| ECLI | ECLI:SK:NSSR:2011:1.SŽR.23.2011.g09.13 |
|---|---|
| Dátum rozhodnutia | 13.09.2011 |
| Súd | Najvyšší súd Slovenskej republiky |
| Spisová značka | 1Sžr/23/2011 |
| Zdroj (PDF) | www.nsud.sk |
| Forma rozhodnutia | Uznesenie |
| Citované predpisy |
330/1991 Zb.: § 14 757/2004 Z. z.: § 3 |
Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn.: 1Sžr/23/2011 datum: 13.09.2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky 1Sžr/23/2011 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: P. – U., N., proti žalovanému: Obvodný pozemkový úrad v Prievidzi, Mariánska č. 6, Prievidza, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OPU 80-2010/1708-Ku zo dňa 25.5.2010, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11Sp/22/2010- 24 zo dňa 6.10.2010, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11Sp/22/2010-24 zo dňa 6.10.2010 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne zamietol žalobu o preskúmanie rozhodnutia uvedeného v záhlaví tohto uznesenia, ktorým žalovaný: - schválil vykonanie projektu pozemkových úprav v k. ú. S. podľa § 14 ods. 4 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách (ďalej len „zákon“) - vyslovil, že podľa § 11 ods. 20 zákona Správa katastra Prievidza vyznačí obmedzujúcu poznámku a to zákaz scudzenia a zaťaženia tam určených pozemkov - podľa § 14 ods. 8 zákona určil dátum zániku nájomných vzťahov k pôvodným nehnuteľnostiam na 31.10.2010. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že ich náhradu žalobcovi nepriznal. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd dospel k záveru, že žalobca nespĺňal kritériá účastníka pozemkových úprav, pretože nebol vlastníkom ani nájomcom pozemkov podliehajúcich pozemkovým úpravám (§ 6 ods. 1 písm. a/, b/, ani ho nebolo možné označiť za účastníka podľa ostatných kritérií (§ 6 ods. 1 písm. c/ až h/ zákona). Pripomenul, že žalobca združuje spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti, ale spoločné nehnuteľnosti nevlastní, ani ich nemá v nájme a keďže ho spoluvlastníci nesplnomocnili na zastupovanie v konaní ani na podanie žaloby, jeho žalobu označil za nedôvodnú. Súd žalobcovi vytýkal, že prvé dva body jeho žaloby sú nekonkrétne a nepresné, pričom súd nie je povinný vyhľadávať a spresňovať dôvody žaloby, uviedol, že námietky pod bodmi 3 a 4 riešil žalovaný a boli zapracované v pozemkových úpravách a námietku pod bodom 5 vyhodnotil ako nedôvodnú, lebo poznámka bola v súlade s § 11 ods. 20 zákona. Súd pripomenul, že napadnuté rozhodnutie nie je možné napadnúť riadnym opravným prostriedkom a žalobné námietky mohol žalobca, ak by bol účastníkom konania, uplatniť v predchádzajúcich etapách pozemkových úprav. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie, v ktorom namietal postup v konaní o ROEP. Tvrdil, že námietky v správnom konaní ani nemohol podať, pretože nebol informovaný o priebehu pozemkových úprav a ani účastníci pozemkových úprav neboli riadne oboznámení s projektom. Uviedol, že pri spracovaní ROEP začala neznáma osoba spochybňovať vlastníctvo k niektorým pozemkom a tieto zapísala do vlastníctva štátu, na základe čoho štatutár žalobcu vzniesol v minulosti protest proti ROEP. Ďalej poukázal na viaceré nezrovnalosti v konaní o ROEP a pripomenul, že po zhodnotení Registra nového stavu a bezvýslednej komunikácii bol žalobca nútený písomne dňa 25.8.2008 vyzvať žalovaného na spoluprácu, pričom doposiaľ nedostal na túto výzvu odpoveď, preto nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že nie je účastníkom pozemkových úprav, čo ho viedlo k podaniu tejto žaloby. Okrem iného žiadal aj priznanie pozemkov vydaných urbariátu v roku 1767. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 v spojení s § 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu podľa § 221 ods. 1, písm. f/ a h/ OSP. Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu o zamietnutí žaloby žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OPU 80-2010/1708-Ku zo dňa 25.5.2010. Krajský súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, pričom konštatoval, že žalobca nebol oprávnenou osobou na podanie žaloby. Napriek tomuto tvrdeniu sa krajský súd okrajovo vyjadril k žalobným dôvodom žalobcu. Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V zmysle § 249 OSP sa konanie začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou. Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí. Podľa § 250 OSP účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté (ods. 1). Žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Podať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo (ods. 2). V zmysle § 250a OSP žalobca musí byť zastúpený advokátom , pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý zaňho na súde koná; to neplatí vo veciach, v ktorých je daná vecná príslušnosť okresného súdu, alebo ak ide o preskúmanie rozhodnutia a postupu vo veciach zdravotného poistenia, sociálneho zabezpečenia vrátane nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, štátnych sociálnych dávok, sociálnej pomoci a poistenia v nezamestnanosti, aktívnej politiky trhu práce a garančného fondu, poskytovania zdravotnej starostlivosti, vo veciach priestupkov a vo veciach azylu a doplnkovej ochrany. V zmysle § 246c ods. 1 OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný. Podľa § 43 ods. 1 OSP sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. Podľa § 250d ods. 3 OSP súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba , ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa v danej veci nepostupoval v intenciách citovaných právnych noriem, keď žalobu žalobcu, o ktorom tvrdil, že nebol oprávnený na jej podanie, zamietol ako nedôvodnú. Krajský súd mal predovšetkým skúmať splnenie podmienok konania – okrem iného aj spôsobilosť byť účastníkom konania, procesnú spôsobilosť účastníka konania a po ustálení charakteru preskúmavacieho konania aj otázkou okruhu účastníkov konania a ich prípadného povinného zastúpenia v konaní. Pokiaľ mal krajský súd pochybnosti o tom, čoho sa žalobca vlastne domáhal (jeho pochybnosti sú zjavné z jeho zmienky o nekonkrétnosti a nepresnosti prvých dvoch námietok žaloby ako aj konštatovania o petite žaloby v odôvodnení, že: „...v správnom súdnictve môže súd žalobu zamietnuť alebo napadnuté rozhodnutie zrušiť, ale nemôže rozhodnúť tak, ako to žiada žalobca“), mal v zmysle § 43 OSP, vyzvať žalobcu na opravu žaloby a tiež ho náležite poučiť o jeho procesných právach a povinnostiach (§ 5 OSP). Až po odstránení naznačených pochybností by mohol krajský súd rozhodnúť a to buď podľa § 250d ods. 3 OSP, ak by došiel k záveru o nedostatku aktívnej legitimácie na podanie žaloby, prípadne z dôvodu neodstránenia vád žaloby brániacich jej vecnému vybaveniu a pod., alebo meritórne podľa § 250j a nasl. OSP. Bez ustálenia podmienok konania na základe výzvy na opravu a následné spresnenie žaloby neboli podmienky na zamietnutie žaloby z dôvodu konštatovania neoprávnenosti žalobcu na jej podanie, o ktorej dôvodoch však napriek tomuto konštatovaniu súd meritórne rozhodoval. Vzhľadom na uvedenú nedôslednosť postupu súdu prvého stupňa Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho rozsudok podľa § 250ja ods. 3 posledná veta v spojení s § 221 OSP z dôvodov podľa § 221 ods. 1, písm. f/ a h/ zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle § 246c ods. 1 v spojení s § 221 ods. 2 OSP. Vzhľadom na uvedené neboli predpoklady na to, aby odvolací súd konal vo veci samej. Povinnosťou súdu prvého stupňa v novom konaní bude ustáliť podmienky konania, pokúsiť sa o odstránenie vytýkaných vád žaloby brániacich jej vecnému vybaveniu a následne vo veci zvoliť ďalší postup v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože s poukazom na § 224 ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 bude povinnosťou súdu prvého stupňa rozhodnúť aj o náhrade trov odvolacieho konania v novom rozhodnutí vo veci. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 13. septembra 2011 JUDr. Igor Belko, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová
Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky