| ECLI | ECLI:SK:NSSR:2010:3.SŽO.19.2009.g05.13 |
|---|---|
| Dátum rozhodnutia | 13.05.2010 |
| Súd | Najvyšší súd Slovenskej republiky |
| Spisová značka | 3Sžo/19/2009 |
| Zdroj (PDF) | www.nsud.sk |
| Forma rozhodnutia | Rozsudok |
Rozsudok Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn.: 3Sžo/19/2009 datum: 13.05.2010 Najvyšší súd 3 Sžo 19/2009 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra v Poprade, Štefánikova č. 11, Poprad, proti žalovanému: Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, Okresný dopravný inšpektorát Kežmarok, Nižná brána č. 6, Kežmarok, zastúpenému Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Prešove, Krajský dopravný inšpektorát, Pionierska 33, Prešov , za účasti: A. N. , bytom T., o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. ORP-403/DI-SK-2008 zo dňa 14.07.2008, konajúc o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 1S/86/2008-20 zo dňa 16.06.2009 takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 1S/86/2008-20 zo dňa 16. júna 2009 p o t v r d z u j e. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva . O d ô v o d n e n i e 1. Napadnutým rozsudkom krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. ORP-403/DI-SK- 2008 zo dňa 14.07.2008 , ktorým bola uložená bloková pokuta A. N., nar. X., bytom T., za spáchanie priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. i/ zák.č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustil dňa 20.05.2008 o 16.05 hod. v Kežmarku na ceste I/67, porušením ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a/ zák.č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov. 2. Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že prokurátor Okresnej prokuratúry v Poprade podal proti rozhodnutiu o uložení blokovej pokuty A. N. protest prokurátora sp.zn.: Pd 148/08 zo dňa 04.08.2008, ktorý bol prvostupňovému správnemu orgánu (žalovanému) doručený 20.08.2008 a tento podanému protestu nevyhovel a protest spolu so spisovým materiálom a svojim stanoviskom predložil podľa § 69 ods. 2 zákona o správnom konaní v lehote 30 dní na preskúmanie a rozhodnutie odvolaciemu správnemu orgánu. Krajský dopravný inšpektorát KRPZ v Prešove ako odvolací správny orgán po preskúmaní predloženého spisového materiálu a posúdení predmetného protestu prokurátora v zákonnej lehote nevyhovel, čím sa aplikoval postup podľa ustanovenia § 27 ods. 3 zák.č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov. Uviedol, že z tohto ustanovenia vyplýva, že ak odvolací správny orgán nerozhodne o proteste prokurátora v lehote ustanovenej v § 26 ods. 5 citovaného zákona, má sa za to, že protestu nevyhovel a uvedená právna domnienka ma tie isté účinky, ako nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora. 3. Žalobca zdôraznil, že prejednanie priestupku v blokovom konaní je osobitnou, skrátenou formou postihnutia za priestupok, v ktorom možno bez dokazovania vec vybaviť na mieste spáchania priestupku, ktorý sa v podstate udial „pred zrakom príslušníka polície“ za podmienky, že samotný páchateľ vinu uznáva a s takouto skrátenou formou súhlasí. Ak páchateľ nesúhlasí s blokovým konaním, vec sa na mieste ukončí správou o výsledku objasňovania priestupku a následne sa prejedná v rámci priestupkového konania, a to buď vydaním rozkazu o uložení sankcie za priestupok, alebo po vykonanom dokazovaní a správnom konaní vydaním rozhodnutia. Žalobca zdôraznil, že správny orgán pochybil, keď namiesto prejednania priestupku vec dodatočne vybavil uložením blokovej pokuty. 4. Odvolací správny orgán Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, Krajský dopravný inšpektorát v Prešove poukázal na dikciu ust. § 84 ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov s tým, že časová ani miestna súvislosť skutku a samotného blokového konania zo zákonných podmienok uvedených v tomto ustanovení zákona nevyplýva. Zo zákona nevyplýva, že by zákonodarca vyžadoval, aby bol páchateľ priestupku pristihnutý pri svojom protiprávnom konaní, a aby sa toto konanie postihlo len na mieste. 5. Krajský súd konštatoval, že základnou otázkou, ktorú je nevyhnutné v konaní riešiť, je či v prípade, ak obvinený z priestupku nie je ochotný zaplatiť blokovú pokutu na mieste ale až dodatočne so zaplatením blokovej pokuty súhlasí, je možné považovať takýto postup a následný postup v blokovom konaní za vecne správny alebo nie. Vec nebola skutkovo sporná. Obvinený z priestupku sa tohto priestupku dopustil dňa 20.05.2008 a z pripojených blokov vyplýva, že bloky na pokutu boli vydané dňa 14.07.2008 . Obvinený z priestupku uviedol, že bol zastavený policajtmi, nevedel o tom, že nemá platnú emisnú kontrolu, lebo na to zabudol a následne mu policajti zadržali technický preukaz. O tom, že mu uložia blokovú pokutu nič nehovorili, až následne mu prišlo predvolanie na Dopravný inšpektorát do Kežmarku. Tam pokutu zaplatil, lebo si bol vedomý toho, že emisnú kontrolu nemal. 6. Krajský súd v odôvodnení ďalej uviedol, že je nepochybné tak, ak to tvrdí Krajské riaditeľstvo PZ SR, že blokové konanie je zjednodušenou formou konania o priestupkoch a uplatňuje sa pri menej závažných priestupkoch, je neformálne a jeho účelom je najmä zvýšiť výchovný účinok tým, že páchateľ je bezprostredne po spáchaní priestupku postihnutý blokovou pokutou. Blokové konanie možno uskutočniť, ak priestupok bol spoľahlivo zistený, na vybavenie veci nestačí dohováranie a obvinený z priestupku je ochotný blokovú pokutu zaplatiť. Samotné reálne zaplatenie blokovej pokuty zákon nevyžaduje, musí však z príslušného administratívneho spisu nepochybne vyplývať, že obvinený z priestupku je ochotný pokutu zaplatiť, ktorú môže zaplatiť aj dodatočne. Z obsahu administratívneho spisu však nevyplýva, že obvinený z priestupku bol Okresným riaditeľstvom PZ ODI v Kežmarku na zaplatenie blokovej pokuty vyzvaný, že bola s ním spísaná zápisnica, pretože takéto listinné dôkazy v administratívnom spise pripojené nie sú. 7. Krajský súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, postup žalovaného bol nezákonný, preto podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. 8. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zastúpení Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Prešove odvolanie. Uviedol, že pri ukladaní pokuty v blokovom konaní prvostupňový správny orgán vychádzal z výkladu ustanovenia § 84 ods. 1 zákona o priestupkoch, podľa ktorého za priestupok možno uložiť pokutu v blokovom konaní, ak je spoľahlivo zistený, nestačí dohováranie a obvinený z priestupku je ochotný pokutu zaplatiť. Blokové konanie je zjednodušenou formou konania o priestupkoch, ktoré sa využíva pri menej závažných priestupkoch a umožňuje vybaviť priestupky podstatne rýchlejšie a neformálnejšie za splnenia zákonom stanovených podmienok. Z uvedených podmienok, ktorých splnenie zákon o priestupkoch predpokladá na vykonanie skráteného blokového konania, nevyplýva žiaden iný predpoklad, o ktorého existencií tvrdí prokurátor. Časová ani miestna súvislosť skutku a samotného blokového konania z vyššie uvedených troch zákonných podmienok nevyplýva. Z citovaného ustanovenia nevyplýva, že by zákon vyžadoval, aby bol páchateľ priestupku pristihnutý pri svojom protiprávnom konaní a aby sa toto konanie postihlo len na mieste. 9. Žalovaný poukázal na stanovisko odboru dopravnej polície Prezídia Policajného zboru v Bratislave, podľa ktorého v blokovom konaní možno vybaviť priestupkovú vec kedykoľvek, teda aj po začatí neskráteného priestupkového konania, ak sú splnené vyššie uvedené zákonné podmienky, pričom v danom prípade splnené boli, lebo účelom blokového konania je aj zrýchlenie konania, kde príslušný správny orgán v prípadoch, že to považuje za dostatočný postih, bude prejednávať priestupky v blokovom konaní bez toho, aby musel administratívne prácne dokončiť správne konanie. Uloženie pokuty v blokovom konaní má povahu správneho, teda administratívneho rozhodnutia. 10. Žalovaný zastáva názor, že postup prvostupňového správneho orgánu ODI v Kežmarku OR PZ v Poprade, potom čo zvážil, že konanie obvineného je menej závažným priestupkom a za dodržania stanovených podmienok v blokovom konaní (priestupok bol spoľahlivo zistený, nestačilo dohováranie a obvinený z priestupku bol ochotný pokutu zaplatiť a následne ju aj zaplatil), uložil mu blokovú pokutu, bol v súlade so zákonom a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Navrhol, aby najvyšší súd v konaní o odvolaní zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 1S/86/2008-20 zo dňa 16.06.2009 a vrátil vec súdu prvého stupňa. 11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že rozhodnutie krajského súdu považuje za zákonné a odôvodnené. Poukazoval na žalobu a vyjadrenia v zápisnici z pojednávania zo dňa 16.06.2009. Navrhol napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 1S/86/2008-20 zo dňa 16.06.2009 potvrdiť. 12. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalovaného (§ 212 ods. 1 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. 13. Najvyšší súd z obsahu priestupkového spisu zistil, že vodič A. N., bytom T., dňa 20.05.2008 o 16.05 hod. viedol osobné motorové vozidlo po ceste I/67 v Kežmarku, pričom nemal platnú emisnú kontrolu. Týmto konaním porušil ustanovenie § 4 ods. 2 písm. a/ zák.č. 315/1996 Z.z. a naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. i/ zák.č. 372/1990 Zb. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, Okresný dopravný inšpektorát v Poprade podľa § 60 ods. 3 písm. d/ zák.č. 372/1990 Zb. predložilo správu o výsledku objasňovania priestupku Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru, Okresný dopravný inšpektorát v Kežmarku. V priestupkovom spise sa nachádzajú 2 bloky na pokutu zo dňa 14.07.2008, ktorými Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, Okresný dopravný inšpektorát v Kežmarku uložilo A. N. blokovú pokutu vo výške 1 000,-- Sk. 14. V danom prípade medzi žalobcom a žalovaným vznikol spor o výklad zákona o priestupkoch o tom, či je súladné so zákonom uložiť blokovú pokutu nielen na mieste spáchania priestupku, alebo aj dodatočne, ak bola vypracovaná správa o výsledku objas- ňovania priestupku a bola predložená ako podnet na začatie konania o priestupku. 15. Najvyšší súd po preskúmaní veci dospel k nasledovným záverom: 16. Blokové konanie je upravené v ustanovení §§ 84 – 86 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon o priestupkoch“) v znení neskorších predpisov. Uvedené ustanovenia zákona nie je možné vykladať izolovane, gramatickým výkladom, ale musia byť vykladané vo vzájomných vzťahoch, systematickým výkladom. Jednotlivé právne normy uvedené v paragrafovom znení, ktoré majú spoločného menovateľa (blokové konanie) sa navzájom dopĺňajú sa tým spresňujú svoj obsah. Je pravdou, že v znení ustanovenia § 84 zákona o priestupkoch sa neuvádza časová ani miestna súvislosť skutku a samotného blokového konania, táto však implicitne vyplýva z ustanovenia § 85 ods. 3 zákona o priestupkoch, podľa ktorého „ ak nemôže páchateľ priestupku zaplatiť pokutu na mieste, vydá sa mu blok na pokutu na mieste nezaplatenú s poučením o spôsobe zaplatenia pokuty, o lehote jej zaplatenia a následkoch nezaplatenia pokuty“. Miestom sa rozumie miesto zistenia priestupku. Zo zákonnej podmienky blokového konania – spoľahlivo zisteného skutkového stavu implicitne vyplýva, že podmienka blokového konania je splnená, ak nie je potrebné objasňovanie priestupku v zmysle § 58 ods. 1 priestupkového zákona. Objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu. Keďže v blokovom konaní sa neuskutočňuje objasňovanie priestupku, celý skutok priestupku i jeho právna kvalifikácia je zaznamenaná iba vo vedomí správneho orgánu uskutočňujúceho blokové konanie, ktorý základné údaje zo skutku a jeho právnej kvalifikácie vyznačí na bloku o uložení pokuty. Práve z dôvodu neobjasňovania priestupku nie je v zmysle § 84 ods. 3 zákona o priestupkoch možné sa proti blokovému konaniu odvolať, obnoviť ho, ani preskúmať ho mimo odvolacieho konania. Keďže priestupok ostáva zaznamenaný vo vedomí iba orgánu, ktorý blokové konanie uskutočňuje, môže blokové konanie uskutočniť iba tento orgán a to iba s ohľadom na miestnu a časovú súvislosť skutku. V danom prípade však priestupok bol spáchaný dňa 20.05.2008, blokové konanie bolo uskutočnené 14.07.2008, a to nie orgánom, ktorý priestupok 20.05.2008 zistil. Najvyšší súd sa preto stotožnil s krajským súdom, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre blokové konanie. 17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobca mal vo veci úspech, ale žiadne trovy konania mu nevznikli. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave dňa 13. mája 2010 JUDr. Ivan R u m a n a, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková
Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky