| ECLI | ECLI:SK:NSSR:2011:9.SŽNČ.1.2011.g04.27 |
|---|---|
| Dátum rozhodnutia | 27.04.2011 |
| Súd | Najvyšší súd Slovenskej republiky |
| Spisová značka | 9Sžnč/1/2011 |
| Zdroj (PDF) | www.nsud.sk |
| Forma rozhodnutia | Uznesenie |
| Citované predpisy |
461/2003 Z. z.: § 219 461/2033 Z. z.: § 210 |
| Citované rozhodnutia | 4So/209/2008 |
Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn.: 9Sžnč/1/2011 datum: 27.04.2011 9Sžnč/1/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky M.A., bytom Š., zastúpenej JUDr. D. S., advokátkou so sídlom v K., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o návrhu proti nečinnosti orgánu verejnej správy v konaní o invalidný dôchodok, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Návrhom na začatie konania, doručeným Krajskému súdu v Košiciach 6. septembra 2010, sa navrhovateľka domáhala, aby súd konal proti nečinnosti odporkyne a „uložil odporkyni vydať nové rozhodnutie o invalidnom dôchodku navrhovateľky a započítať do obdobia jej dôchodkového poistenia obdobie od 16.11.1995 do 15.11.2006, spätne a s účinnosťou ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok“. V návrhu uviedla, že rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 16. októbra 2008, č.k. 26Sd/87/08-37, bolo zrušené rozhodnutie odporkyne z 27. decembra 2006 v spojení s rozhodnutím z 26. júna 2007 a vec bola vrátená odporkyni na ďalšie konanie. Odporkyňa však ani po doručení rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. augusta 2009 č.k. 4So/209/2008, ktorý rozsudok krajského súdu potvrdil, nerešpektovala právoplatné rozhodnutie súdu a obdobie osobnej starostlivosti navrhovateľky o bezvládnu tetu do obdobia dôchodkového poistenia pre vznik nároku na invalidný dôchodok nezapočítala. Krajský súd v Košiciach uznesením zo 14. januára 2011, č.k. 7S/2/2011-41, postúpil vec vecne príslušnému Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Odporkyňa vo vyjadrení z 2. marca 2011 uviedla, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp.zn. 4So/209/2008 z 20. augusta 2009 vyslovil, že rozhodnutie odporkyne číslo X. z 27. decembra 2006 v spojení s rozhodnutím z 26. júna 2007 je nepreskúmateľné a odporkyňa sa má v novom konaní zaoberať zistenými nedostatkami a opätovne rozhodnúť o nároku na invalidný dôchodok navrhovateľky. Rozsudok najvyššieho súdu bol odporkyni doručený 19. októbra 2009 a odporkyňa o nároku navrhovateľky na invalidný dôchodok opätovne rozhodla rozhodnutím číslo X. zo dňa 3. decembra 2009 s odôvodnením, že dobu starostlivosti navrhovateľky o tetu nie je možné v zmysle právnych predpisov hodnotiť ako dobu náhradnú. Navrhovateľka prevzala predmetné rozhodnutie dňa 10. decembra 2009, opravný prostriedok proti nemu nepodala a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 12. januára 2010. Keďže o nároku navrhovateľky na invalidný dôchodok bolo rozhodnuté v lehote stanovenej v § 210 ods. 2 zákona č. 461/2033 Z.z. o sociálnom poistení, odporkyňa nesúhlasila s tým, že je vo veci nečinná. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy (§ 246 ods. 2 písm. b/ OSP) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania (§ 250t ods. 4 OSP) a dospel k záveru, že návrh na konanie proti nečinnosti nie je prípustný. Podľa § 250t ods. 1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť . Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Konať a rozhodnúť o nároku na invalidný dôchodok je príslušná Sociálna poisťovňa, ústredie (§ 201 ods. 1 v spojení s § 179 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov). O opravnom prostriedku proti takémuto rozhodnutiu (§ 219 zákona č. 461/2003 Z.z.) rozhoduje súd. V danej veci najvyšší súd zistil, že po zrušení rozhodnutia odporkyne číslo X. z 27. decembra 2006 v spojení s rozhodnutím z 26. júna 2007 rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 26Sd/87/08-37 zo 16. októbra 2008 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4So/209/2008 z 20.augusta 2009 odporkyňa opätovne rozhodla o nároku navrhovateľky na invalidný dôchodok rozhodnutím číslo X. zo dňa 3. decembra 2009 tak, že žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok zamietla z dôvodu nesplnenia podmienky potrebnej doby dôchodkového poistenia pre vznik nároku na invalidný dôchodok. Nezapočítanie doby osobnej starostlivosti navrhovateľky o jej tetu odôvodnila podľa § 8 ods. 2 vyhl.č. 149/1988 Zb.. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 12. januára 2010, keďže navrhovateľka voči nemu opravný prostriedok v zákonom stanovenej lehote nepodala. Odporkyňa po zrušení svojich rozhodnutí súdom nebola v konaní o invalidnom dôchodku navrhovateľky nečinná, pretože dňa 3. decembra 2009 vydala rozhodnutie, ktorým opätovne rozhodla o žiadosti navrhovateľky o invalidný dôchodok a nezhodnotení doby starostlivosti navrhovateľky o tetu pre nárok na tento dôchodok, čo nepopiera ani sama navrhovateľka. Súd preto nemôže v konaní podľa § 250t uložiť odporkyni, aby o započítaní určitého obdobia dôchodkového poistenia a tým aj o jej nároku na invalidný dôchodok konala a rozhodovala znovu. Skutočnosť, že navrhovateľka nie je uzrozumená s vydaným rozhodnutím odporkyne z 3. decembra 2009, nie je dôvodom na to, aby súd v konaní podľa štvrtej hlavy piatej časti O.s.p. ukladal odporkyni povinnosť znova vydať rozhodnutie o jej nároku na invalidný dôchodok z titulu hodnotenia doby starostlivosti o tetu. Navrhovateľka mohla totiž toto rozhodnutie napadnúť v lehote tridsať dní návrhom na jeho preskúmanie a domáhať sa jeho zrušenia v konaní podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. Z týchto dôvodov súd podaný návrh ako nedôvodný podľa § 250t ods. 4 O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250t ods. 5 a 8 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, lebo navrhovateľka v konaní nebola úspešná a odporkyňa nemá právo na náhradu trov konania. Najvyšší súd považuje za potrebné uviesť, že dňom 1. januára 2010 došlo k zmene požadovaného počtu rokov dôchodkového poistenia pre vznik nároku na invalidný dôchodok (§ 72 ods. 1 v spojení s § 293ax zákona č. 461/2003 Z.z.), takže navrhovateľka má možnosť požiadať o priznanie invalidného dôchodku od 1. januára 2010 prostredníctvom pobočky Sociálnej poisťovne na predpísanom tlačive. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 27. apríla 2011 JUDr. Viera Nevedelová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Anna Koláriková
Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky