| ECLI | ECLI:SK:NSSR:2010:3.TOST.2.2010.g03.31 |
|---|---|
| Dátum rozhodnutia | 31.03.2010 |
| Súd | Najvyšší súd Slovenskej republiky |
| Spisová značka | 3Tost/2/2010 |
| Zdroj (PDF) | www.nsud.sk |
| Forma rozhodnutia | Uznesenie |
Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn.: 3Tost/2/2010 datum: 31.03.2010 3 Tost 2/2010 Najvyšší súd Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom dňa 31. marca 2010 v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Milana Lipovského, sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Štefana Sekelského prejednal sťažnosť odsúdeného A. H. proti uzneseniu krajského súdu v Košiciach zo dňa 7. decembra 2009, č. k. 5 Ntok 1/09-46, a takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného A. H. sa zamieta. O d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením Krajský súd v Košiciach podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol návrh odsúdeného A. H. na povolenie obnovy konania vo veci rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 16. januára 2007, sp. zn. 6 T 1/05, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. januára 2008, sp. zn. 4 To 18/2007. Proti tomuto uzneseniu podal včas sťažnosť odsúdený. V písomných dôvodoch sťažnosti v podstate vytýkal krajskému súdu, že nevypočul ním navrhnutých svedkov L. B. a S. Š.. Je toho názoru, že ide o dôležitých svedkov, pretože práve títo svedkovia potvrdia, že on s vraždou nemá nič spoločné a že bol neprávom odsúdený. Žiadal preto povoliť obnovu konania s tým, aby táto sa nekonala na Krajskom súde v Košiciach, ale kdekoľvek inde mimo východného Slovenska. Na podklade tejto sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia ako i konanie predchádzajúce tomuto výroku a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Správne rozhodol krajský súd, keď podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol návrh odsúdeného A. H. na povolenie obnovy konania vo veci rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 16. januára 2007, sp. zn. 6 T 1/05, v spojení s uznesením Najvyššieho 2 3 Tost 2/2010 súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. januára 2008, sp. zn. 4 To 18/2007. V písomne vypracovanom uznesení krajský súd svoje závery podrobne, vyčerpávajúcim spôsobom a vecne správne odôvodnil. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa s argumentáciou krajského súdu uvedenou v napadnutom uznesení stotožňuje, v podrobnostiach na ňu odkazuje a dodáva: Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli sami o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine , alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania, alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu. Za dôkazy súdu skôr neznáme sa považujú predovšetkým také dôkazy, ktoré neboli vykonané v pôvodnom konaní, alebo v pôvodnom konaní boli vykonané, ale s novým obsahom, odlišným od obsahu v pôvodnom konaní vykonaných dôkazov. Z hľadiska splnenia podmienok obnovy konania v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia nie je rozhodujúce, či o skutočnostiach alebo o dôkazoch, ktoré sa v návrhu na obnovu uplatňujú, vedel v pôvodnom konaní navrhovateľ, ale je rozhodujúce, či tieto skutočnosti alebo dôkazy boli, alebo neboli známe súdu . Najvyšší súd Slovenskej republiky zhodne s krajským súdom nepovažuje za potrebné vypočúvať odsúdeným navrhnutých svedkov L. B. a S. Š.. Ide totiž o svedkov, výsluchu ktorých sa domáhal už aj v pôvodnom konaní a pritom ide o takých svedkov, ktorí priebeh inkriminovaného činu nesledovali, neboli na mieste samom a o udalosti majú mať vedomosť len sprostredkovane. Nejde teda o nové skutočnosti, či dôkazy, ktoré by mohli samé o sebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi súdu skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie, v preskúmavanom prípade, o vine. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto na základe týchto skutočností dospel k záveru, že Krajský súd v Košiciach postupoval procesne aj vecne správne, keď o návrhu 3 3 Tost 2/2010 odsúdeného A. H. na obnovu konania rozhodol tak, že tento z dôvodov uvedených v § 394 ods. 1 Tr. por. zamietol. Z uvedených dôvodov, preto aj Najvyšší súd Slovenskej republiky zamietol sťažnosť odsúdeného A. H. podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislave 31. marca 2010 JUDr. Milan L i p o v s k ý, v. r. predseda senátu Vypracoval: JUDr. Štefan Sekelský Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová
Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky