| ECLI | ECLI:SK:NSSR:2011:1.SŽO.341.2009.g02.08 |
|---|---|
| Dátum rozhodnutia | 08.02.2011 |
| Súd | Najvyšší súd Slovenskej republiky |
| Spisová značka | 1Sžo/341/2009 |
| Zdroj (PDF) | www.nsud.sk |
| Forma rozhodnutia | Rozsudok |
| Citované predpisy |
128/2002 Z. z.: § 3 250/2007 Z. z.: § 18 |
Rozsudok Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn.: 1Sžo/341/2009 datum: 08.02.2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky 1Sžo/341/2009 R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a z členov Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobcu: E., s.r.o., V., právne zastúpeného JUDr. M., advokátom v K., proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát SOI Bratislava , Prievozská č. 32, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0403/99/08 zo dňa 28.7.2008, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/137/2008- 32 zo dňa 7.5.2009, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/137/2008-32 zo dňa 7.5.2009 p o t v r d z u j e. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. SK/0403/99/08 zo dňa 28.7.2008, ktorým žalovaný na odvolanie žalobcu potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu SOI so sídlom v Košiciach pre Košický kraj č. P 0018/08/08 zo dňa 7.4.2008 o uložení pokuty žalobcovi v sume 10 000 Sk (331,94 €) pre porušenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“). O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že ich náhradu žalobcovi nepriznal. Krajský súd tak rozhodol potom, čo po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu žalobných dôvodov dospel k záveru, že rozhodnutie i postup správneho orgánu boli v súlade so zákonom, žalovaný pri vyvodení zodpovednosti za porušenie povinnosti postupoval v súlade so zákonom. Krajský súd v odôvodnení poukázal na to, že žalobcovi bola pokuta uložená pre porušenie povinnosti stanovenej v § 18 ods. 4 zákona, pretože sa zistilo, že potom, čo neuznal reklamáciu dodávky a montáže plastových okien uplatnenú dňa 17.10.2007, nepreukázal zaslanie alebo výsledky odborného posúdenia na požiadanie orgánu dozoru tak, ako to vyplýva z uvedeného zákonného ustanovenia účinného do 31.10.2008. Krajský súd zdôraznil, že pokuta nebola žalobcovi uložená za to, či reklamácia bola opodstatnená, alebo nie, ale preto, že na požiadanie orgánu dozoru dňa 9.1.2008 nevedel predložiť, že výrobok bol zaslaný na posúdenie, resp. samotný výsledok odborného posúdenia. Krajský súd uviedol, že SOI ako orgán kontroly vnútorného trhu posudzuje iba formálny postup reklamačného konania a nie subjektívnu stránku reklamácie, teda to, či reklamácia bola alebo nebola opodstatnená. Podľa názoru krajského súdu je samozrejmé, že ak ide o reklamáciu výrobkov, ktoré už boli zabudované, takýto výrobok nie je technicky možné poslať na odborné posúdenie, no nič nebráni tomu, aby žalobca na vlastné náklady zadovážil odborné posúdenie reklamovaného výrobku. Aj v takýchto prípadoch je povinnosťou predávajúceho na mieste samom zabezpečiť vyjadrenie znalca alebo stanovisko znalca, pretože pri inom výklade uvedeného ustanovenia (tak, ako to uvádza žalobca) by došlo k k zmareniu reklamácie zabudovaných výrobkov, prípadne by došlo k spôsobeniu väčšej škody ako má samotný výrobok. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie, ktorým ho žiadal zmeniť, žalobe vyhovieť a žalobcovi priznať náhradu trov konania. Trval na tom, že výklad ustanovenia § 18 ods. 4 zákona použitý súdom aj žalovaným je príliš extenzívny a neprimerane zaťažujúci predávajúceho. Ustanovenie by malo byť vykladané v súlade s gramatickým výkladom, čo znamená, že predávajúci je povinný zaslať výrobok na odborné posúdenie len v tom prípade, ak je to technicky možné. Teória práva podľa žalobcu uvádza, že extenzívny výklad sa používa len výnimočne, no predmetný prípad žiadnu výnimočnosť nezakladá, pretože ide o tradičný prípad reklamácie, pri vybavení ktorej má predávajúci záujem spolupracovať. Dodal, že mimo výrobku bola reklamovaná aj služba – montáž a táto odbornému posúdeniu nepodlieha. Na záver uviedol, že povinnosti žalobcu zaslať výrobok na odborné posúdenie korešponduje povinnosť spotrebiteľa poskytnúť potrebnú súčinnosť a pokiaľ ju spotrebiteľ neposkytne, nie je vôbec možné, aby predávajúci na vlastné náklady zadovážil odborné posúdenie reklamovaného výrobku. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že odvolacie dôvody žalobcu, ktoré sú totožné so žalobnými dôvodmi, nie sú dôvodné. Trval na tom, že vykonanou kontrolou bolo spoľahlivo preukázané porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 18 ods. 4 zákona, pretože zo strany žalobcu táto zákonná povinnosť splnená nebola – reklamovaný výrobok nebol zaslaný v prípade zamietnutia reklamácie na odborné posúdenie. Podľa názoru žalovaného si žalobca vykladá zákon svojvoľne, na základe vlastného uváženia. Tvrdenie žalobcu, že okrem výrobku bola reklamovaná aj služba, označil žalovaný za zavádzajúce, s poukazom na to, že predmetom reklamácie bolo poškodené (poškriabané) vnútorné sklo v pravom hornom rohu v dĺžke cca 8 cm a zarezaný vonkajší rám v dolnom ľavom rohu. Zdôraznil, že žalobca nebol postihovaný za to, že nevybavil reklamáciu montáže zákonným spôsobom, ale za to, že nevybavil reklamáciu vád výrobku – plastových okien, ktoré dodal a namontoval a na ktoré poskytol záručnú dobu 5 rokov v súlade so zákonom. Pripomenul, že na internetových stránkach ako aj na súdoch sú uvedené zoznamy znalcov, autorizované, notifikované alebo akreditované osoby, na ktoré sa žalobca v prípade potreby odborného posúdenia môže obrátiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP) s tým, že rozsudok verejne vyhlásil dňa 8. februára 2011 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 OSP). Zo spisu prvostupňového súdu ako aj z administratívneho spisu žalovaného odvolací súd zistil, že dňa 9.1.2008 bola vykonaná kontrola v prevádzkarni žalobcu na adrese P.. Z inšpekčného záznamu z vykonanej kontroly vyplýva, že kontrola sa uskutočnila na základe podania spotrebiteľky zo dňa 6.12.2007, ktorej žalobca na základe zmluvy o dielo zo dňa 20.9.2007 vykonal dodávku a montáž plastových okien a poskytol 5-ročnú záručnú dobu na dodané a namontované výrobky. Spotrebiteľka si v záručnej dobe uplatnila reklamáciu na dodané plastové okná, ktorú žalobca vybavil 23.10.2007 v stanovenej 30-dňovej lehote tak, že ju neuznal. Vzhľadom na to, že žalobca reklamáciu neuznal, požadovali inšpektori pri kontrole v prevádzkarni žalobcu doklad o odbornom posúdení reklamovaného výrobku v zmysle § 18 ods. 4 zákona, ktorý však predložený nebol. Na podklade tohto inšpekčného záznamu prvostupňový správny orgán oznámil žalobcovi dňa podaním zo dňa 14.3.2008 začatie správneho konania. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. P/0018/08/08 zo dňa 7.4.2008 uložil žalobcovi pokutu vo výške 10 000 Sk (331,94 €) pre nedodržanie povinnosti vyplývajúcej z § 18 ods. 4 zákona – povinnosti predávajúceho, ak reklamáciu neuzná do 3 pracovných dní, výrobok zaslať na odborné posúdenie a zaslanie alebo výsledky odborného posúdenia na požiadanie orgánu dozoru preukázať. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. SK/0403/99/08 zo dňa 28.7.2008 napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v správnom súdnictve je ovládané dispozičnou zásadou (§ 249 ods. 2 OSP). Podľa § 250i ods. 3 OSP pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa § 1 zákona ak tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami (ods. 1). Tento zákon sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky (ods. 2). Podľa § 2 písm. f/ zákona výrobkom je nová, použitá alebo upravená hnuteľná vec, ktorá bola vyrobená, vyťažená alebo inak získaná, bez ohľadu na stupeň jej spracovania, a ktorá je určená na ponuku spotrebiteľovi alebo pri ktorej možno predpokladať, že ju spotrebiteľ použije, ak sa táto vec dodáva za odplatu alebo bezodplatne; výrobkom je aj hnuteľná vec, ktorá je súčasťou alebo príslušenstvom inej hnuteľnej veci alebo nehnuteľnej veci, elektrina, plyn, voda alebo teplo určené pre spotrebiteľa, Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov pre marenie výkonu kontroly orgánom kontroly vnútorného trhu (ďalej len zákon č. 128/2002 Z.z.) je Slovenská obchodná inšpekcia; vo svojej kontrolnej a rozhodovacej činnosti je nezávislá. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 128/2002 Z.z. Slovenská obchodná inšpekcia je orgánom štátnej správy podriadeným Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky. Je rozpočtovou organizáciou napojenou na štátny rozpočet v kapitole Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"). Člení sa na Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave (ďalej len "ústredný inšpektorát") a jemu podriadené inšpektoráty Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej len "inšpektorát"), a to: a) Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj, b) Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj, c) Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prievidzi pre Trenčiansky kraj, d) Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie v Nitre pre Nitriansky kraj, e) Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj, f) Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie v Banskej Bystrici pre Banskobystrický kraj, g) Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj, h) Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach pre Košický kraj. Podľa § 18 ods. 4 zákona predávajúci alebo ním poverený zamestnanec alebo iná povinná osoba určená na opravu je povinný vybaviť reklamáciu ihneď, v zložitých prípadoch do troch pracovných dní. Do tejto lehoty sa nezapočítava čas potrebný na odborné posúdenie vady. Vybavenie reklamácie však nesmie trvať dlhšie ako 30 dní. Po uplynutí tejto lehoty má spotrebiteľ rovnaké práva, akoby išlo o vadu, ktorú nemožno odstrániť. Predávajúci je povinný, ak reklamáciu neuzná do troch pracovných dní, výrobok zaslať na vlastné náklady na odborné posúdenie. Predávajúci je povinný na požiadanie orgánu dozoru zaslanie alebo výsledky odborného posúdenia preukázať. Na účely zákona sa podľa § 2 písm. n/ zákona rozumie odborným posúdením vyjadrenie znalca alebo stanovisko vydané autorizovanou, notifikovanou alebo akreditovanou osobou, alebo stanovisko osoby oprávnenej výrobcom na vykonávanie záručných opráv. Podľa § 24 zákona za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právnymi aktmi Európskych spoločenstiev v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi alebo dodávateľovi alebo osobe uvedenej v § 26 pokutu do 2 000 000 Sk; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 5 000 000 Sk (ods. 1). Pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti (ods. 5). Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu o zamietnutí žaloby žalobcu, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v rozsahu a z dôvodov odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že krajský súd sa zaoberal všetkými námietkami žalobcu a pokiaľ dospel k záveru, že skutkový stav veci bol v správnom konaní spoľahlivo zistený a postup ako aj rozhodnutia správnych orgánov v oboch stupňoch považoval za vydané v súlade so zákonom, bolo potrebné rozhodnutie súdu, ktorý zamietol žalobu žalobcu, považovať za správne. V postupe krajského súdu nezistil odvolací súd žiadne pochybenie. Odvolací súd nepovažoval za dôvodné námietky žalobcu spochybňujúce preukázané porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 18 ods. 4 zákona. Z tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva pre predávajúceho povinnosť v prípade, ak neuzná reklamáciu do 3 pracovných dní, výrobok zaslať na odborné posúdenie a toto, resp. doklad o zaslaní na odborné posúdenie, je potom povinný na požiadanie predložiť príslušného orgánu dozoru. Uvedené ustanovenie nemožno vykladať tak, ako to robí žalobca – že táto povinnosť sa vzťahuje len na tie výrobky, ktoré možno odoslať na odborné posúdenie. V zmysle § 2 ods. f/ zákona sa za výrobok považuje aj taká hnuteľná vec, ktorá je súčasťou nehnuteľnej veci, čo znamená, že výrobkom je aj plastové okno – už zabudované, teda také, ktoré už je súčasťou bytu či domu. a teda povinnosti žalobcu vyplývajúce z ustanovenia § 18 ods. 4 zákona sa jednoznačne vzťahujú aj na odborné posúdenie reklamovaného plastového okna po jeho zabudovaní a to po celú záručnú lehotu poskytnutú žalobcom spotrebiteľke, čo je v danom prípade 5 rokov. Vychádzajúc z uvedeného nemožno dospieť k inému záveru ako k tomu, že povinnosti žalobcu súvisiace s prípadnou reklamáciou vád zabudovaného okna a povinnosti vyplývajúce žalobcovi z § 18 ods. 4 zákona po prípadnom neuznaní reklamácie, má žalobca splniť aj v prípade, že reklamovaným výrobkom je zabudované plastové okno a to spôsobom zodpovedajúcim obsahu povinnosti nechať odborne posúdiť reklamovaný výrobok, tak aby bol naplnený účel zákona. Iný výklad (žalobcom preferovaný striktne gramatický výklad neobstojí v konfrontácii s ďalšími metódami výkladu predovšetkým výkladom teleologickým prihliadajúci na účel právnej úpravy a logickým) by nepochybne znamenal výrazné obmedzenie povinností predávajúceho (v súvislosti s predaným a zabudovaným výrobkom) na úkor spotrebiteľa, čo by nepochybne bolo v rozpore s účelom zákona. Aj podľa názoru odvolacieho súdu preto bolo povinnosťou žalobcu ako predávajúceho po neuznaní reklamácie zabudovaných plastových okien zabezpečiť odborné posúdenie reklamovaného výrobku na mieste, kde boli zabudované a to na vlastné náklady. Treba pripomenúť, že neboli pochybnosti o tom, že v predmetnej veci spotrebiteľka reklamovala jednoznačne vady výrobku - okna a nie jeho montáž, teda službu, tak ako to tvrdil žalobca. Žalobca výšku uloženej pokuty nenamietal, preto sa ňou odvolací ani krajský súd nezaoberali. S poukazom na správnosť uvedených zistení, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu a z ktorých správne vychádzal aj krajský súd pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, nebolo možné odvolacie námietky žalobcu, ktoré boli totožné s dôvodmi odvolania v správnom konaní i so žalobnými dôvodmi, považovať za dôvodné. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil so skutkovými i právnymi závermi krajského súdu a keďže odvolacie námietky žalobcu neboli spôsobilé spochybniť jeho vecnú správnosť, napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 OSP potvrdil. Vzhľadom na to, že žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, súd mu v súlade s ustanovením § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 250k ods. 1 OSP právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 8. februára 2011 JUDr. Igor Belko, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová
Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky