| ECLI | ECLI:SK:NSSR:2011:3.OBO.32.2011.g08.22 |
|---|---|
| Dátum rozhodnutia | 22.08.2011 |
| Súd | Najvyšší súd Slovenskej republiky |
| Spisová značka | 3Obo/32/2011 |
| Zdroj (PDF) | www.nsud.sk |
| Forma rozhodnutia | Uznesenie |
| Citované predpisy | 328/1991 Zb.: § 66e |
Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn.: 3Obo/32/2011 datum: 22.08.2011 Najvyšší súd 3 Obo 32/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu P., spol. s r. o. „v konkurze“, P., IČO: X., o rozdelení výťažku, na odvolanie spoločnosti D. C., X., L., č. X. zastúpeného: E. L., s. r. o. so sídlom J., IČO: X. proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 18. 02. 2011, č. k. 27K/18/2003 – Že - 378, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením 18. februára 2011 č. k. 27K/18/2003 – Že - 378 Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol o rozvrhu speňaženého majetku z podstaty úpadcu P. spol. s r. o. „v konkurze“, P., IČO: X.. V odôvodnení uviedol, že uznesením č. k. 27K/18/2003-373 zo dňa 16. 12. 2010 súd schválil konečnú správu o speňažení majetku z podstaty úpadcu P., spol. s r. o. a o vyúčtovaní odmeny a výdavkov správcu Ing. Jaroslava Ďaďa. Na predmetné konkurzné konanie sa vzhľadom na čas podania návrhu na vyhlásenie konkurzu vzťahuje zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení platnom od 12. augusta 2000. Správca Ing. Jaroslav Ďaďo predložil súdu návrh na rozvrhové uznesenie dňa 10. 01. 2011 a prepracovaný návrh dňa 14. 02. 2011. Súd v rozvrhovom uznesení v bode III. rozhodol o pohľadávkach proti podstate podľa § 31 ods. 1 písm. b) ZKV. Vzhľadom k tomu, že pre nedostatok finančných prostriedkov nebola v celom rozsahu uspokojená pohľadávka ( pracovnoprávny nárok ) veriteľa M. I. uvedená v bode IV. Vo výroku tohto rozvrhového uznesenia, nespokojujú sa v ňom ani pohľadávky I. triedy. Proti uzneseniu sa odvolala spoločnosť D. C., X., L., č. X. ( ďalej len „D. C.“ ). Odvolateľ svoje odvolanie odôvodnil tým, že dňa 06. 06. 2005 bola na Krajský súd Banskej Bystrici doručená prihláška pohľadávky veriteľa M. I., bytom P., v ktorej si uplatnil voči úpadcovi pohľadávku vo výške 12 954,66 eur z titulu právoplatného a vykonateľného rozsudku vydaného Okresným súdom Žiar nad Hronom, sp. zn. 6C 46/03 zo dňa 30. 09. 2003. Prihlásená pohľadávka je pracovnoprávnym nárokom v zmysle § 31 ods. 4 písm. c) ZKV pričom bola uplatnená ako pohľadávka prvej triedy. Uviedol znenie § 31 ods. 3 písm a) a b) ZKV a § 31 ods. 4 písm c) ZKV. Uznaná pohľadávka pána I. vo výške 12 954,66 eur vyplýva z už spomenutého rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom. Dôvodom vzniku pohľadávky je pracovný úraz pána I. ako zamestnanca úpadcu, ktorý utrpel dňa 13. 10. 1992 a v dôsledku, ktorého bol uznaný za plne invalidného. V zmysle uvedeného rozsudku bol úpadca povinný doplatiť pánovi I. rozdiel v náhrade za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti, ktorú mu poskytoval v nesprávnej výške, a to za obdobie do 01. 09. 1995 do 01. 02. 2003 spolu s príslušenstvom. V danom prípade nie je daná podmienka podľa § 31 ods. 3 písm. b) ZKV, zo splnenia ktorej vychádza rozvrhové uznesenie, lebo pohľadávka pána I. vznikla v období rokov 1995-2003, pričom konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený dňa 10. 05. 2005 a teda pohľadávka pána I. nie je pohľadávkou proti podstate. Pohľadávka pána I. je pracovno-právnym nárokom a mala byť zaradená medzi pohľadávky prvej triedy takto ako bola prihlásená. Súd v napadnutom uznesení vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ tiež poukázal na nedostatočné odôvodnenie rozsudku v časti týkajúcej sa pohľadávky pána I., ktoré v tejto časti považuje za nepreskúmateľné. Upozornil tiež na zmätočnosť výrokovej časti č IV napadnutého uznesenie v ktorej sa konštatuje: „pohľadávky proti podstate podľa § 31 ods. 1 písm. d) ZKV/§ 31 ods. 1 písm. d) ZKV/:..“, ktorý vidí v tom, že pohľadávka pána I. je vo výrokov časti IV. Na jednej strane označená ako pohľadávka proti podstate, na druhej strane sa súd pri tomto konštatovaní odvoláva na ustanovenie § 31 ods. 1 písm. d), ktoré upravuje nároky na vylúčenie veci z podstaty. Z uvedených dôvodov navrhla napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec ako súd odvolací ( § 10 ods. 2 O. s. p. ) bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Podľa § 66e ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení platnom v čase začatia konania, ak zákon nemá osobitné ustanovenia, použijú sa pre konkurz a vyrovnanie ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Ustanovenie § 157 O. s. p. určuje obsahové náležitosti rozhodnutia a ich správnosť a úplnosť je predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Súd teda pri odôvodňovaní rozhodnutia musí postupovať spôsobom záväzne určeným v § 157 ods. 2 O. s. p. a ak daným spôsobom nepostupuje, dochádza k nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Pokiaľ súd v odôvodnení rozhodnutia neuvedie, ktoré skutočnosti mal za preukázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a kými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, nemôže odvolací súd posúdiť vecnú správnosť rozhodnutia a takého rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. V preskúmavanom rozhodnutí chýbajú vyššie uvedené skutočnosti, ktoré mal súd prvého stupňa pri rozhodovaní naplniť, pretože nestačí vysloviť právny názor bez toho, aby bolo riadne a zrozumiteľne odôvodnené prečo a na základe akých skutočností k svojmu názoru dospel. Tieto náležitosti napadnutému rozhodnutiu v odôvodnení nesporne chýbajú, pretože sa riadne s uplatneným nárokom nevysporiadal z hľadiska odôvodnenia vysloveného výroku napadnutého uznesenia v časti nároku veriteľa M. I. uplatneného prihláškou zo dňa 3. júna 2005 vo výške 390 272- Sk / istina 188 945 Sk, úroky 179 757 Sk a trovy konania / priznaná právoplatným a vykonateľným rozhodnutím Okresného súdu v Žiari nad Hronom / 6C 46/03 / ako pracovný nárok podľa § 31 ods. 4 písm. c/ a § 32 ods. 2 ZKV a a pohľadávku vo výške 29 049 Sk s úrokmi z omeškania vo výške 6 442 Sk ku dňu vyhlásenia konkurzu / spolu 37 303 Sk / priznanú právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom / 9C 52/04 /. Rozvrhové uznesenie v časti týkajúcej sa uspokojenia veriteľa M. I. priznáva uvedenému veriteľovi pohľadávku podľa § 32 ods. 1 písm. d/ ZKV ako pohľadávku proti podstate vo výške 7 688,05 eur, avšak v rozhodnutí tento výrok nie je dostatočne zdôvodnený. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného napadnuté uznesenie podľa § 221 ods. 1 písm. h/ a ods. 2 O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. V Bratislave 22. augusta 2011 Mgr. Ľubomíra Kúdelová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková
Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky