| ECLI | ECLI:SK:NSSR:2011:6.TO.10.2011.g09.22 |
|---|---|
| Dátum rozhodnutia | 22.09.2011 |
| Súd | Najvyšší súd Slovenskej republiky |
| Spisová značka | 6To/10/2011 |
| Zdroj (PDF) | www.nsud.sk |
| Forma rozhodnutia | Uznesenie |
Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn.: 6To/10/2011 datum: 22.09.2011 6 To 10/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Hatalu a členov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Daniela Hudáka v trestnej veci obžalovaného T. M., pre prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 22. septembra 2011 v Bratislave prejednal odvolanie obžalovaného T. M. a prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z 28. júna 2011, sp. zn. BB-4 T 36/2010, a takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného T. M. a prokurátora z a m i e t a. O d ô v o d n e n i e Špecializovaný trestný súd v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, rozsudkom z 28. júna 2011, sp. zn. BB-4 T 36/2010, uznal obžalovaného T. M. za vinného z prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že : 1/ dňa 26. novembra 2008 v čase o 11.14 h v kancelárii č. X., nachádzajúcej sa v budove O., v S. poskytol pracovníkovi uvedeného úradu J. J. presne nezistenú finančnú hotovosť, ako úplatok za bezproblémové prijatie žiadosti o schválenie dovezeného motorového vozidla zn. Alfa Romeo, registrovanej pod číslom spisu X. a s evidenčným číslom X. a následné urýchlené spracovanie podkladov súvisiacich s vydaním rozhodnutia o uvedenej žiadosti v súlade so zákonom č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách, 2/ dňa 28. novembra 2008 v čase o 10.05 h v kancelárii č. X., nachádzajúcej sa v budove O., v S. poskytol pracovníkovi uvedeného úradu Bc. P. O. presne nezistenú finančnú hotovosť, najmenej však 100 Sk (3,32 eur) ako úplatok za bezproblémové prijatie žiadosti o schválenie dovezeného motorového vozidla zn. Opel Frontera, registrovanej pod číslom spisu X. a s evidenčným číslom X. a následné urýchlené spracovanie podkladov súvisiacich s vydaním rozhodnutia o uvedenej žiadosti v súlade so zákonom č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách. Za to mu špecializovaný trestný súd podľa 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 3, § 36 písm. j/ Tr. zák. uložil peňažný trest vo výmere 300 €. Pričom pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu mu podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. uložil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 mesiac. Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný T. M. ako aj prokurátor včas odvolanie. V písomných dôvodoch odvolania obžalovaný M. predovšetkým namietol tú skutočnosť, že vina mu nebola preukázaná, súd mal aplikovať zásadu in dubio pro reo, aj keď sa svedkovia doznali k prijatiu úplatku, urobili tak účelovo a ich vierohodnosť nebola preukázaná ďalšími dôkazmi. Navrhol preto, aby bol I. stupňový rozsudok zrušený v celom rozsahu. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste s tým, že odvolací súd mu uloží trest odňatia slobody vo výmere 2 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 2 roky, popr. primeraný peňažný trest, nakoľko uložený trest považuje za neprimerane mierny. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe podaného odvolania v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom zistil, že odvolania obžalovaného a prokurátora nie sú dôvodné. Špecializovaný trestný súd vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto napokon aj správne vyhodnotil tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Z výpovede svedka J. J. na hlavnom pojednávaní (č. l. 162) je nesporné, že od obžalovaného prijal úplatok, obdobne ako aj z výpovede svedka Bc. O. (č. l. 164 – 165). Ich výpovediam zodpovedali aj záznamy ITP. Odvolací súd už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí podrobnejšie zhodnotil zistený skutkový stav, pričom na jeho závery poukazuje. Najvyšší súd nemá pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených vo výroku napadnutého rozsudku, keďže zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní a je nimi nepochybne preukázané, že obžalovaný v súvislosti s obstaraním veci všeobecného záujmu priamo odovzdal úplatok verejnému činiteľovi. Preto správne postupoval Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica, keď uznal obžalovaného vinným z prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. K odvolacím námietkam obžalovaného treba podotknúť, že nejde o nové, doposiaľ neuvádzané jeho obranné tvrdenia, ale už v priebehu konania opakované námietky, s ktorými sa v súlade so stavom veci a zákonom vysporiadal už tunajší súd vo svojom podrobnom odôvodnení predchádzajúceho rozhodnutia. Výpovede citovaných svedkov, ktorí nemajú žiaden relevantný dôvod obžalovaného krivo obviňovať, v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní mali iba nepodstatné rozpory, ktoré boli odstraňované prvostupňovým súdom. Navyše ich výpovede korešpondovali s vykonaným priestorovým záznamom a odposluchom, ktorého obsah naopak obžalovaný nevedel adekvátne objasniť. Ani skutočnosť, že samotní svedkovia boli trestne stíhaní nespochybňuje ich výpovede, ktorými sa zároveň sami usvedčovali zo spáchania skutku. V dobe ich usvedčujúcich výpovedí na hlavnom pojednávaní už mali schválenú dohodu o vine a treste, a teda nič by im nebránilo určitým spôsobom modifikovať svoju výpoveď v prospech obžalovaného. Za daného stavu odvolanie obžalovaného, ohľadom skutkových zistení považoval odvolací súd za nedôvodné, pričom v podrobnostiach poukazuje aj na svoje predchádzajúce odôvodnenie. Taktiež prvostupňový súd nepochybil pri právnej kvalifikácii skutku a ani pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu, ktoré ukladal tak, aby zodpovedali kritériám uvedeným v § 34 ods. 4 Tr. zák. s cieľom splniť účel trestu tak z pohľadu generálnej ako aj individuálnej prevencie. Prvostupňový súd pritom prihliadol na doterajšiu bezúhonnosť obžalovaného a možnosti jeho nápravy a prevýchovy a najmä okolnosti prípadu, vrátane poskytnutej sumy. V tejto súvislosti nepovažoval odvolanie prokurátora za dôvodné aj vzhľadom na tú okolnosť, že sa peňažný trest síce javí ako mierny, nie však výslovne neprimeraný, aby ho bolo nutné odvolacím súdom sprísňovať. Z hore uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie obžalovaného ako aj prokurátora považoval za nedôvodné a v zmysle § 319 Tr. por. ich obe zamietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislave 22. septembra 2011 JUDr. Peter H a t a l a, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová
Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky