| ECLI | ECLI:SK:NSSR:2011:4.TOST.35.2010.g01.25 |
|---|---|
| Dátum rozhodnutia | 25.01.2011 |
| Súd | Najvyšší súd Slovenskej republiky |
| Spisová značka | 4Tost/35/2010 |
| Zdroj (PDF) | www.nsud.sk |
| Forma rozhodnutia | Uznesenie |
Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn.: 4Tost/35/2010 datum: 25.01.2011 4 Tost 35/2010 Najvyšší súd Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Emila Bdžocha a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. D. H., v trestnej veci odsúdeného Ing. P. Ď., pre pokračovací trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. (zákon č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov), v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 4 T 2/2005 na neverejnom zasadnutí 25. januára 2011 v Bratislave, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 11. novembra 2010, sp. zn. 3 Ntok 1/2010, takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného Ing. P. Ď. s a z a m i e t a. O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Bratislave uznesením z 11. novembra 2010, sp. zn. 3 Ntok 1/2010, podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol návrh odsúdeného Ing. P. Ď. na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 4 T 2/2005 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. októbra 2008, sp. zn. 4 To 2/2008, pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Tr. por. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený Ing. P. Ď., ktorú zahlásil do zápisnice o verejnom zasadnutí (č. l. 28a) a následne ju i písomne odôvodnil podaním z 13. decembra 2010. V písomných dôvodoch sťažnosti uviedol, že túto podal na základe § 189 ods. 1 písm. a/ Tr. por. pre nesprávnosť výroku uznesenia. Poukázal na absenciu uvedenia konkrétneho ustanovenia § 394 Tr. por. vo výroku napadnutého uznesenia, ktorá podľa jeho názoru zakladá jeho nepreskúmateľnosť a nezákonnosť. Odsúdený Ing. P. Ď. ďalej uviedol, že návrh na povolenie obnovy konania z 24. januára 2010 odôvodnil novým, súdu skôr neznámym dôkazom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. októbra 2008, sp. zn. 2 Obo 142/2008), ktorý preukazuje skutočnosti o jeho osobných, majetkových a zárobkových pomeroch, vo vzťahu ku ktorým je pôvodne uložený peňažný trest (1 000 000 Sk/33 193,92 eur) v zrejmom nepomere, preto mal krajský súd návrhu na povolenie obnovy konania vyhovieť a nie ho zamietnuť. Ďalšou novou skutočnosťou preukazujúcou dôvodnosť návrhu na povolenie obnovy konania je podľa sťažovateľa aj absencia overených kópií daňových priznaní za mesiace máj až október 1996, ktoré sa v procesnom spise nenachádzajú. Hoci si odvolací súd od daňového úradu vyžiadal overené kópie daňových priznaní za mesiace apríl až október 1996 a tieto oboznámil na verejnom zasadnutí 23. októbra 2008, v spise sa nachádza iba overená kópia daňového priznania za apríl 1996, čo je podľa sťažovateľa takisto dôvodom na povolenie obnovy konania. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a rozhodol vo veci sám tak, že obnova konania sa povoľuje, alebo alternatívne aby vrátil vec prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Na základe podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť odsúdeného Ing. P. Ď. nie je dôvodná. Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti, alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom, na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu. Podľa § 399 ods. 2 Tr. por. súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania podľa § 394 Tr. por. Najvyšší súd poukazuje na to, že v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania súdu neprislúcha preskúmavať zákonnosť postupu v pôvodnom konaní a zákonnosť rozhodnutia, ktorým bolo toto konanie právoplatne skončené. Rozhodovanie o návrhu na povolenie obnovy konania sa obmedzuje iba na zistenie, či existujú skutočnosti odôvodňujúce povolenie obnovy podľa § 394 Tr. por. Ani Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil, že by v predmetnom prípade existovali dôvody na povolenie obnovy konania podľa § 394 ods. l Tr. por. Zamietnutie návrhu na povolenie obnovy konania krajský súd odôvodnil v podstate tým, že pri ukladaní peňažného trestu súd obligatórne prihliada na osobné a majetkové pomery páchateľa a nemožno automaticky prijať záver, že ak je účastník v civilnom spore oslobodený od súdneho poplatku, ide o rozhodnutie bezvýhradne zaväzujúce a určujúce vo vzťahu k majetkovým pomerom uvedenej osoby v každom ďalšom súdnom konaní. V súvislosti s argumentáciou odsúdeného o nezabezpečení overených kópií daňových priznaní krajský súd konštatoval, že v spisovom materiáli sa nachádza kompletná dokumentácia poskytnutá príslušným daňovým úradom a vzťahujúca sa k obdobiu vymedzenému v skutkovej vete rozsudku, pričom z rozhodnutí prvostupňového i odvolacieho súdu je zrejmé, že z uvedených listinných dôkazov pri svojich rozhodnutiach vychádzali a spolu s ostatnými vykonanými dôkazmi ich považovali za dostatočné na uznanie viny. Predovšetkým treba uviesť, že i keď rozhodnutie krajského súdu je z hľadiska vecného správne, najvyšší súd sa nestotožnil s celým jeho odôvodnením, a preto považuje za potrebné odôvodnenie rozhodnutia modifikovať a doplniť. K prvému dôvodu na obnovu konania uvádzanému odsúdeným Ing. P. Ď. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. októbra 2008, sp. zn. 2 Obo 142/2008), nutno podotknúť, že dôvody, pre ktoré bolo odsúdenému predmetným uznesením priznané oslobodenie od platenia súdneho poplatku v civilnom spore, boli známe aj odvolaciemu súdu v čase rozhodovania o vine a treste odsúdeného. V spisovom materiáli sa na č. l. 419 nachádza návrh odsúdeného zo 7. októbra 2008 (doručený súdu 13. októbra 2008) na oslobodenie ustanoveného obhajcu od povinnosti obhajovania, v ktorom odsúdený in fine uviedol, že t. č. je vo výkone trestu odňatia slobody, nemá trvalý príjem presahujúci životné minimum, nemá žiaden hnuteľný, či nehnuteľný majetok a nevlastní ani iné aktíva. Predmetné uznesenie teda vo svojom odôvodnení neobsahuje žiadne nové skutočnosti a dôkazy, ktoré by súdu v čase rozhodovanie o vine a treste boli neznáme. Druhý dôvod na obnovu konania spočíva podľa odsúdeného Ing. P. Ď. v tom, že v spisovom materiáli absentujú overené kópie daňových priznaní za mesiace máj až október 1996. Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti poukazuje, že overené kópie daňových priznaní pre daň z pridanej hodnoty spoločnosti C., s. r. o., za obdobie apríl až september 1996 si odvolací súd vyžiadal 29. júla 2008, pričom Daňový úrad Bratislava II ich súdu doručil 19. augusta 2008. Odvolací súd tieto listinné dôkazy oboznámil ich prečítaním na verejnom zasadnutí 23. októbra 2008, čo nespochybňuje ani odsúdený. V odôvodnení rozsudku z 30. októbra 2008 odvolací súd uviedol, že predmetné overené kópie sú v plnej zhode s neoverenými kópiami daňových priznaní, ktoré boli zabezpečené v priebehu prípravného konania. Pokiaľ sa v spisovom materiáli (na č. l 406 – 407) nachádza iba overená kópia daňového priznania za mesiac apríl 1996, ide o administratívne pochybenie súvisiace so žurnalizáciou súdneho spisu, ktoré však samo osebe nie je dôvodom na povolenie obnovy konania, navyše, keď je zrejmé, že chýbajúce overené kópie obsahujú tie isté skutočnosti a dôkazy, ktoré sú už v procesnom spise zadokumentované na inom mieste. Na margo, k sťažnostnej námietke odsúdeného Ing. P. Ď., v zmysle ktorej neuvedenie konkrétneho odseku ustanovenia § 394 Tr. por. vo výroku napadnutého uznesenia zakladá jeho nepreskúmateľnosť a nezákonnosť, Najvyšší súd Slovenskej republiky poznamenáva, že Trestný poriadok neukladá súdu rozhodujúcemu o návrhu na povolenie obnovy konania povinnosť uvádzať vo výroku zamietajúceho uznesenia vydaného podľa § 399 ods. 2 Tr. por. konkrétne ustanovenie § 394 Tr. por., ako je tomu napríklad pri vydaní oslobodzujúceho rozsudku (viď § 165 ods. 2 Tr. por.). Uvedenie konkrétnych podmienok na obnovu konania, ktoré súd nezistí, je náležitosťou odôvodnenia zamietajúceho uznesenia. V posudzovanom prípade krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia výslovne uviedol, že neboli splnené podmienky pre povolenie obnovy konania tak, ako ich predpokladá ustanovenie § 394 ods. 1 Tr. por. Nakoľko krajský súd nepochybil, keď podľa § 399 ods. 2 Tr. por. návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania zamietol, Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť odsúdeného Ing. P. Ď. podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú zamietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislave 25. januára 2011 JUDr. Emil B d ž o c h, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Monika Ivančíková
Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky