvého stupňa nevyhovel návrhu na opravu odôvodnenia rozsudku, v súlade s § 165 ods. 2 zákona č. 99/1963 Z.z. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), predložil vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako odvolaciemu súdu, aby o oprave rozhodol. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z) dospel k záveru, že nie je možné vyhovieť návrhu odporcu na opravu odôvodnenia rozsudku krajského súdu. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 165 ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta OSP. Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa § 165 ods. 1 OSP pokiaľ nemá odôvodnenie rozsudku podklad v zistení skutkového stavu, môže účastník predtým ako rozsudok nadobudne právoplatnosť, navrhnúť, aby odôvodnenie bolo opravené. Podľa § 165 ods. 2 OSP ak súd prvého stupňa nevyhovie návrhu, predloží vec odvolaciemu súdu, ktorý o oprave rozhodne. Podľa § 165 ods. 3 OSP o oprave dôvodov rozhoduje súd uznesením. Pojednávanie netreba nariaďovať. Podmienkami pre vykonanie opravy odôvodnenia rozsudku súdu v zmysle ustanovenia § 165 OSP teda sú: - žiadosť účastníka konania o vykonanie opravy odôvodnenia rozsudku, - podanie žiadosti pred tým, než predmetný rozsudok nadobudne právoplatnosť, - odôvodnenie rozsudku nemá podklad v zistení skutkového stavu. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že v danej veci boli splnené prvé dve podmienky, avšak tretia podmienka (rozpor medzi zisteným skutkovým stavom a odôvodnením rozsudku krajského súdu) splnená nie je. Zistený skutkový stav zo strany krajského súdu plne korešponduje s odôvodnením rozsudku krajského súdu. Skutočnosť, že sa odporca nestotožňuje s právnym názorom krajského súdu, nepredstavuje dôvod na opravu odôvodnenia rozsudku, ktoré podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zodpovedá ustanoveniam OSP, ako aj katastrálneho zákona a OZ. Účelom ustanovenia § 165 OSP nie je dopĺňať odôvodnenie rozhodnutia iba z dôvodu nespokojnosti účastníka s odôvodnením rozhodnutia súdu v prejednávanej veci. Oprava odôvodnenia rozhodnutia v zmysle § 165 OSP sa môže týkať len skutkových zistení a nie právneho posúdenia veci. Odporca v závere svojho návrhu sám uviedol, že o opravu odvolania žiada z dôvodu, že podľa neho je v napadnutom rozsudku vyjadrený nesprávny právny názor. Správnosť právneho posúdenia krajského súdu ale môže byť predmetom preskúmavania len v odvolacom konaní, spolu s preskúmavaním správnosti samotného výroku rozhodnutia, na základe riadne podaného odvolania. Ustanovenie § 165 ods. 2 O.s.p., konkrétne slovné spojenie „o oprave rozhodne“ je nutné vykladať tak, že odvolací súd v rámci svojej právomoci (1. hlava 4. časti O.s.p.) môže iba posúdiť zákonnosť uznesenia krajského súdu, ktorým nebolo v zmysle odseku 3 vyhovené návrhu na opravu odôvodnenia dotknutého rozsudku a ktoré sa namiesto doručenia navrhovateľovi opravy predkladal de lege priamo odvolaciemu súdu. V žiadnom prípade nie je možné od odvolacieho súdu vyžadovať, aby sám rozhodol o tom, či vyhovuje alebo nevyhovuje návrhu na opravu rozsudku nižšieho súdu. Na základe uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd príslušný na posúdenie rozhodnutia o návrhu navrhovateľa na opravu odôvodnenia rozsudku krajského súdu podľa § 165 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta OSP, potvrdil uznesenie nevyhovujúce návrhu odporcu na opravu odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 22Sp 27/2011-30 zo dňa 26. augusta 2011 z dôvodu nesplnenia podmienok stanovených v § 165 ods. 1 OSP. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 11. júla 2012 Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková
Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky