| ECLI | ECLI:SK:NSSR:2011:4.TOST.34.2011.g10.19 |
|---|---|
| Dátum rozhodnutia | 19.10.2011 |
| Súd | Najvyšší súd Slovenskej republiky |
| Spisová značka | 4Tost/34/2011 |
| Zdroj (PDF) | www.nsud.sk |
| Forma rozhodnutia | Uznesenie |
| Citované predpisy | 154/2010 Z. z.: § 16 |
Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn.: 4Tost/34/2011 datum: 19.10.2011 4 Tost 34/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Emila Bdžocha a JUDr. Viliama Dohňaského v trestnej veci vyžiadanej osoby R. V., v konaní o návrhu krajského prokurátora v Košiciach na vzatie vyžiadanej osoby do vydávacej väzby prejednal na neverejnom zasadnutí 19. októbra 2011 sťažnosť vyžiadanej osoby proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 26. septembra 2011, sp. zn. Ntc 13/2011, a rozhodol t a k t o : Podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. napadnuté uznesenie sa z r u š u j e a vyžiadaná osoba R. V., nar. X., sa prepúšťa ihneď z väzby na slobodu. O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Košiciach uznesením z 26. septembra 2011, sp. zn. Ntc 13/2011, podľa § 16 ods. 1 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze (ďalej len zákon o európskom zatýkacom rozkaze) na návrh krajského prokurátora v Košiciach z 23. septembra 2011, sp. zn. 2KPt 61/2011, rozhodol tak, že : podľa § 16 ods. 1 zákona o európskom zatýkacom rozkaze sa vyžiadaná osoba R. V., nar. X., trvale bytom B., t. č. v predbežnej väzbe od 07. septembra 2011 berie do vydávacej väzby. Proti citovanému uzneseniu krajského súdu podal R. V. (vyžiadaná osoba) v zákonnej lehote sťažnosť, ktorú písomne odôvodnil prostredníctvom obhajcu. Namietal, že skutok, pre ktorý bol na neho vydaný európsky zatýkací rozkaz nespáchal a v R. bol v mesiaci jún 2011 asi päť dní z dôvodu zberu železa. Bol tam spolu s J. V. a N. L.. Osobu, ktorá mala byť zavraždená nikdy nevidel a ani ju nepozná. Z R. sa vrátili všetci spolu. Ďalej namietol, že pred rozhodnutím krajského súdu o jeho vzatí do vydávacej väzby nebol v rozpore s § 19 ods. 2, ods. 3 zákona o európskom zatýkacom rozkaze vypočutý. Z týchto dôvodov navrhol, aby najvyšší súd napadnuté uznesenie zrušil a prepustil ho z väzby na slobodu. Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podanej sťažnosti preskúmal v rozsahu § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť vyžiadanej osoby je dôvodná. Podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie, rozhodne vo veci sám. Podľa § 18 ods. 1 zákona o európskom zatýkacom rozkaze proti rozhodnutiu o väzbe je prípustná sťažnosť, odkladný účinok má len sťažnosť prokurátora proti rozhodnutiu o prepustení osoby z väzby, ak súčasne bola podaná sťažnosť prokurátora proti rozhodnutiu súdu o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu. Podľa § 16 ods. 1 zákona o európskom zatýkacom rozkaze ak je to potrebné na zabezpečenie prítomnosti vyžiadanej osoby v konaní o európskom zatýkacom rozkaze na území Slovenskej republiky alebo na zabránenie, aby nedošlo k zmareniu účelu tohto konania, vezme ju sudca krajského súdu do vydávacej väzby. Urobí tak na návrh prokurátora vykonávajúceho predbežné vyšetrovanie. Podľa § 19 ods. 1 zákona o európskom zatýkacom rozkaze prokurátor krajskej prokuratúry príslušný podľa § 11 vykoná predbežné vyšetrovanie. Účelom predbežného vyšetrovania je zistiť, či sú dané podmienky na vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu. Podľa § 19 ods. 2 zákona o európskom zatýkacom rozkaze prokurátor vyžiadanú osobu vypočuje a oboznámi ju s obsahom európskeho zatýkacieho rozkazu a doručí jej kópiu európskeho zatýkacieho rozkazu. Podľa § 19 ods. 3 citovaného zákona po doručení originálu európskeho zatýkacieho rozkazu s prekladom do štátneho jazyka ak sa preklad vyžaduje, prokurátor vyžiadanú osobu poučí o možnosti súhlasiť s vydaním a o dôsledkoch tohto súhlasu zároveň túto osobu poučí o tom, že udelený súhlas nemožno odvolať; ďalej túto osobu poučí o možnosti vzdať sa uplatnenia zásady špeciality podľa § 31 ods. 1 a o dôsledkoch vzdania sa uplatnenia tejto zásady, ak by sa inak táto zásada vo vzťahu k štátu pôvodu uplatnila. S poukazom na uvedené (§ 16 ods. 1 zákona o európskom zatýkacom rozkaze) je potrebné zdôrazniť, že hoci je posudzovanie väzby podľa § 16 ods. 1 citovaného zákona v porovnaní s postupom podľa Trestného poriadku vymedzené reštriktívne (súd v tomto prípade nie je viazaný dôvodmi väzby podľa § 71 Tr. por.), neznamená to, že súd je povinný bez ďalšieho, len vzhľadom na samotnú existenciu európskeho zatýkacieho rozkazu vziať vyžiadanú osobu na základe návrhu prokurátora podľa § 15 ods. 6 uvedeného zákona do väzby. Aj v tomto prípade zákon ustanovuje podmienky, ktoré musia pre vzatie do väzby byť splnené. Vypočutie vyžiadanej osoby má slúžiť na posúdenie, či je vzhľadom na okolnosti prípadu a osobné pomery vyžiadanej osoby ohrozené dosiahnutie účelu konania o európskom zatýkacom rozkaze, v dôsledku čoho potom existuje dôvod na obmedzenie jej osobnej slobody, resp. jej držanie vo väzbe, alebo tento účel možno dosiahnutý aj pri jeho ponechaní na slobode. Rozhodnutie o väzbe podľa § 16 ods. 1, alebo podľa § 15 ods. 2 zákona o európskom zatýkacom rozkaze (predbežná väzba) nemôže byť len výlučne formálne a teda ani vzatie do väzby nemôže byť obligatórne. Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že krajský súd o vydávacej väzbe vyžiadanej osoby rozhodol na podklade návrhu krajského prokurátora v Košiciach z 23. septembra 2011, sp. zn. 2 Kpt 61/2011. V rámci skúmania podmienok vydávacej väzby súd zistil, že vyžiadaná osoba je trestne stíhaná pre skutok, ktorého sa mala dopustiť tak, že spolu s J. V. a N. L. vo vedomej a chcenej spolupráci ako spolupáchatelia (§ 12 Trestného zákonníka Rakúskej republiky) v noci z 28. na 29. júna 2011 vo V. viacerými bodnými ranami do hornej časti tela úmyselne usmrtili R. A., právne kvalifikovaný ako trestný čin vraždy podľa § 75 Trestného zákona Rakúskej republiky. Tieto skutočnosti spolu s poukazom na znenie § 16 ods. 1 zákona o európskom zatýkacom rozkaze viedli krajský súd k záveru, že v posudzovanom prípade sú splnené zákonné podmienky vydávacej väzby v zmysle § 16 ods. 1 citovaného zákona, pretože je potrebné zabezpečiť prítomnosť vyžiadanej osoby na území Slovenskej republiky za účelom jej vydania do Rakúskej republiky. Z obsahu pripojeného procesného spisu vyplýva, že na vyžiadanú osobu vydala Štátna prokuratúra Viedeň 19. augusta 2011, sp. zn. 4 St 65/11w, európsky zatýkací rozkaz z dôvodu trestného stíhania pre skôr uvedený trestný čin spáchaný na už uvedenom skutkovom základe, zo spáchania ktorého je okrem iných osôb dôvodne podozrivá aj vyžiadaná osoba. V posudzovanom prípade je zrejmé, že sudca krajského súdu odôvodnil vzatie vyžiadanej osoby len citáciou ustanovenia § 16 ods. 1 zákona o európskom zatýkacom rozkaze, avšak akékoľvek konkrétne skutočnosti odôvodňujúce uvedenú obavu v predmetnom rozhodnutí absentujú. Potrebné je však predovšetkým poukázať na skutočnosť, že vyžiadaná osoba nebola ani raz v predmetnom konaní pred rozhodnutím o väzbe či už predbežnej alebo vydávacej vypočutá, teda v obidvoch prípadoch bolo o väzbe rozhodnuté „ex catedra“, čo možno jednoznačne považovať za závažné procesné pochybenie vyplývajúce z ustanovení § 19 ods. 2 a ods. 3 uvedeného zákona. Vypočutie vyžiadanej osoby má slúžiť na posúdenie, či je vzhľadom na okolnosti prípadu a osobné pomery vyžiadanej osoby ohrozené dosiahnutie účelu konania o európskom zatýkacom rozkaze, v dôsledku čoho potom existuje dôvod na obmedzenie jej osobnej slobody, resp. jej držanie vo väzbe, alebo tento účel možno dosiahnutý aj pri jeho ponechaní na slobode. Rozhodnutie o väzbe podľa § 16 ods. 1, alebo podľa § 15 ods. 2 zákona o európskom zatýkacom rozkaze (predbežná väzba) nemôže byť len výlučne formálne a teda ani vzatie do väzby nemôže byť obligatórne. Na záver najvyšší súd poznamenáva, že prepustenie osoby z predbežnej (vydávacej) väzby nevylučuje jej opakované vzatie do predbežnej väzby alebo jej vzatie do vydávacej väzby po splnení zákonných podmienok vyplývajúcich z ustanovení o Európskom zatýkacom rozkaze. Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislave 19. októbra 2011 JUDr. Martin P i o v a r t s y, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová
Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky