| ECLI | ECLI:SK:NSSR:2011:10.SŽR.6.2011.g03.16 |
|---|---|
| Dátum rozhodnutia | 16.03.2011 |
| Súd | Najvyšší súd Slovenskej republiky |
| Spisová značka | 10Sžr/6/2011 |
| Zdroj (PDF) | www.nsud.sk |
| Forma rozhodnutia | Uznesenie |
| Citované predpisy |
229/1991 Zb.: § 6 71/1992 Zb.: § 4 |
Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn.: 10Sžr/6/2011 datum: 16.03.2011 Najvyšší súd 10Sžr/6/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov: 1. Obec P. Š. , P. Š. č.X., P. Š., zastúpená Advokátskou kanceláriou M. a S., s. r. o., B. , 2. Mgr. M. S. , J.B., zastúpený JUDr. I. T., advokátom, S. , 3. JUDr. V. Š., CSc. , B., 4. Ing. J. R. , P. Š. č.X., proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Malackách , Záhorácka č. 2942/60A, Malacky, za účasti: Lesné a pozemkové spoločenstvo - Urbárska obec , Plavecký Štvrtok č. 453, v konaní o opravných prostriedkoch navrhovateľov v 1. – 4. rade proti rozhodnutiu odporcu č. j.: 2221/92, Zn. č.: 2008/4804/44-55/07-TKA zo dňa 31.07.2008, na odvolanie navrhovateľa v 1. rade proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Sp/25/2009-75 zo dňa 03.11.2010, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Sp/25/2009-75 zo dňa 03. novembra 2010 v napadnutej časti výroku o trovách konania, týkajúcej sa nepriznania ich náhrady navrhovateľovi v 1. rade, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e I. Konanie na správnom orgáne Rozhodnutím č. j.: 2221/92, Zn. č.: 2008/4804/44-55/07-TKA zo dňa 31.07.2008 odporca vo veci uplatneného nároku Lesného a pozemkového spoločenstva – Urbárska obec na vydanie nehnuteľností v katastrálnom území P. Š. rozhodol tak, že oprávnené osoby (špecifikované vo výroku rozhodnutia), združené v Lesnom a pozemkovom spoločenstve - Urbárska obec, spĺňajú podmienky na vydanie nehnuteľností podľa § 4 ods. 1 a 2 a § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku (ďalej len „zákon“) a priznal im vlastnícke právo k nehnuteľnosti v katastrálnom území P. Š. z pozemkovoknižnej vložky (ďalej len „PKV“) č. 1557, parcela č. X. - les o výmere 175 700 m², určenej podľa geometrického plánu č. 92/2007, overeného pod č. 785/2008 dňa 30.07.2008 a súčasne odporca rozhodol podľa § 9 ods. 5 zákona o zriadení vecného bremena - práva prechodu v prospech vlastníkov p. č. 4280, 42/2, 4283, 4284, 4285, 4309/37, 4309/38, 4309/39, 4309/46, 4309/53, 4309/40, 4309/35, 4309/36, 4309/60, 4309/56, 4309/41, 4309/43, 4309/45, 4309/42, 4309/43, 4309/44, 4309/58, 4309/65, 4309/61, 4309/59, 4309/48, 4309/13 a 4309/49. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca uviedol, že oprávnené osoby si dňa 22.12.1992 uplatnili nárok na vydanie nehnuteľností, evidovaných v PKV č. 1557, v katastrálnom území P. Š., ktoré z dôvodu § 6 ods. 1 písm. d) zákona prešli do vlastníctva Jednotného roľníckeho družstva v P. Š. a následne do vlastníctva iných právnických a fyzických osôb a nakoľko odporca dospel k záveru, že oprávnené osoby splnili podmienky uvedené v § 4 ods. 1 a 2 zákona a spôsob odňatia vlastníctva k nehnuteľnosti je reštitučným titulom podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona, rozhodol o priznaní vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. II. Konanie na prvostupňovom súde Proti rozhodnutiu odporcu podali všetci navrhovatelia včas opravný prostriedok. Krajský súd v Bratislave ako súd prvého stupňa zrušil napadnuté rozhodnutie odporu podľa § 250j ods. 2 písm. a), b) a e) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „O. s. p.“) a vec mu vrátil na ďalšie konanie; právo na náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov konania. Svoje rozhodnutie odôvodil krajský súd tým, že osoby, ktorým odporca napadnutým rozhodnutím priznal vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti, si nikdy zákonom predpísaným spôsobom neuplatnili právo na jej navrátenie, že určenie okruhu týchto osôb a ich podielov nebolo v konaní preukázané, že odporca rozhodol o vydaní nehnuteľnosti, ktorá nikdy nebola predmetom uplatneného práva, pričom odporca nekonal s osobami, práva ktorých by boli vydaním rozhodnutia dotknuté a že v spise odporcu absentovali doklady o doručení napadnutého rozhodnutia účastníkom konania, na základe čoho súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu bolo potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. III. Odvolanie navrhovateľa Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ v 1. rade, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, včas odvolanie proti časti rozsudku, týkajúcej sa náhrady trov konania. Ako základný dôvod podania odvolania navrhovateľ uviedol, že súd dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, ktoré vyplýva zo zistenia skutkového stavu veci, ktorý je v rozpore s obsahom zápisnice z pojednávania dňa 03.11.2010. Ide o skutkový nesúlad medzi rozsudkom súdu v časti náhrady trov konania a obsahom zápisnice z pojednávania dňa 03.11.2010, ako aj nesprávneho právneho posúdenia veci súdom. Podľa názoru navrhovateľa je nesprávny záver súdu, že žiadny z účastníkov konania, ktorí boli v konaní pred súdom zastúpení, si neuplatnil právo na náhradu trov konania. Navrhovateľ v 1. rade si na pojednávaní nariadenom na deň 03.11.2010 o 10:00 hod. v záverečnej reči výslovne uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia, pričom uvedená skutočnosť je zaprotokolovaná v samotnej zápisnici na šiestej strane. Navrhovateľ uznal, že trovy právneho zastúpenia nevyčíslil a súdu nepredložil v zákonom stanovenej lehote, avšak toto neurobil z dôvodu, že súd na pojednávaní dňa 03.11.2010 vyhlásil rozsudok, v ktorom rozhodol o nepriznaní náhrady trov konania žiadnemu z účastníkov konania. Preto považoval vyčíslenie trov právneho zastúpenia za zbytočné a nepotrebné v zmysle príslušnej právnej úpravy a vzhľadom na vyhlásený rozsudok súdu. Navrhovateľ v odvolaní poukázal na skutočnosť, že súd o trovách navrhovateľa rozhodol za použitia ustanovenia § 250k ods. l O. s. p.; z rozsudku súdu však bolo zrejmé, že navrhovatelia l - 4 mali úplný úspech, v predmetnej veci neexistujú dôvody osobitného zreteľa, ktoré by bránili priznaniu náhrady trov a navrhovatelia, ktorí boli pred súdom zastúpení, sa výslovne nezriekli práva na náhradu trov konania. Zároveň navrhovateľ uviedol, že v prípade, ak súd rozhodne o trovách konania za použitia ustanovenia § 250k ods. l O. s. p., je nevyhnutné, aby postupoval aj v súlade s § 151 ods. l a 2 O. s. p., podľa ktorého účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a ak účastník v tejto lehote trovy konania nevyčísli, súd mu z úradnej povinnosti prizná len náhradu trov konania, ktoré vyplývajú zo spisu, a to k okamihu vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Podľa názoru navrhovateľa bol nesprávny záver súdu, že k zrušeniu rozhodnutia odporcu došlo z dôvodov, ktoré (vo vecnej rovine) boli inými ako tie, ktoré boli uplatnené v podanom opravnom prostriedku. Vo veci bolo rozhodujúce, že navrhovateľ v priebehu súdneho konania produkoval argumentáciu a dôvody, ktoré sa čiastočne kryli s argumentáciou súdu. Tieto dôvody boli navrhovateľom prezentované na ústnom pojednávaní dňa 03.11.2010 (strana 2, druhý odsek, tretia veta zápisnice – „O vydanie nehnuteľnosti požiadalo Lesné a pozemkové spoločenstvo urbárskej obce P. Š., teda právnická osoba a nie fyzické osoby, ktorým bolo vlastnícke právo napadnutým rozhodnutím priznané“) a s touto skutočnosťou sa súd stotožnil, čo vyjadril aj vo svojom rozsudku. Z uvedeného bolo, podľa názoru navrhovateľa, tak zrejmé, že síce k zrušeniu rozhodnutia odporcu došlo na základe viacerých dôvodov, navrhovateľ sa však čiastočne s týmito dôvodmi zhodoval. Podľa navrhovateľa, účastník súdneho konania nie je povinný prezentovať argumentáciu totožnú s argumentáciou súdu ako podmienku pre priznanie nároku na náhradu trov konania, keď za rozhodujúce bolo nevyhnutné považovať skutočnosť, že účastník konania mal v spore úspech. Zákonná úprava nerieši žiadnym spôsobom dôvody úspechu, zhodnosť argumentácie a pod. Na základe vyššie uvedených dôvodov navrhovateľ vo svojom odvolaní navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu v napadnutej časti zmenil tak, že mu prizná náhradu trov konania vo výške špecifikovanej vo vyčíslení, ktoré bolo prílohou tohto odvolania. IV. Právne názory odvolacieho súdu Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 250l ods. 1 O. s. p. sa v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutia správnych orgánov, postupuje podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku „Rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov“. Pokiaľ v tretej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku s výnimkou § 250a (§ 250l ods. 2 O. s. p.). Podľa § 250i ods. 1 veta prvá O. s. p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O. s. p.) a ide o rozsudok, proti ktorému je podanie odvolania prípustné (§ 202 v spojení s § 250s O. s. p.), dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa treba priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 v spojení s § 250l ods. 2 O. s. p. Podľa § 250l ods. 2 O. s. p. pokiaľ v tretej hlave „Rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov“ nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 250k ods. 1 O. s. p. ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 151 ods. 1 a 2 O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, pričom účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v tejto lehote trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Z obsahu spisu krajského súdu bolo zistené, že vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 03.11.2010 o 10:00 hod. Zo zápisnice z uvedeného pojednávania bolo zistené, že právny zástupca navrhovateľa ako svoju záverečnú reč uviedol: „ Obec P. Š. sa pridržiava podaného návrhu v celom rozsahu a navrhuje napadnuté rozhodnutie zrušiť. Poukazujem na fakt, že o vydanie nehnuteľnosti nepožiadali fyzické osoby, ale urbárske spoločenstvo, teda osoba právnická. Tak isto poukazujem na skutočnosť, že chatári neboli prizvaní k správnemu konaniu a teda nebola ani daná možnosť vyjadrovať sa k nemu a predkladať dôkazy. Odporca nezistil dodatočne skutkový stav veci, ako to vyplýva z dokladov. Rekreačná oblasť má 120 ha. V prípade úspechu si Obec P. Š. uplatňuje náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré vyčísli do 3 dní .“ (piata strana zápisnice, posledný odsek; č. l. 61). Súd po vyhlásení dokazovania za skončené, vyhlásil rozsudok: „ Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu č. j. 2221/92 zn. 2008/4804/44-55/07-TKA z 31.07.2008 zrušuje podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a/, b/, e/ Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave nepriznáva právo na náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov konania.“ (siedma strana zápisnice; č. l. 63). V písomnom vyhotovení rozsudku je výrok o náhrade trov konania zhodný s výrokom uvedeným v zápisnici z pojednávania. V odôvodnení je však uvedené: „ O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O. s. p. s poukazom na výsledok konania. Žiaden z účastníkov konania, ktorý bol v konaní pred súdom zastúpený, si neuplatnil právo na náhradu trov konania, preto súd nepriznal žiadnemu z účastníkov konania právo na ich náhradu. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že k zrušeniu rozhodnutia došlo z dôvodov, ktoré (vo vecnej rovine) boli inými ako tie, ktoré boli uplatnené v podanom opravnom prostriedku. Záverom súd poznamenáva, že nezaviazal žiadneho z účastníkov konania k zaplateniu súdneho poplatku za konanie. Navrhovatelia boli v konečnom dôsledku v konaní úspešní a preto by povinnosť zaplatiť súdny poplatok patrila odporcovi. Tento je však zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2 písm. a) zák. č. 71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. “ Z vyššie uvedeného je zrejmé, že došlo k nesúladu medzi obsahom zápisnice z pojednávania dňa 03.11.2010, výrokom krajského súdu a odôvodnením tohto výroku v rozsudku, následkom čoho krajský súd vec nesprávne právne posúdil. Krajský súd tak nepostupoval správne, keď vo výroku svojho rozsudku uviedol, že právo na náhradu trov konania nepriznáva žiadnemu z účastníkov konania a následne v odôvodnení konštatoval, že nikto z navrhovateľov si neuplatnil právo na náhradu trov konania, a to napriek tomu, že právny zástupca navrhovateľa v 1. rade si v záverečnej reči toto právo preukázateľne uplatnil. Podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Podľa § 221 ods. 2 O. s. p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí. Vychádzajúc zo skutočnosti, že krajský súd nepriznal žiadnemu z účastníkov konania právo na náhradu trov tohto konania z dôvodu, že si ich účastníci, ktorí boli v konaní pred súdom zastúpení, neuplatnili, a to napriek tomu, že navrhovateľ v 1. rade si ich, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, riadnym spôsobom v zmysle § 151 O. s. p. uplatnil na pojednávaní dňa 03.11.2010 , Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Sp/25/2009-75 zo dňa 03.11.2010 zrušil v napadnutej časti výroku o trovách konania, týkajúcej sa nepriznania ich náhrady navrhovateľovi v 1. rade a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. h) v spojení s § 221 ods. 2 O. s. p.). Podľa ustanovenia § 226 O. s. p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. V ďalšom konaní bude potrebné, aby krajský súd opätovne rozhodol o trovách konania voči navrhovateľovi v 1. rade, berúc do úvahy jeho uplatnenie si náhrady trov právneho zastúpenia na pojednávaní dňa 03.11.2010 a vyčíslenie odmeny právneho zástupcu zo dňa 03.01.2011, ktoré navrhovateľ pripojil k podanému odvolaniu. Podľa § 224 ods. 3 O. s. p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci. O trovách tohto odvolacieho konania teda v zmysle § 224 ods. 3 v spojení s § 250k ods. 1 a § 246c ods. 1 O. s. p. rozhodne v novom konaní súd prvého stupňa. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 16. marca 2011 JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková
Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky