| ECLI | ECLI:SK:NSSR:2011:6.CDO.82.2011.g11.16 |
|---|---|
| Dátum rozhodnutia | 16.11.2011 |
| Súd | Najvyšší súd Slovenskej republiky |
| Spisová značka | 6Cdo/82/2011 |
| Zdroj (PDF) | www.nsud.sk |
| Forma rozhodnutia | Uznesenie |
Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn.: 6Cdo/82/2011 datum: 16.11.2011 6 Cdo 82/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky D. W., bývajúcej v B.B. v dovolacom konaní zastúpenej Advokátskou kanceláriou K., s.r.o., so sídlom v B., proti odporcovi P. S., bývajúcemu v B.B. o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva , vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. 4 C 165/2004, o dovolaní navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. decembra 2010 sp.zn. 2 Co 101/2010 takto r o z h o d o l : Dovolanie navrhovateľky o d m i e t a. Odporcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd rozsudkom z 9. decembra 2009 sp.zn. 2 Co 85/2009 potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV (ako súdu prvého stupňa) z 22. decembra 2008 č.k. 4 C 165/2004-231, ktorým bolo vo veci samej zrušené a vyporiadané podielové spoluvlastníctvo navrhovateľky a odporcu k nehnuteľnostiam tam uvedeným. Zároveň uvedený rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania zrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa uznesením z 25. februára 2010 č.k. 4 C 165/2004-276 zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania v sume 5 614,75 eur, na účet právneho zástupcu navrhovateľky. Zároveň rozhodol o povinnosti odporcu zaplatiť náhradu trov štátu v sume 101,61 eur na účet Okresného súdu Bratislava IV. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľke, keďže mala vo veci úspech, priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti odporcovi, ktorý vo veci úspech nemal. Krajský súd v Bratislave uznesením z 30. decembra 2010 sp.zn. 2 Co 101/2010 na odvolanie odporcu zmenil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa tak, že zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania v sume 2 046,44 eur na účet jej právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti. Výrok uznesenia súdu prvého stupňa o povinnosti odporcu zaplatiť náhradu trov štátu potvrdil. Žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že preskúmal výšku priznaných trov konania a dospel k záveru, že táto nebola určená správne. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala navrhovateľka dovolanie a žiadala, aby dovolací súd zmenil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu. Prípustnosť mimoriadneho opravného prostriedku vyvodzovala z ustanovenia § 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Dovolanie odôvodnila tým, že odvolací súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Odporca vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie navrhovateľky ako neprípustné odmietnuť a žiadal priznať náhradu trov dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci smeruje dovolanie navrhovateľky proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktoré má procesnú formu uznesenia. Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 239 O.s.p. V preskúmavanej veci prípustnosť dovolania podľa § 239 O.s.p. neprichádza do úvahy, i keď ide o zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu uvedené v § 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p. V zmysle § 239 ods. 3 O.s.p. totiž ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania , ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. Z uvedeného vyplýva, že procesná prípustnosť dovolania je v posudzovanom prípade vylúčená priamo zo zákona. Dovolací súd v súlade s § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených v ustanovení § 237 písm. a/ až g/ O.s.p., ktoré pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných v ňom vymenovaných procesných vád. V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolateľka v mimoriadnom opravnom prostriedku takúto vadu netvrdila a ani v dovolacom konaní vady takejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto nemožno vyvodiť ani z tohto ustanovenia. Dovolateľkou namietané nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) je síce dovolacím dôvodom, samotný tento dôvod, ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia. Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239 O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v ustanovení § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľky podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. V dovolacom konaní úspešnému odporcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti navrhovateľke, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal odporcovi náhradu trov dovolacieho konania, ktoré pozostávali z odmeny jeho právneho zástupcu za vyjadrenie k dovolaniu, nakoľko ich nepovažoval, vzhľadom na neprípustnosť dovolania, za trovy potrebné na účelné bránenie práva (§ 142 ods. 1 v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 16. novembra 2011 JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová
Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky