| ECLI | ECLI:SK:NSSR:2011:5.TOST.6.2011.g03.17 |
|---|---|
| Dátum rozhodnutia | 17.03.2011 |
| Súd | Najvyšší súd Slovenskej republiky |
| Spisová značka | 5Tost/6/2011 |
| Zdroj (PDF) | www.nsud.sk |
| Forma rozhodnutia | Uznesenie |
Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn.: 5Tost/6/2011 datum: 17.03.2011 5 Tost 6/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Karabína a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci proti obvinenému K. Š. a spol., pre zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 17. marca 2011 v Bratislave sťažnosť obvineného L. F. proti uzneseniu predsedníčky senátu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracoviska v Banskej Bystrici z 23. februára 2011, sp. zn. BB-4 T 33/2008, a rozhodol t a k t o : Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obvineného L. F. sa z a m i e t a. O d ô v o d n e n i e Uznesením predsedníčky senátu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracoviska v Banskej Bystrici z 23. februára 2011, sp. zn. BB-4 T 33/2008, bol podľa § 174 ods. 1 Tr. por. zamietnutý návrh obvineného L. F. na opravu rozsudku Špeciálneho súdu v Pezinku, pracoviska v Banskej Bystrici z 1. apríla 2009, sp. zn. BB-4 T 33/2008. Týmto rozsudkom, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 2. decembra 2010, sp. zn. 3 Toš 5/2009, bol obvinený L. F. (spolu s ďalšími obvinenými) podľa § 285 písm. a/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby pre skutok kvalifikovaný obžalobou u tohto obvineného ako zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a podľa § 285 písm. b/ Tr. por. bol tento obvinený oslobodený spod obžaloby pre skutok obžalobou kvalifikovaný ako prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. Oproti obžalobe ponímal Špeciálny súd konanie obvineného nie ako jeden skutok a jednočinný súbeh, ale ako dva samostatné skutky, pričom v časti, ktorá mala podľa obžaloby zakladať zločin prijímania úplatku Špeciálny súd uzavrel, že nebolo preukázané, že by sa obvinený L. F. tohto skutku dopustil a v časti, ktorá podľa obžaloby mala u tohto obvineného zakladať prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa, spočívajúci v tom, že ako colník počas výkonu služby prepustil do voľného obehu tovar bez osvedčenia o pôvode tovaru, oslobodil menovaného obvineného spod obžaloby podľa § 285 písm. b/ Tr. por. s tým, že tento skutok nie je trestným činom, ale mohol by byť posúdený ako disciplinárne previnenie, pričom postúpenie veci príslušnému orgánu neprichádzalo do úvahy preto, že pre tento čin už prebieha disciplinárne konanie na Colnom riaditeľstve v Bratislave. Obvinený L. F. podaním z 8. októbra 2010 navrhoval opravu odôvodnenia uvedeného rozsudku Špeciálneho súdu na str. 8 odseky 4 a 5, lebo táto časť odôvodnenia rozsudku nemá podklad v zistení skutkového stavu. Konkrétne ide o tú pasáž, v ktorej Špeciálny súd odôvodňoval, prečo to konanie obvineného L. F., ktorým v rozpore s predpismi, uvedenými v skutkovej vete, akceptoval nepredloženie osvedčenia o pôvode tovaru deklarantom (osobou K. Š., ďalším z obvinených) a prepustil tovar do voľného obehu, nepovažoval za prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa. Predsedníčka senátu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracoviska v Banskej Bystrici, v rozhodnutí o zamietnutí návrhu obvineného L. F. na opravu odôvodnenia rozsudku poukázala na znenie § 174 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého predseda senátu môže osobitným uznesením kedykoľvek opraviť pisárske chyby a iné zrejmé nesprávnosti, ku ktorým došlo pri vyhotovení rozsudku a v jeho rovnopisoch tak, aby vyhotovenie bolo v úplnej zhode s obsahom rozsudku, ako bol vyhlásený. Zároveň uviedla, že nešlo o zrejmú nesprávnosť alebo pisársku chybu vo vyhotovení ani v rovnopisoch rozsudku, preto nevyhovela návrhu obvineného. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal sťažnosť obvinený L. F.. Uviedol v nej, že názor senátu Špeciálneho súdu vyjadrený v rozsudku, že svoju právomoc vykonával v rozpore s predpismi, je pre neho neakceptovateľný, lebo tvrdenie Colnej správy SR o porušení nariadenia GR Colnej správy SR a nariadenia Rady ES č. 1541/98 je chybné, resp. že je to klamstvo, na základe ktorého on prišiel o prácu a bola porušená jeho ľudská dôstojnosť. Sťažnosťou sa teda obvinený domáhal zmeny napadnutého rozhodnutia v zmysle jeho návrhu na opravu rozsudku. Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia a konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť proti uvedenému uzneseniu je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a v zákonom stanovenej lehote, avšak je nedôvodná a bolo ju potrebné podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú zamietnuť. Z obsahu spisového materiálu Špeciálneho súdu v Pezinku, sp. zn. BB-4T 33/2008, predovšetkým zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 1. apríla 2009 a vyhotovenia rozsudku z tohto dňa je zrejmé, že výrok rozsudku, tak ako bol vyhlásený, bol aj bezchybne pojatý do jeho vyhotovenia a jeho odôvodnenie vyjadruje i tú časť výroku, ktorou bol obvinený L. F. podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby. Odôvodnenie zahrňuje i tú časť výroku, ktorou bol menovaný obvinený oslobodený spod obžaloby podľa § 285 písm. a/ Tr. por. Proti rozsudku obvinený L. F. odvolanie nepodal, vzdal sa tohto práva vyhlásením do zápisnice o hlavnom pojednávaní. Predsedníčka senátu Špecializovaného trestného súdu, pracoviska v Banskej Bystrici, v napadnutom uznesení správne poukázala na to, že v zmysle § 174 ods. 1 Tr. por. možno rozsudok opraviť v ktorejkoľvek jeho časti, či už vo výroku, v jeho odôvodnení alebo v poučení, ale len pokiaľ by išlo o pisárske chyby alebo iné zrejmé nesprávnosti, ku ktorým došlo pri jeho vyhotovení alebo v jeho rovnopisoch, oproti tomu ako bol rozsudok vyhlásený. V danom prípade je evidentné, že nešlo ani o pisársku chybu ani o inú zrejmú nesprávnosť, akú má na mysli ustanovenie § 174 ods. 1 Tr. por., ale o cielené odôvodnenie výroku rozsudku, a že obvinený v podstate namieta obsah odôvodnenia rozsudku z hľadiska jeho skutkových zistení a aj právnych záverov a to nie je možné naprávať spôsobom podľa § 174 ods. 1 Tr. por. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako sa uvádza vo výroku tohto uznesenia. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislave 17. marca 2011 JUDr. Milan K a r a b í n, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová
Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky