| ECLI | ECLI:SK:NSSR:2011:3.TOST.38.2011.g11.30 |
|---|---|
| Dátum rozhodnutia | 30.11.2011 |
| Súd | Najvyšší súd Slovenskej republiky |
| Spisová značka | 3Tost/38/2011 |
| Zdroj (PDF) | www.nsud.sk |
| Forma rozhodnutia | Uznesenie |
Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn.: 3Tost/38/2011 datum: 30.11.2011 3 Tost 38/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Milan Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Igora Burgera v trestnej veci obvineného T. V. a spol. pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné prerokoval na neverejnom zasadnutí dňa 30. novembra 2011 v Bratislave sťažnosť obvinených T. V., M. A., M. Š., M. Š. a K. S. proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, zo dňa 18. novembra 2011, sp. zn. Tp 89/2011, a rozhodol t a k t o : Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosti obvinených T. V., M. A., M. Š., M. Š., K. S. sa z a m i e t a j ú. O d ô v o d n e n i e Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, uznesením zo dňa 18. novembra 2011, sp. zn. Tp 89/2011, rozhodol o vzatí obvinených T. V., M. A., M. Š., M. Š. a K. S. do väzby podľa § 72 ods. 1 Tr. por. z dôvodov uvedených v ustanovení § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. Obvinenému V. začala väzba plynúť dňom 15. novembra 2011 o 07.00 hod a vykonáva ju v Ústave na výkon väzby Žilina, obvinenému A. dňom 15. novembra 2011 o 05.00 hod. a vykonáva ju v Ústave na výkon väzby Žilina, obvinenému Š. dňom 15. novembra 2011 o 05.30 hod. a vykonáva ju v Ústave na výkon väzby Ilava, obvinenému Š. dňom 15. novembra 2011 o 06.40 hod. a vykonáva ju v Ústave na výkon väzby Leopoldov a obvinenému S. dňom 15. novembra 2011 o 04.00 hod. a vykonáva ju v Ústave na výkon väzby Leopoldov. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote sťažnosti všetci obvinení. Obvinený T. V. zahlásil sťažnosť do zápisnice bezprostredne po vyhlásení uznesenia o vzatí do väzby na verejnom zasadnutí (č.l. 47), ktorú do dňa konania neverejného zasadnutia súdu rozhodujúceho o sťažnosti neodôvodnil. Obvinený M. A. podal v zákonnej lehote sťažnosť prostredníctvom svojho obhajcu (č.l. 75-76), v ktorej uviedol, že rozhodnutie o kolúznej väzbe sa neopiera o žiadne konkrétne skutočnosti svedčiace o tom, že by obvinený akýmkoľvek spôsobom pôsobil na svedkov a ďalšie osoby. Poukázal aj na to, že trestné stíhanie v predmetnej veci bolo začaté a obvinenie bolo vznesené dňa 15. novembra 2011, a teda všetky získané dôkazy pred dátumom vznesenia obvinenia sú vo vzťahu k tomuto trestnému konaniu irelevantné. Navrhol, aby súd rozhodujúci o sťažnosti zrušil uznesenie o vzatí do väzby a obvinený bol prepustený na slobodu. Obvinený M. Š. podal v zákonnej lehote sťažnosť prostredníctvom svojho obhajcu (č.l. 47-48), v ktorej rovnako poukázal, že rozhodnutie o kolúznej väzbe sa neopiera o žiadne konkrétne skutočnosti svedčiace o tom, že by obvinený akýmkoľvek spôsobom pôsobil na svedkov a ďalšie osoby. Rovnako poukázal na skutočnosť, že obvinenie bolo vznesené dňa 15. novembra 2011 spolu so začatím trestného stíhania vo veci podľa § 199 ods. 1 Tr. por., a teda všetky získané dôkazy pred dátumom vznesenia obvinenia sú vo vzťahu k tomuto trestnému konaniu irelevantné. Obvinený M. Š. zahlásil sťažnosť do zápisnice bezprostredne po vyhlásení uznesenia o vzatí do väzby na verejnom zasadnutí (č.l. 48), ktorú do dňa konania neverejného zasadnutia súdu konajúceho o sťažnosti neodôvodnil. Obvinený K. S. podal v zákonnej lehote sťažnosť prostredníctvom svojej obhajkyne (č.l. 77-79), v ktorej uviedol, že boli porušené zákonné ustanovenia, vrátene ustanovení Trestného poriadku, a taktiež neboli predložené konkrétne skutočnosti odôvodňujúce dôvodnosť väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. Žiadal preto, aby bolo napadnuté uznesenie Špecializovaného trestného súdu zrušené a obvinený bol prepustený z väzby na slobodu. Na základe podaných sťažností, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd konajúci o sťažnostiach podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovatelia podali sťažnosti a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia, a zistil, že sťažnosti obvinených T. V., M. A., M. Š., M. Š. a K. S. nie sú dôvodné. Všetci obvinení sú v posudzovanej veci trestne stíhaní, pretože sú dôvodne podozriví zo spáchania zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák.; obvinení V., A., Š., Š. aj z obzvlášť závažného zločinu legalizácie príjmov z trestnej činnosti z časti dokonaného a v časti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1, § 233 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. c/, ods. 4 písm. a/, písm. c/ Tr. zák. (s poukazom na § 138 písm. b/ a § 141 písm. a/ Tr. zák.) a taktiež zo zločinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1, ods. 3, ods. 5, ods. 6, ods. 7 Tr. zák. (s poukazom na § 138 písm. b/ a § 141 písm. a/ Tr. zák.), obvinený V. tiež z obzvlášť závažného zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 4 písm. c/ Tr. zák. (s poukazom na § 140 písm. c/ a § 141 písm. a/ Tr. zák.) a nakoniec obvinení A., Š., S. z obzvlášť závažného zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. c/, ods. 4 písm. c/ Tr. zák. (s poukazom na § 138 písm. a/, § 140 písm. c/ a § 141 písm. a/ Tr. zák.). Najvyšší súd Slovenskej republiky po preštudovaní vyšetrovacieho spisu sp. zn. ČVS:PPZ-133/BOK-Z-2008 dospel k záveru, rovnako ako súd prvého stupňa, že trestné stíhanie obvinených pre skutky, pre ktoré im bolo vznesené obvinenie sa vedie dôvodne, skutky boli spáchané, majú znaky vyššie špecifikovaných trestných činov a existuje aj dôvodné podozrenie, že tieto skutky spáchali, aj spolu s ďalšími osobami, všetci vyššie uvedení obvinení. Najvyšší súd si v tejto súvislosti osvojuje závery súdu prvého stupňa a v ďalšom len na ne odkazuje. Rozhodnutie o vine či nevine obvinených však bude predmetom ďalšieho dokazovania v prebiehajúcom trestnom konaní, pričom orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné s rovnakou starostlivosťou objasňovať okolnosti svedčiace proti obvineným, ako aj okolnosti svedčiace v ich prospech. Okrem podozrenia ako jedného z predpokladov vzatia obvinených do väzby je v posudzovanej veci v súčasnom štádiu trestného konania splnená aj ďalšia základná materiálna podmienka, a to existencia väzobného dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. Sťažnostný súd sa zaoberal aj výhradou obvinených A., Š. a S., že rozhodnutie o kolúznej väzbe sa neopiera o žiadne konkrétne skutočnosti svedčiace o tom, že by títo obvinení akýmkoľvek spôsobom pôsobili na svedkov a ďalšie osoby, a vyslovil názor, že Trestný poriadok nedefinuje pojem „konkrétne skutočnosti“. Pre obsah tohto pojmu nemôžu byť ani stanovené žiadne striktné a nemenné kritéria. Výklad pojmu „konkrétna skutočnosť“ je vecou súdu, ktorý na základe skutkových okolností a dôkaznej situácie v konkrétnej trestnej veci posúdi, či vzatie obvineného do väzby je opatrením nevyhnutným na dosiahnutie účelu trestného konania a či tento účel nemožno dosiahnuť inak. V posudzovanej veci tieto konkrétne skutočnosti zakladajúce u obvinených dôvod kolúznej väzby vyplývajú z povahy a charakteru trestnej činnosti, ktorá mala byť páchaná plánovite a organizovane po dlhšiu dobu a mali z nej plynúť vysoké finančné zisky. V tejto súvislosti Najvyšší súd poukazuje na uznesenie Špecializovaného trestného súdu zo dňa 18. novembra 2011, sp. zn. Tp 89/2011, kde tento v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne popísal dôvody, pre ktoré považoval väzobný dôvod upravený v ustanovení § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. za opodstatnený. Najvyšší súd si závery súdu prvého stupňa osvojuje a v ďalšom na ne odkazuje. Rovnako si Najvyšší súd osvojil závery súdu prvého stupňa v dôvodoch, pre ktoré nezistil opodstatnenie vzatia obvinených do väzby aj z dôvodov uvedených v ustanovení § 71 ods. 1 písm. a/ a ods. c/ Tr. por. Rovnako správny je aj výrok napadnutého uznesenia o začiatku plynutia lehôt väzby u obvinených, a to okamihom ich zadržania príslušnými policajnými orgánmi. Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil teda dôvod pre zmenu prvostupňového uznesenia, a preto sťažnosti obvinených podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodné zamietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislave 30. novembra 2011 JUDr. Milan L i p o v s k ý, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová
Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky