| ECLI | ECLI:SK:NSSR:2010:9.SO.132.2009.g04.28 |
|---|---|
| Dátum rozhodnutia | 28.04.2010 |
| Súd | Najvyšší súd Slovenskej republiky |
| Spisová značka | 9So/132/2009 |
| Zdroj (PDF) | www.nsud.sk |
| Forma rozhodnutia | Rozsudok |
| Citované predpisy |
100/1988 Zb.: § 12, § 13, § 21, § 95, § 96, § 173, § 173i 73/1998 Z. z.: § 210 328/2002 Z. z.: § 39, § 124, § 137 461/2003 Z. z.: § 259 |
| Citované rozhodnutia | 4So/189/2007 |
Rozsudok Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn.: 9So/132/2009 datum: 28.04.2010 9So/132/2009 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Ľubice Filovej, v právnej veci navrhovateľky V. C. , zastúpenej JUDr. L. S., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu , Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o starobný dôchodok , o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 11. marca 2009, č.k. 24Sd/328/2008-60, v znení uznesenia z 28. mája 2009, č.k. 24Sd/328/2008-60, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 11. marca 2009, č.k. 24Sd/328/2008-60, v znení uznesenia z 28. mája 2009, č.k. 24Sd/328/2008-81, z m e ň u j e tak, že rozhodnutie odporkyne I. číslo X. z 21. novembra 2008 z r u š u j e a vracia odporkyni na ďalšie konanie. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e : Rozsudkom z 11. marca 2009, č.k. 24Sd/328/2008-60, krajský súd potvrdil rozhodnutie I. číslo X. z 21. novembra 2008, ktorým odporkyňa podľa § 21, § 95 ods. 1 a § 173i zákona č.100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 100/1988 Zb.“), podľa § 259 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) a podľa čl. 19 Dohovoru č.128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (ďalej len „Dohovor“) od 1. januára 2004 priznala navrhovateľke starobný dôchodok v sume 9So/132/2009 1 234 Sk mesačne, keď z celkovej doby zamestnania podľa § 21 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. vylúčila dobu služobného pomeru navrhovateľky v Zbore väzenskej a justičnej stráže od 1. januára 1974 do 31. júla 1999 v rozsahu 25 rokov a 218 dní a na účely zistenia priemerného mesačného zárobku podľa § 12 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. vylúčila aj hrubé zárobky dosiahnuté počas trvania služobného pomeru, takže pre výšku starobného dôchodku hodnotila len dobu tzv. „civilného“ zamestnania a hrubé zárobky v ňom dosiahnuté (12 rokov a 323 dní) a priemerný mesačný zárobok za roky 2002, 1969, 1973, 1970 a 1971 vypočítala v sume 2 193 Sk. Výšku starobného dôchodku určila sumou 377 Sk ako násobok priemerného mesačného zárobku 2 193 Sk a podielu 10,2658 rokov doby civilného zamestnania k celkovej dobe 35,8631 rokov zamestnania (bez doby pred 18. rokom veku). Sumu 377 Sk ďalej upravila podľa zákona č. 306/2002 Z.z. v znení zákona č.639/2002 Z.z. o 112,1% a o sumu 363,47 Sk (suma 1 270 Sk upravená koeficientom 0,2862) na 1 164 Sk a o 70 Sk podľa zákona č. 222/2003 Z.z. (6%) na 1 234 Sk mesačne. Odporkyňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedla, že ním realizuje rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 4So/189/2007 z 29. mája 2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. 12Sd/331/2006-28 zo 7. júna 2007. Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že mal za preukázané, že starobný dôchodok, pôvodne priznaný právoplatným rozhodnutím odporkyne z 2. apríla 2003 od 26. januára 2003 v sume 7 956 Sk mesačne, bol navrhovateľke odňatý podľa § 21 ods. 3, § 173i ods. 1 a § 96 ods. 4 zákona č.100/1988 Zb. od 14. augusta 2003 právoplatným rozhodnutím odporkyne z 11. júla 2003, takže vzhľadom na právoplatnosť nemožno toto rozhodnutie preskúmať v súdnom konaní. Krajský súd mal tiež za preukázané, že navrhovateľka znovu požiadala o priznanie starobného dôchodku od 1. januára 2004 žiadosťou z 8. apríla 2004. Rozhodnutie odporkyne považoval za súladné s ustanovením § 21, § 173i ods.1 a § 95 zákona č. 100/1988 Zb. a čl. 33 ods. 2 Dohovoru č.128 a v súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4So/189/2007, majúc za to, že starobný dôchodok bol s prihliadnutím na dobu profesionálnej služby priznaný ako časť sumy starobného dôchodku, ktorá zodpovedá pomeru doby civilného zamestnania k dobe služobného pomeru. Krajský súd dospel k záveru, že pokiaľ odporkyňa starobný dôchodok priznala od 1. januára 2004, postupovala v súlade s § 195 ods. 1 (správne malo byť uvedené „§ 95 ods. 1“) zákona č.100/1988 Zb. a § 259 zákona č. 461/2003 Z.z. Vzhľadom na to, že navrhovateľka v konaní nebola úspešná a odporkyni náhrada trov nepatrí, krajský súd účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. 9So/132/2009 Rozsudok krajského súdu napadla navrhovateľka včas podaným odvolaním. Poukázala na to, že najvyšší súd v rozsudku sp.zn. 4So/189/2007 uložil odporkyni uvoľniť starobný dôchodok ako dávku neprávom odopretú podľa § 95 ods.1 zákona č. 100/1988 Zb. v spojení s § 259 zákona č. 461/2003 Z.z. a čl. 19 Dohovoru č.128. Rozhodnutie odporkyne nie je rozhodnutie o uvoľnení starobného dôchodku, ale o priznaní starobného dôchodku. Starobný dôchodok jej mal byť uvoľnený odo dňa odňatia, t.j. od 14. augusta 2003 v súlade s § 95 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. Rozhodnutie je aj v rozpore s čl. 19 Dohovoru č. 128, z ktorého vyplýva nárok na zachovanie starobného dôchodku po celú dobu sociálnej udalosti, lebo starobný dôchodok jej bol odopretý a nebol vyplácaný v období od 14. augusta 2003 do 1. januára 2004. Ďalej namietla, že v súlade s § 13 zákona č.100/1988 Zb. sa starobný dôchodok toho, kto už poberal tento dôchodok, nesmie vymerať z nižšieho priemerného mesačného zárobku, ako bol priemerný mesačný zárobok, z ktorého bol vymeraný predošlý dôchodok. Podľa jej názoru nemožno v danej veci aplikovať čl. 33 Dohovoru č. 128, lebo je treba rozlišovať medzi zachovaním nadobudnutých práv na príspevkové invalidné, starobné a pozostalostné dávky (článok 30 Dohovoru) a zásadou, že starobné dávky musia byť poskytované po celú dobu sociálnej udalosti (čl.19 Dohovoru). Krajský súd sa podľa názoru navrhovateľky neriadil právnym názorom odvolacieho súdu, vysloveného v rozsudkoch najvyššieho súdu sp.zn. 2So/12/2008 a sp.zn. 4So/189/2007 a nezaoberal sa námietkami navrhovateľky. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a odporkyni v novom konaní uložil znovu priznať navrhovateľke starobný dôchodok od 14. augusta 2003 a pri jeho výpočte vychádzať z ustanovenia § 13 zákona č. 100/1988 Zb. Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Krajský súd (opravným) uznesením č.k. 24Sd/328/2008-81 z 28. mája 2009 opravil rozsudok z 11. marca 2009 v časti odôvodnenia tak, že veta v siedmom riadku prvého odseku na ôsmej strane má správne znieť „V súlade s čl.33 ods.2 Dohovoru je preto potrebné aplikovať aj ust. § 173i ods.1 zákona o sociálnom zabezpečení, čo učinila odporkyňa aj napadnutým rozhodnutím“. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že o oprave rozhodol súd z dôvodu zrejmých chýb v písomnom vyhotovení rozsudku, keď namiesto § 173i v ňom bol 9So/132/2009 uvedený § 173 zákona č. 100/1988 Zb. a namiesto slova odporkyňa bolo nesprávne uvedené slovo navrhovateľka. Opravné uznesenie napadla navrhovateľka a namietla, že čl. 33 ods. 2 Dohovoru nie je možné u nej uplatniť, lebo jej výsluhový dôchodok sa nemôže považovať za starobný dôchodok. V prípade výsluhového dôchodku a starobného dôchodku nejde o dôchodky toho istého druhu a v zmysle uvedeného článku Dohovoru musí ísť o súbeh starobných dôchodkov zo všeobecného a osobitného systému a v takom prípade možno starobný dôchodok zo všeobecného systému krátiť. Odporkyňa sa v napadnutom rozhodnutí vôbec neodvoláva na článok 33 ods. 2 Dohovoru. Hoci opravné uznesenie nemá podstatný vplyv na rozsudok krajského súdu z 11. marca 2009, navrhla, aby odvolací súd toto uznesenie zrušil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok v znení opravného uznesenia v rozsahu odvolania a dospel k záveru, že je dôvodné. Podľa § 164 prvej a druhej vety Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí účastníkom. Vydaním opravného uznesenia sa vykonáva oprava znenia písomného vyhotovenia rozsudku, takže odvolací súd preskúmava rozsudok v znení opravného uznesenia. V odvolacom konaní preto nie je možné samostatne posudzovať odvolanie len proti opravnému uzneseniu a len proti rozsudku. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o nároku navrhovateľky na starobný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb. a jeho výšku. Navrhovateľke bol právoplatným rozhodnutím odporkyne číslo X. z 2. apríla 2003 priznaný starobný dôchodok od 26. januára 2003 v sume 7 956 Sk mesačne podľa zákona č.100/1988 Zb. v znení účinnom do 30. júna 2003, keď pre výšku dôchodku bolo z celkovej doby zamestnania 38 rokov a 98 dní zhodnotených 35 ukončených rokov zamestnania po 18.roku veku a dôchodok bol vymeraný z redukovaného priemerného mesačného zárobku 4 067 Sk, zisteného za roky 1999, 1998, 1997, 1995 a 1996. Odporkyňa 9So/132/2009 starobný dôchodok navrhovateľke odňala takisto právoplatným rozhodnutím z 11. júla 2003 od 14. augusta 2003 podľa § 21 ods. 3, § 173i ods.1 a § 96 ods. 4 zákona č.100/1988 Zb. Podľa § 173i ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení účinnom od 1. júla 2003 ak policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby, ktorí vykonávali profesionálnu službu v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok alebo ktorým bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok, požiadali v období od 1. júla 2002 do 30. júna 2003 Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku alebo o priznanie pomerného starobného dôchodku a konanie o priznaní týchto dávok nebolo pred 1. júlom 2003 právoplatne skončené, Sociálna poisťovňa rozhodne o nároku na starobný dôchodok alebo o nároku na pomerný starobný predpisov účinných po 30. júni 2003. Pre posúdenie veci bolo rozhodujúce, či navrhovateľka splnila podmienky nároku na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. Z dávkového spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľke bol od 1. augusta 1999 podľa § 211 ods. 1 písm. d/ a ods. 2 zákona č. 78/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.“) priznaný výsluhový príspevok za 25 rokov služobného pomeru, ktorý trval od 1.januára 1974 do 31. júla 1999. Výsluhový príspevok podľa § 211 ods.1 písm. d/ a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. v znení účinnom do 30. júna 2002 patrí oprávnenému vo výške 30% zo základu pre výpočet dávky, ak služobný pomer trval aspoň po dobu 15 rokov a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru sa zvyšuje o 1,5% zo základu pre výpočet dávky. Výsluhový príspevok patril podľa § 210 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. v znení účinnom do 30. júna 2002 najdlhšie do dosiahnutia 60-eho roku veku. Dňom 1. júla 2002 nadobudol účinnosť zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 9So/132/2009 Podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z.z. výsluhový dôchodok je za 15 rokov trvania služobného pomeru 30% základu podľa § 60. Za 16. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 20. skončeného roka trvania služobného pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 2% základu podľa § 60. Za 21. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 25. skončeného roka trvania služobného pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 3% základu podľa § 60. Za 26. skončený rok trvania služobného pomeru a každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 1% základu podľa § 60, najviac však do 60% základu podľa § 60. Podľa § 124 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z., ktoré je prechodným ustanovením, výsluhové príspevky, na ktoré vznikol nárok podľa § 211 ods. 1 písm. d) a odseku 2 zákona č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že výsluhový príspevok aj vzhľadom na iný spôsob jeho výpočtu nie je rovnocenný výsluhovému dôchodku, priznanému podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z.z. Výsluhový príspevok je naďalej výsluhovým príspevkom podľa zákona č. 73/1998 Z.z. a za výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. sa iba považuje , najmä na účely trvania nároku na dávku výsluhového zabezpečenia, priznanú podľa predchádzajúcich predpisov. Navrhovateľka nesplnila podmienky pre nárok na výsluhový dôchodok ani podľa § 38 ani podľa § 137 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. Má nárok iba na výsluhový príspevok (považovaný za výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z.), preto sa na ňu nevzťahuje ustanovenie § 173i ods. 2 v spojení s § 12 ods. 2 a § 21 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. v znení účinnom od 1. júla 2003 Z.z. (v znení zákona č. 222/2003 Z.z.). Spôsob výpočtu starobného dôchodku, ktorý odporkyňa použila v preskúmavanom rozhodnutí, z toho dôvodu nie je v súlade so zákonom. Použitie ustanovenia § 173i ods. 2 v spojení s § 12 ods. 2 a § 21 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. v znení účinnom od 1. júla 2003 Z.z. (v znení zákona č. 222/2003 Z.z.) 9So/132/2009 prichádza do úvahy len v prípadoch, kedy bol starobný dôchodok priznaný osobe, ktorej vznikol nárok na výsluhový dôchodok podľa § 38 alebo § 137 ods.1 zákona č. 328/2002 Z.z. po 30. júni 2002. Podľa čl.33 ods. 2 Dohovoru č. 126 ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť , s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. Výsluhový príspevok , priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia a považovaný za výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru . Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového príspevku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby , najviac však o sumu výsluhového príspevku, považovaného za výsluhový dôchodok. V zmysle § 95 ods.1 a 2 zákona č.100/1988 Zb. ak sa dodatočne zistí, že sa dávka neprávom odoprela , dávka sa prizná . Dávka sa prizná odo dňa, od ktorého dávka patrí, najviac však za tri roky späť odo dňa zistenia alebo uplatnenia nároku na dávku . Starobný dôchodok bol navrhovateľke neprávom odopretý (odňatý) od 14. augusta 2003. Navrhovateľka o priznanie starobného dôchodku požiadala znovu žiadosťou z 8. apríla 2004. Bez ohľadu na to, že rozhodnutie o odňatí dôchodku nadobudlo právoplatnosť, starobný dôchodok je treba navrhovateľke v súlade s § 95 ods. 1,2 zákona č. 100/1988 Zb. a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. uvoľniť už od 14. augusta 2003. Je irelevantné, že navrhovateľka novou žiadosťou požiadala o priznanie starobného dôchodku 9So/132/2009 od 1. januára 2004; rozhodujúce je, že starobný dôchodok jej patrí nepretržite od 26. januára 2003 a teda patril aj po 13. auguste 2003 a ku dňu podania novej žiadosti neuplynulo od odňatia starobného dôchodku viac ako tri roky. Pokiaľ navrhovateľka namietala, že odporkyňa mala pri výpočte jej starobného dôchodku vychádzať z ustanovenia § 13 zákona č. 100/1988 Zb., túto jej požiadavku odvolací súd nepovažoval za relevantnú. Uvedené ustanovenie sa týka nároku na výpočet starobného dôchodku z toho istého priemerného mesačného zárobku, z akého bol vypočítaný predošlý starobný, invalidný, čiastočný invalidný dôchodok a dôchodok za výsluhu rokov; navrhovateľke však nárok na starobný dôchodok nezanikol. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne nie je v súlade so zákonom a preto podľa § 250ja ods. 3 OSP rozsudok krajského súdu zmenil, rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne uvoľniť starobný dôchodok odo dňa jeho odňatia a jeho výšku od tohto dňa krátiť podľa čl.33 ods. 2 Dohovoru č. 126 v zmysle vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým je viazaná (§ 250ja ods. 4 OSP). O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo úspešná navrhovateľka náhradu trov nežiadala a odporkyni trovy nepatria. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 28. apríla 2010 JUDr. V. Nevedelová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová
Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky