| ECLI | ECLI:SK:NSSR:2011:3.SŽF.5.2011.g10.03 |
|---|---|
| Dátum rozhodnutia | 03.10.2011 |
| Súd | Najvyšší súd Slovenskej republiky |
| Spisová značka | 3Sžf/5/2011 |
| Zdroj (PDF) | www.nsud.sk |
| Forma rozhodnutia | Rozsudok |
| Citované predpisy |
40/1964 Zb.: § 107, § 451 303/1995 Z. z.: § 6 523/2004 Z. z.: § 31, § 37 757/2004 Z. z.: § 3 |
Rozsudok Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn.: 3Sžf/5/2011 datum: 03.10.2011 Najvyšší súd 3Sžf/5/2011 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Gabriely Gerdovej v právnej veci žalobcu: P. S. S. V. L. „v likvidácii“, so sídlom P. , právne zastúpený JUDr. F. B., advokátom, so sídlom Ž. , proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, so sídlom Štefanovičova 5, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/017656/2006-961/515 zo dňa 02.06.2006, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/346/2006-65 zo dňa 05. októbra 2010, jednomyseľne r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/346/2006-65 zo dňa 05. októbra 2010 p o t v r d z u j e . Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e I. Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/017656/2006-961/515 zo dňa 02.06.2006, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu Správy finančnej kontroly vo Zvolene č. FZ-407/627/2006 zo dňa 27.03.2006, ktorým bola podľa ustanovenia § 31 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 02.06.2006 (ďalej len „zákon č. 523/2004 Z.z.“) žalobcovi uložená povinnosť odviesť finančné prostriedky vo výške 5.035.106,- Sk za porušenie finančnej disciplíny, z dôvodu, že po vykonanej finančnej kontrole zameranej na použitie podpory poskytnutej zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky bolo zistené, že pri čerpaní poskytnutých dotácií došlo k porušeniu finančnej disciplíny. Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že predmetné dotácie boli zo strany žalovaného poskytnuté na bankové účty žalobcu, čo vyplýva i z účtovných dokladov žalobcu, kde boli prijaté dotácie zúčtované. Preto neobstojí tvrdenie žalobcu, že nevedel o uzavretí zmlúv a ani nevie, na aký účel boli predmetné dotácie použité. Predložené vyúčtovania založené v administratívnom spise sú dôkazom použitia dotácií, ktoré podľa zmlúv boli uzavreté so žalobcom. V prejednávanom prípade bolo podstatné to, že dotácie boli preukázateľne prijaté na účty žalobcu a ich prijatie bolo zaúčtované v účtovníctve žalobcu, voči ktorému rozhodnutie žalovaného smerovalo. Ak by i zmluvy neboli platne uzatvorené, bolo povinnosťou žalobcu vrátiť prijaté dotácie v kontrolovanom období. Pretože si žalobca túto povinnosť nesplnil, porušil tým finančnú disciplínu podľa § 31 ods. 1 písm. b/ zákona č. 523/2004 Z.z. II. Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie, zároveň žiadal priznať náhradu trov celého konania. Namietal, že prvostupňový súd sa nezaberal s námietkou právnej neexistencie subjektu označeného v zmluvách o poskytnutí dotácií a len skonštatoval, že finančné prostriedky boli poukázané na účet žalobcu. V prípade, ak by prvostupňový súd dospel k záveru, že v zmluvách označený subjekt je právne totožný so žalobcom, následne by sa musel vysporiadať s ďalšou zásadnou námietkou, že zmluvy sú neplatné, pretože za žalobcu ich podpísal iba jeden člen výboru, hoci podľa výpisu z registra pozemkových spoločenstiev žalobcu, na platnosť právneho úkonu, kde bola predpísaná písomná forma, bol potrebný podpis dvoch členov. Prvostupňový súd mal teda rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s tým, že v danom prípade nemôže ísť o povinnosť žalobcu vrátiť finančné prostriedky z titulu porušenia finančnej disciplíny, ale že ide o povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „O.z.“), a to z titulu získania majetkového prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu alebo plnením z neplatného právneho úkonu. S poukazom na ustanovenie § 107 ods. 1 O.z. je už nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčaný. III. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/346/2006-65 zo dňa 05.10.2010 potvrdil a odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol. Uviedol, že námietky žalobcu týkajúce sa označenia subjektu v predmetných zmluvách a podpísania zmlúv posúdil žalovaný ako formálny nedostatok, ktorý nie je dôvodom na spochybnenie platnosti zmlúv. Uzatvorené dohody o poskytnutí dotácií správny orgán vyhodnotil za platné, ich platnosť doteraz nikým nebola spochybnená a ani neboli za neplatné vyhlásené (neexistuje o tom žiadne rozhodnutie súdu, ktoré by musel správny orgán rešpektovať a správny orgán nie je príslušným na vyhlásenie zmlúv za neplatné). Poskytovateľ dotácií pri ich poskytovaní a tiež i prijímateľ dotácií pri ich prijatí postupovali podľa platnej zmluvy. Bývalý predseda bol oprávnený konať v mene žalobcu i podpisovať zmluvy a prípadné nedodržanie predpísanej písomnej formy sa týka vnútornej záležitosti spoločnosti a nie je predmetom rozhodnutia. Formálny nedostatok nemôže byť dôvodom, na to, aby nedošlo k zmluvnému plneniu. Rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie kontrolného zistenia sú jednoznačné dôkazy a to sú bankové účty žalobcu, na ktoré boli poskytnuté dotácie prijaté a účtovné doklady, kde prijatie dotácií bolo zúčtované. Tvrdenie žalobcu, že nič nevedel o uzavretí zmlúv je v rozpore so skutočnosťou preukázanou dôkazovými materiálmi počas kontroly. Žalobca sa nemôže zbaviť zodpovednosti za použitie poskytnutej dotácie, pretože nepostupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ak by šlo o neplatnosť zmlúv a tým by i prijatie dotácie bolo bez zmluvného základu, žalobca mal vrátiť všetky prijaté dotácie v kontrolovanom období. Spochybňovanie platnosti zmlúv žalobcom žalovaný považuje za účelové, pretože pri prijatí dotácii žalobca postupoval tak, ako keby boli platné. Za neplatné ich považuje len v otázke plnenia povinnosti vyplývajúcich z prijatia dotácií. Predložené vyúčtovania sú dôkazom použitia dotácií, ktoré podľa zmlúv boli uzavreté so žalobcom. Podstatným v danej veci je to, že dotácie boli preukázateľne prijaté na účty žalobcu a ich prijatie bolo zaúčtované v účtovníctve žalobcu, voči ktorému smeruje rozhodnutie (peniaze neprijal iný právny subjekt ani žiadna fyzická osoba). Tieto skutočnosti sú podrobne rozpísané v správe o výsledku následnej finančnej kontroly a existujú písomné doklady ako sú bankové výpisy, účtovné doklady o tom, že žalobca finančné prostriedky prijal na bankové účty a boli aj predmetom jeho účtovníctva, nemôže sa preto zbaviť zodpovednosti za čerpanie dotácii. S týmto názorom sa Krajský súd v Bratislave v rozsudku stotožnil. Žalobca bol povinný prostredníctvom svojich orgánov zabezpečiť, aby ich použitie bolo v súlade so zmluvnými podmienkami a právnymi predpismi. Nový predseda nemôže tvrdiť, že išlo o akciu súkromných osôb, že žalobca o zmluvných transakciách nevedel, a že nie je jasné, kto ich použil. Zodpovednosti by sa mohol zbaviť len v prípade, že by žiadne dotácie neprijal (napr. by boli prijaté na súkromný bankový účet bývalého predsedu, ktorý podpisoval zmluvy a nebolo by o nich účtované). Porušenie finančnej disciplíny považuje žalovaný za dostatočne preukázané a zdôvodnené a uložené sankcie za opodstatnené. Právoplatné rozhodnutie zabezpečuje, aby finančné prostriedky použité nad rámec oprávnenia, boli vrátené naspäť do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a to od subjektu, ktorému boli v skutočnosti poskytnuté. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O.s.p.“), preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie mu predchádzajúce v zmysle § 246c v spojení s § 211 a nasl. O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a po tom, ako bolo vyhlásenie rozhodnutia zverejnené na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk, najmenej päť dní vopred, v senáte rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011) a rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.). Z obsahu predloženého administratívneho spisu senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) zistil, že na základe výnosu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo pôdohospodárstva“) č. 307/1997-100 o poskytovaní dotácií zo štátneho rozpočtu v pôsobnosti ministerstva pôdohospodárstva v znení neskorších zmien a doplnkov zo dňa 03.01.2002 a výnosu č. 928/1/1999-100, ktorým sa vyhlasujú katastrálne územia patriace do jednotlivých poľnohospodársky znevýhodnených oblastí sa ustanovuje výška podpory na ich obhospodarovanie v znení neskorších zmien a doplnkov uzavrelo ministerstvo pôdohospodárstva, regionálny odbor Čadca, so žalobcom, ako účastníkom správneho konania, zmluvy o poskytnutí dotácie v roku 1999 č. 504-0028/1999 zo dňa 15.03.1999, č. 504-00050/1999 zo dňa 30.04.1999, č. 504-00208/1999 zo dňa 13.05.1999, č. 504/00270/1999 zo dňa 22.09.1999 a v roku 2000 zmluvy o poskytnutí dotácie č. 504-0004/2000 zo dňa 03.03.2000, č. 504-00083/2000 zo dňa 07.07.2000, č. 504-00120/2000 zo dňa 12.09.2000, č. 504/00270/1999 zo dňa 22.09.1999, v roku 2001 zmluvy o poskytnutí dotácie č. 504-00064/2001 zo dňa 21.02.2001, č. 504-00138/2001 zo dňa 06.07.2001, č. 504-00201/2001 zo dňa 28.09.2000, v roku 2002 zmluvy o poskytnutí dotácie č. 504-00049/2002 zo dňa 01.03.2002, č. 504-00134/2002 zo dňa 01.08.2002, č. 504-00164/2002 zo dňa 01.10.2002, v roku 2003 zmluvy o poskytnutí dotácie č. 504-00052/2003 zo dňa 13.03.2003, č. 504-00123/2002 zo dňa 04.07.2003 a č. 504-00152/2003 zo dňa 08.08.2003. Vykonanou kontrolou bolo zistené, že účastník konania nespĺňal podmienky na poskytnutie dotácie uvedené v § 5 výnosu ministerstva pôdohospodárstva č. 928/1/1999- 100 a taktiež ani podľa § 3 ods. l výnosu č. 3809/1/2000-100, č. 3485/1/2001-100 a č. 148/1/2003-100. Žalovaný mal vykonanou kontrolou zistené, že boli porušené ustanovenia § 6 ods. 3 zák. č. 303/1995 Z.z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov, ktoré sa v nadväznosti na ust. § 37 ods. 3 zák. č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov posudzuje ako porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b/ uvedeného zákona. Žalovaný mal preukázané z vykonanej kontroly, že žalobca použil poskytnuté dotácie spolu vo výške 5.035.106,- Sk, na ktoré nemal nárok a nevrátil ich do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Z uvedených dôvodov bola rozhodnutím Správy finančnej kontroly Zvolen č. FZ- 407/627/2006 zo dňa 27.03.2006 uložená žalobcovi povinnosť odviesť finančné prostriedky v uvedenej výške porušenia finančnej disciplíny na účet vedený v Štátnej pokladnici. Žalobca proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. MF/017656/2006-961/515 dňa 02.06.2006. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný dospel k záveru, že účastník konania je dostatočne identifikovateľný nielen názvom, ale i číslom bankového účtu, na ktorý boli predmetné dotácie poskytnuté. Podľa § 31 ods. 1 písm. b/ zákona č. 523/2004 Z.z. porušením finančnej disciplíny je poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým dôjde k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov. Podľa § 31 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z.z. právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá porušila finančnú disciplínu podľa odseku 1 písm. b), c) a d), je povinná odviesť finančné prostriedky vo výške porušenia finančnej disciplíny a zaplatiť penále vo výške 0,1% zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za každý, aj začatý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu; ak právnická osoba alebo fyzická osoba sama zistí porušenie finančnej disciplíny a odvedie finančné prostriedky vo výške porušenia finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. b), c) a d) alebo ak sa porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. b), c) a d) zistí pri výkone kontroly a finančné prostriedky vo výške porušenia finančnej disciplíny vráti právnická osoba alebo fyzická osoba do dňa skončenia kontroly, správne konanie sa nezačne. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Predmetom súdneho odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/346/2006-65 zo dňa 05.10.2010, ktorým prvostupňový súd zamietol žalobu žalobcu, pričom najvyšší súd v rámci odvolacieho konania skúmal aj konanie, ktoré mu predchádzalo najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v žalobe, a z takto vymedzeného rozsahu, či vecne správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. K úplným a dostatočným dôvodom uvedeným v odôvodnení rozsudku krajského súdu, s ktorými sa najvyšší súd stotožňuje (§ 219 ods.1 a 2 O.s.p.) a doplňuje nasledovne: Poskytnuté peňažné prostriedky žalobcovi vo forme dotácií majú verejnoprávny charakter a podliehali právnemu režimu zákona č. 303/1995 Z.z. o rozpočtových pravidlách. Vzhľadom na to vrátenie dotácie do štátneho rozpočtu nepodlieha právnemu režimu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka, ani premlčaniu podľa § 107 ods.1 Občianskeho zákonníka. Zmluvy uzatvorené medzi žalobcom a Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky, na základe ktorých boli žalobcovi poskytnuté dotácie neboli vyhlásené súdom za neplatné, preto neobstojí námietka žalobcu, že ako zmluvný subjekt bola v uvedených zmluvách neexistujúca právnická osoba, a teda žalobca o uzatvorení uvedených zmlúv nevedel. Dotácie boli poskytnuté na bankové účty žalobcu, preto ak sa žalobca domnieval, že uvedené dotácie boli poskytnuté bez právneho dôvodu, mal povinnosť ihneď vrátiť poskytnuté dotácie. Vyúčtovania, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise dokazujú, že dotácie boli použité na základe zmlúv, ktoré boli uzavreté so žalobcom. Odvolací súd sa stotožnil s názorom prvostupňového súdu v tom, že podstatnou skutočnosťou bolo to, že prijaté dotácie boli zaúčtované v účtovníctve žalobcu. Vykonanou kontrolou nemohla byť určovaná zodpovednosť jednotlivých osôb, ani nemohlo byť posudzované, či bývalý predseda pozemkového spoločenstva prekročil svoje právomoci. Bývalý predseda pozemkového spoločenstva bol oprávnený konať za žalobcu a prípadné prekročenie jeho právomoci je vnútorná záležitosť žalobcu, ktorá nie je predmetom preskúmavania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Žalobca predmetné dotácie nevrátil a kontrolou bolo zistené, že žalobca nespĺňal podmienky na poskytnutie predmetných dotácií. Prvostupňový súd správne uviedol, že námietky, ktoré uvádza žalobca (nesprávne uvedené IČO a nesprávne označenie subjektu) nie sú podstatné pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorý rozhodoval o nedôvodnom pridelení a použití finančných prostriedkov žalobcovi a o ich nevrátení do štátneho rozpočtu. Prijatie dotácií bolo jednoznačne preukázané v účtovníctve žalobcu a keďže žalobca nespĺňal podmienky na poskytnutie dotácií a ani ich nevrátil naspäť do štátneho rozpočtu, porušil tým ustanovenie § 31 ods. 1 písm. b/ zákona č. 523/2004 Z.z. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok žalobcu a stanoviska žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý nemal úspech v odvolacom konaní právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 03. októbra 2011 JUDr. Ivan R U M A N A, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková
Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky