| ECLI | ECLI:SK:NSSR:2011:2.SŽO.16.2011.g11.16 |
|---|---|
| Dátum rozhodnutia | 16.11.2011 |
| Súd | Najvyšší súd Slovenskej republiky |
| Spisová značka | 2Sžo/16/2011 |
| Zdroj (PDF) | www.nsud.sk |
| Forma rozhodnutia | Uznesenie |
| Citované predpisy | 73/1998 Z. z.: § 91 |
Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn.: 2Sžo/16/2011 datum: 16.11.2011 Najvyšší súd 2Sžo/16/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: JUDr. J. J. , proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-94/PK-2008 z 28. mája 2008, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 20. januára 2011, č. k. 1S/127/2011-68, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 20. januára 2011, č. k. 1S/127/2011-68 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Bratislave uznesením z 20. januára 2011, č. k. 1S/127/2011-68 zastavil konanie vo veci preskúmania rozhodnutia žalovaného č. SLV-94/PK-2008 z 28. mája 2008, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdený personálny rozkaz riaditeľa Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru zo 14.marca 2008, č. 297, ktorým bol žalobcovi priznaný osobný príplatok podľa § 91 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len „zákon“) pevne stanovenou sumou vo výške 7 830,- Sk podľa § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Podľa názoru krajského súdu, na osobný príplatok nie je právny nárok, lebo v § 91 ods. 1 zákona je zakotvené, že za splnenia zákonom predpísaných podmienok policajtovi „možno“ priznať osobný príplatok, a preto nejde o nárokovú zložku služobného platu, a z toho dôvodu ide o rozhodnutie, ktoré nepodlieha súdnemu preskúmavaniu, nakoľko odňatím alebo znížením osobného príplatku nemohol byť žalobca ukrátený na svojich právach. Včas podaným odvolaním sa žalobca domáhal zrušenia uvedeného rozhodnutia a vrátenia veci krajskému súdu na nové konanie. Podľa jeho názoru krajský súd nesprávne zistil skutkový stav, vec nesprávne právne posúdil a porušil tým právo žalobcu na spravodlivé súdne konanie ktoré mu vyplýva z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním zo 14.marca 2011, v ktorom žiadal uznesenie krajského súdu ako vecne správne potvrdiť aj s poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu č. 5 Sž 137/00 a 5 Sž 174/00, v ktorých najvyšší súd v obdobnej veci vyslovil, že rozhodnutie, ktorým bol znížený osobný príplatok policajta podľa § 91 zákona nie je rozhodnutím, ktorým by došlo k zásahu do práv policajta, a preto nemôže byť predmetom súdneho prieskumu, nakoľko osobný príplatok je iba jedna zložka platových náležitostí, ktorú môže policajtovi priznať nadriadený s prihliadnutím na množstvo a kvalitu plnenia služobných povinností, ich zložitosť a náročnosť, pričom nadriadený môže rovnako priznaný osobný príplatok aj znížiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal napadnuté uznesenie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Podľa § 84 ods. 1 zákona, policajtovi v stálej štátnej službe, okrem príslušníka Policajného zboru v stálej štátnej službe, za výkon štátnej služby patrí služobný príjem, ktorý tvoria tieto zložky: g) osobný príplatok. Podľa § 91 ods. 1 policajtovi v stálej štátnej službe, okrem príslušníka Policajného zboru v stálej štátnej službe, s prihliadnutím na množstvo a kvalitu plnenia služobných úloh, ich zložitosť a náročnosť možno priznať osobný príplatok pri zaradení a) vo výkone do výšky 100%, b) mimo výkonu do výšky 70% súčtu funkčného platu a hornej hranice prídavku za výsluhu rokov. Podľa ods. 2 príslušníkovi Policajného zboru v stálej štátnej službe s prihliadnutím na množstvo a kvalitu plnenia služobných úloh, ich zložitosť a náročnosť možno priznať osobný príplatok do výšky 30% súčtu funkčného platu a hornej hranice prídavku za výsluhu rokov. Podľa ods. 3 policajtovi v stálej štátnej službe zaradenému podľa odseku 1 písm. b) možno v osobitných prípadoch priznať osobný príplatok až do výšky 100% súčtu funkčného platu a hornej hranice prídavku za výsluhu rokov. Podľa ods. 4 o priznaní, zvýšení, znížení alebo odňatí osobného príplatku podľa odsekov 1 a 2 rozhoduje príslušný nadriadený a podľa odseku 3 minister. Súbeh osobných príplatkov podľa odsekov 1 a 3 nie je možný. Podľa ods. 5 osobný príplatok sa priznáva pevnou sumou do výšky ustanoveného limitu podľa odsekov 1 až 3 a zaokrúhľuje sa na 50 eurocentov smerom nahor. Podľa názoru odvolacieho súdu, právny názor krajského súdu vyslovený v napadnutom uznesení nie je správny. Napriek tomu, že korešponduje s právnym názorom uvedeným v citovaných rozsudkoch najvyššieho súdu, je potrebné pripomenúť, že tento právny názor bol novšou judikatúrou najvyššieho súdu prekonaný. Z vyššie uvedených ustanovení zákona vyplýva, že osobný príplatok je jednou zo zložiek služobného príjmu policajta, ktorý policajtovi v stálej štátnej službe za výkon štátnej služby patrí. V danom prípade nemožno odmietnuť súdny prieskum rozhodnutia o znížení osobného príplatku len z toho dôvodu, že ide o rozhodnutie, pri ktorom nadriadený policajtovi môže, ale nemusí priznať osobný príplatok. Slovíčko „môže“ v danom prípade naznačuje, že správne orgány budú pri posudzovaní, či žalobca spĺňa resp. nespĺňa predpoklady pre priznanie osobného príplatku postupovať v rámci svojej diskrečnej právomoci a na základe zisteného skutkového stavu a vlastného uváženia rozhodnú, či a v akej výške policajtovi osobný príplatok priznajú, odnímu resp. znížia, alebo zvýšia. Úlohou súdu bude potom preskúmať, rovnako ako v iných prípadoch rozhodnutí, pri ktorých správne orgány rozhodujú na základe správneho uváženia, či rozhodnutie žalovaného nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, či jeho závery zodpovedajú zásadám logického myslenia a či podklady pre takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným postupom (rozhodnutie R č. 52/2003 ). Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, pričom v novom konaní krajský súd preskúma napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, pričom preskúma najmä či správne orgány pri rozhodovaní nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, či závery ku ktorým dospeli zodpovedajú zásadám logického myslenia a či podklady pre takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným postupom, vec meritórne rozhodne, pričom rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania podľa § 224 ods. 3 OSP a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodní. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. V Bratislave dňa 16. novembra 2011 JUDr. Alena Poláčková, PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová
Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky