| ECLI | ECLI:SK:NSSR:2011:4.SŽO.64.2010.g11.30 |
|---|---|
| Dátum rozhodnutia | 30.11.2011 |
| Súd | Najvyšší súd Slovenskej republiky |
| Spisová značka | 4Sžo/64/2010 |
| Zdroj (PDF) | www.nsud.sk |
| Forma rozhodnutia | Rozsudok |
Rozsudok Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn.: 4Sžo/64/2010 datum: 30.11.2011 Najvyšší súd 4Sžo/64/2010 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a členov senátu JUDr. Milana Moravu a JUDr. Jarmily Urbancovej v právnej veci navrhovateľov: 1/ M. R. , bytom Ž., 2/ Ing. P. H. , bytom S., 3/ V. V. , bytom B., proti odporcovi: Obvodnému pozemkovému úradu Prešov , Námestie mieru 2, za účasti: 1/ Ing. M. H., bytom J., 2/ A. K., bytom T., 3/ M. H., bytom K., 4/ M. F., bytom R., 5/ Ing. J. F., bytom R., 6/ L., š. p., P. , o preskúmanie rozhodnutia odporcu zo dňa 1. októbra 2008, číslo: OPÚ 2008/1669-24/Ba v spojení s opravou zo dňa 3. novembra 2008, číslo: OPÚ-2008/1669-35/Ba, o odvolaní M. H., bytom K. proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 4Sp/77/2008-45 zo dňa 7. mája 2010, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 4Sp/77/2008-45 zo dňa 7. mája 2010 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e Rozsudkom krajského súdu bolo zrušené rozhodnutie odporcu z 1.10.2008 v spojení s opravou zo dňa 3.11.2008, (spis. značiek uvedených v záhlaví tohto rozsudku), ktorými rozhodnutiami odporca určil podľa § 4 ods. 1 a 2 písm. c/ zák. č. 229/1991 Z. z. okruh oprávnených osôb v bode 1 rozhodnutia a v bode 2 rozhodol o vydaní parciel tam uvedených. Následne opravou rozhodnutia doplnil bod 2 uvedením podielov jednotlivých oprávnených osôb, o. i. aj M. H. v pomere ⅝ - ín k celku. Konanie pred krajským súdom sa uskutočnilo na základe opravného prostriedku navrhovateľov 1/ až 3/ proti rozhodnutiu odporkyne, pričom ich opravný prostriedok bol založený na tvrdení, že dedičské konanie po nebohom P. H., zomrelom X. vedené pod D 1660/83 prebehlo bez účasti spoludedičov a nehnuteľnosti rozhodnutím z 21.12.1983 nadobudol M. H. (osoba účastná na konaní pod por. č. 3), pričom dedičské konanie prebehlo 2 mesiace po vyvlastnení a takmer 5 rokov po smrti poručiteľa. Krajský súd s poukazom na ust. § 4 ods. 2 písm. c/ zák. č. 229/1991 a § 4 ods. 3 dospel k záveru, že okruh oprávnených osôb aj výška podielov je upravená zákonom, preto neprichádza do úvahy dedičská postupnosť podľa Občianskeho zákonníka. Ak správny orgán vychádzal pri určovaní výšky podielov z dedičského rozhodnutia D 1660/83 po pôvodnom vlastníkovi P. H. (½) a D 710/92 po pôvodnej vlastníčke K. H. (½) postupoval v rozpore s § 4 ods. 1, 2 zákona. Uvedené dedičské rozhodnutia po pôvodných vlastníkoch mali význam len pre zistenie, či nenastal dôvod pre postup podľa § 4 ods. 2 písm. c/ zákona, keď deti po pôvodných vlastníkoch sú oprávnenými osobami, všetci rovnakým dielom. Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. a/ v spojení s ustanovením § 250q ods. 2 a § 250l ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie v spojení s opravou zrušil a vrátil vec odporcovi na ďalšie konanie. Úlohou správneho orgánu v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť o reštitučnom nároku oprávnených osôb tak, ako to naznačil krajský súd v tomto rozsudku. Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie M. H., osoba účastná na konaní pred súdom pod por. č. 3, účastník správneho konania, ktorý v odvolaní žiadal potvrdiť rozhodnutie odporcu v celom rozsahu, už aj so zreteľom na dĺžku súdneho sporu. V doplnení odvolania poukázal na to, že opravný prostriedok navrhovateľov smeroval len proti výške jeho podielov po otcovi, nie proti celému rozhodnutiu, pričom poukázal na konanie 16C 295/93 Krajského súdu v Prešove, kde došlo „k zamietnutiu podielu súrodencov“. Žiadal potvrdenie rozhodnutia odporcu. Navrhovatelia vo vyjadreniach k odvolaniu M. H. žiadali potvrdenie rozsudku krajského súdu. Najvyšší súd po oboznámení sa s obsahom súdneho i administratívneho spisu Obvodného pozemkového úradu v Prešove, bez nariadenia pojednávania z dôvodov podľa § 250ja ods. 2 v súvislosti s § 250l ods. 2, keďže účastníci boli prvostupňovým súdom vypočutí, resp. mali možnosť sa pojednávania zúčastniť, dospel v odvolacom konaní jednomyseľne k záveru, že zrušujúce rozhodnutie krajského súdu je vo výroku vecne správne a odvolanie proti rozsudku krajského súdu nie je dôvodné. Odvolací súd konštatoval, že konanie o reštitučnom nároku sa síce vedie už dlhú dobu, priebežné rozhodnutia pozemkového úradu boli už opakovane krajským súdom zrušené, avšak z rozdielnych právnych dôvodov a na návrh rozdielnych účastníkov. Možno tiež konštatovať, že t. č. nie je sporný samotný predmet reštitúcie. Krajský súd na str. 4 svojho rozsudku ustálil, že sporným nie je okruh oprávnených osôb ani samotný nárok, ale výška podielov . Pokiaľ krajský súd ustálil, že okruh oprávnených osôb aj výška podielov je upravená zákonom, konkrétne § 4 ods. 2 písm. c/ zákona č. 229/1991 Zb., potom zodpovedá požiadavke zákona, ak deti po pôvodných vlastníkoch (a ich právni nástupcovia) sa podieľali na reštitúcii všetci rovnakým dielom, čomu rozhodnutie odporcu nezodpovedá a preto ho krajský súd dôvodne zrušil. Otázka vyporiadania sa medzi dedičmi, či už na základe dedičským rozhodnutí alebo iných dohôd medzi dedičmi, nie je pre určenie výšky podielov podľa § 4 ods. 2 písm. c/ zákona relevantná. V reštitučnom vzťahu medzi reštituentmi a štátnym orgánom (príslušným pozemkovým úradom) je totiž rozhodujúce pre stanovenie podielov zákonná úprava, v danom prípade so zákonom stanoveným rovným dielom pre všetkých (deti a manžel osoby, ktorej bol majetok odňatý). Ak bol teda majetok odňatý (vyvlastnený alebo inak prevedený na štát) P. H. (zomr. v r. X.) a dedičské konanie po ňom sa do dňa odňatia neuskutočnilo, niet právneho dôvodu pre iný záver, než pre ten záver, ktorý vyvodil krajský súd, t. j. pre rovnaký podiel osôb uvedených v § 4 ods. 2 písm. c/ zákona. Podľa názoru odvolacieho súdu však doterajšie výsledky konania nedávajú dostatočný podklad pre záver, kedy a na základe akého titulu boli nehnuteľnosti (inak vymedzené v konaní zadováženým znaleckým posudkom) pôvodným vlastníkom odňaté, najmä kedy nadobudlo právoplatnosť vyvlastňovacie rozhodnutie, kto bol ako oprávnený vlastník vyvlastňovaný, príp. kedy a komu boli nehnuteľnosti odňaté bez právneho dôvodu, či sa tak stalo pred alebo po nadobudnutí právoplatnosti dedičského rozhodnutia v konaní D 1660/83). Aj z týchto dôvodov preto odvolací súd považuje zrušenie rozhodnutia odporcu a vrátenie veci na ďalšie konanie za dôvodné a preto prvostupňový rozsudok potvrdil. Účastníkom náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná, keďže žiadny z nich nemal vo veci plný úspech. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 30. novembra 2011 JUDr. Ida H a n z e l o v á, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková
Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky