Prihlásiť sa
ECLIECLI:SK:NSSR:2010:3.SŽI.5.2009.g04.08
Dátum rozhodnutia08.04.2010
SúdNajvyšší súd Slovenskej republiky
Spisová značka3Sži/5/2009
Zdroj (PDF)www.nsud.sk
Forma rozhodnutiaRozsudok
Citované predpisy 39/1993 Z. z.: § 1, § 22
Citované rozhodnutia PL. ÚS 15/98
Citujú toto (NS) 5Sži/6/2012, 5Sži/4/2011

Text rozhodnutia

Rozsudok
Najvyšší súd Slovenskej republiky
sp.zn.: 3Sži/5/2009
datum: 08.04.2010

Najvyšší súd

3 Sži 5/2009

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana

Rumanu a členiek senátu JUDr. Jany Zemkovej, PhD. a JUDr. Gabriely Gerdovej v právnej

veci žalobkyne: M. T. S., a.s., P., IČO: X., právne zastúpená JUDr. J. F., advokátom

Advokátskej kancelárie so sídlom M., proti žalovanému: Najvyšší kontrolný úrad , P., o

preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného číslo: 1098/2008/1.13 zo dňa 15

februára 2008, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k.

21S/40/2008-103 zo dňa 09. decembra 2008, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline

č.k. 21S/40/2008-103 zo dňa 09. decembra 2008 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom zo dňa 09.12.2008, č.k. 21S/40/2008-103 Krajský súd

v Žiline zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia

žalovaného zo dňa 15.02.2008 číslo: 1098/2008/1.13 a žalovanému náhradu trov konania

nepriznal.

Vyššie uvedeným rozhodnutím žalovaný jej odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie

Najvyššieho kontrolného úradu zo dňa 15.01.2008 č. 461/2008 o nesprístupnení informácií

podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám.

Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že na základe zisteného skutkového stavu

a vykonaného dokazovania správnym orgánom, s ktorým sa stotožňuje, dospel k záveru,

že nevyhovenie žiadosti žalobkyni o poskytnutie informácií, ktoré sa týkali kontroly podľa

poverenia predsedu č. 1414/09 zo dňa 20.08.2007 a dodatku č. 1 zo dňa 16.10.2007

vykonanej na Meste Č. v období od 05.09.2007 do 22.11.2007 je v súlade so zákonom,

konkrétne ustanovením § 11 ods. 1 písm. g/ zákona č. 211/2000 Z.z. Žalobkyňa

totiž požadovala sprístupnenie informácií, ktorých sprístupnenie je zo zákona vylúčené

a týkali sa nie samotného rozhodnutia ani iného výsledku kontroly, ale priamo

preskúmavaných listinných dôkazov a to vyjadrení, vysvetlení, prípadne vyhotovení fotokópií

písomností a dokladov, čo je aj v rozpore s ustanovením § 22 ods. 4 zákona č. 39/1993 Z.z.,

v zmysle ktorého kontrolóri aj ďalší zamestnanci úradu sú povinní zachovávať vo vzťahu

k tretím osobám mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli v súvislosti

s poskytovaním informácií vyžiadaných podľa ods. 1, 3. Zdôraznil, že v danom prípade

kontrolovaným subjektom bolo Mesto Č. a nie žalobkyňa. Rovnako námietku týkajúcu

sa neúplnosti predložených spisov považoval súd za nedôvodnú a vyhodnotil ju ako iný

spôsob, ktorým sa žalobkyňa snaží dostať ku skutočnostiam, ktorých zverejnenie požadovala

na žalovanom a týkajú sa zdôvodnenia utajovaných informácií. Predložený administratívny

spis postačuje pre rozhodnutie o nároku uplatnenom žalobkyňou o nesprístupnenie informácií.

Proti rozsudku krajského súdu podala včas odvolanie žalobkyňa, ktorá žiadala

rozsudok krajského súdu zmeniť, rozhodnutie žalovaného zrušiť, vec vrátiť na ďalšie konanie

a priznať náhradu trov konania. V dôvodoch uviedla, že rozsudok krajského súdu je

nesprávny a nezákonný, lebo vychádza z nesprávneho právneho posúdenia otázky,

či jej prináleží právo na sprístupnenie informácií a nesprávny postup súdu vidí v tom,

že si nezadovážil úplnú spisovú dokumentáciu. Poukázala na to, že žiadosť o sprístupnenie

informácií podala po tom, čo sa dozvedela o kontrole vykonanej správnym orgánom na Meste

Č., ktorou bolo preverované zvýšenie základného imania spoločnosti, a ktorou správny orgán

dospel k záveru „o zjavnom nepomere“ medzi znalecky určenou hodnotou vkladov

akcionárov S., s.r.o. a Mesta Č., k peňažnej sume v akej sa vložené vklady započítali za

plnenie emisného kurzu upísaných akcií. Keďže žalobkyňa nebola prizvaná ku kontrole, nie je

jej zrejmé, či k nesprávnemu záveru správny orgán nedospel preto, že Mesto Č. poskytlo

nesprávne a neúplné podklady a informácie. Poukázala na článok 26 ods. 4 Ústavy SR, podľa

ktorého obmedzenie práva na informácie je len jednou kumulatívnych podmienok, a tiež

názor ústavného súdu uvedený v nálezoch 4ÚS 40/03 č. 190/2003, 2ÚS 28/96 č. 7/97 ako aj

v PL.ÚS 15/1998, podľa ktorého je obmedzenie práva na informácie dovolené len vtedy, ak

sa splní formálna podmienka zákona a dve kumulatívne materiálne podmienky, s čím sa súd

dostatočne nevyporiadal. Súd nepovažoval za právne významné ani to, že žiadosťou

požadovali iba informácie k tej časti kontroly, ktorá sa týkala ich spoločnosti a aj keď

pripúšťa, že bolo netradičné o to žiadať podľa zákona č. 211/2000 Z.z., spoločnosť bola nútená tak urobiť, lebo ich správny orgán zo samotnej kontroly vylúčil. Ak mienil správny

orgán preskúmať majetkovú účasť Mesta Č. a ich spoločnosti ako to uviedol v protokole,

mohol kontrolu vykonať priamo u žalobkyne. Nesprávny je aj záver, že kontrolórom

v predložení dokladov o kontrole bránila povinnosť mlčanlivosti, ktorú sú voči tretím osobám

povinní zachovávať podľa § 22 ods. 4 zákona č. 39/1993 Z.z., lebo nemohli vychádzať

z iných než vlastných dokladov spoločnosti. S tým súvisí aj námietka, že nešlo o doklady,

ktoré vyžadujú utajenie, pretože zvýšenia základného imania spoločnosti sa týka jediný

dokument – notárska zápisnica č. N 1658, Nz 35201/2003 zo dňa 07.05.2003 o priebehu

mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti D. Č. a.s., ktoré rozhodlo o zvýšení

základného imania a teda ide o verejne prístupný dokument.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok krajského

súdu potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku, ďalej len „OSP“) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov

uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 OSP) a postupom podľa § 250ja ods. 2 veta prvá OSP

po tom, ako bolo oznámené verejné vyhlásenie rozsudku na úradnej tabuli a na internetovej

stránke Najvyššieho súdu SR www.supcourt.gov.sk verejne vyhlásil rozsudok, a podľa

§ 250ja ods. 3 veta druhá OSP v spojení s § 246c ods. 1 OSP a § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil

napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny.

Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov a vo vzťahu k obsahu súdneho

a pripojeného administratívneho spisu najvyšší súd s prihliadnutím na ustanovenie § 219

ods. 2 v spojení s § 372p ods. 1 OSP konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil

od logických argumentov a právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého

rozsudku krajského súdu, preto sa k nim v celom rozsahu pripája z dôvodu,

aby sa pre účastníkov známe fakty, spolu s právnymi závermi krajského súdu nadbytočne

neopakovali a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,

menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb,

ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo

dotknuté (§ 244 ods. 1, 3 OSP).

Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb,

o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje,

aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy

poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny

orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými

právami ako ten, o koho práva ide.

Z ustanovenia § 247 ods. 1 OSP vyplýva, v ktorých prípadoch sa môže účastník

správneho konania domáhať preskúmania rozhodnutia správneho orgánu súdom. Všeobecné

súdy preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy vydaných v správnom

konaní, ktorými správny orgán zasahuje do práv a povinností fyzickej osoby alebo právnickej

osoby.

Podľa článku 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. sloboda prejavu

a právo na informácie sú zaručené.

Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť

zákonom , ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv

a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia, mravnosti

(článok 26 ods. 4 Ústavy SR).

Orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie

o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon (§ 26

ods. 5 Ústavy SR).

Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobkyňa žiadosťou zo dňa 07.01.2008

požadovala informácie

- od ktorej osoby, resp. ktorých osôb za kontrolovaný subjekt kontrolná skupina

požadovala informácie,

- vyjadrenia a vysvetlenia ku kontrolovanej skutočnosti a to majetkovej účasti Mesta Č.

pri zvyšovaní základného imania žiadateľa vo forme jeho peňažného a nepeňažného

vkladu do základného imania žiadateľa,

- ktoré písomnosti a doklady poskytol kontrolovaný subjekt kontrolnej skupine

za účelom preskúmania majetkovej účasti Mesta Č. pri zvyšovaní základného imania

žiadateľa vo forme jeho peňažného a nepeňažného vkladu do základného imania

žiadateľa,

- ktorú osobu, resp. ktoré osoby za kontrolovaný subjekt kontrolná skupina vyzvala

na vyjadrenia sa k záverom a zisteným nedostatkom ohľadom majetkovej účasti Mesta

Č. pri zvyšovaní základného imania žiadateľa vo forme jeho peňažného

a nepeňažného vkladu do základného imania žiadateľa,

- či kontrolná skupina umožnila štatutárnemu orgánu Mesta Č. vzniesť písomné

námietky proti pravdivosti, úplnosti a preukázateľnosti kontrolných zistení ohľadom

vyššie uvedenej kontrolovanej skutočnosti v zmysle § 15 ods. 1 písm. e/ zákona NR

SR č. 39/1993 Z.z. o Najvyššom kontrolnom úrade.

Najvyšší kontrolný úrad SR žiadosti žalobkyne nevyhovel a informácie podľa § 11

ods. 1 písm. g/ zákona č. 211/2000 Z.z. nesprístupnil z dôvodu, že sa týkali výkonu kontroly.

Zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v ustanovení § 1 upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám, a v ustanovení §§ 8 až 13 obmedzenia

prístupu k informáciám.

Povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní,

ak sa týka výkonu kontroly , dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci podľa

osobitých predpisov 24b (napr. odkaz na zákon NR SR č. 39/1993 Z.z. o NKÚ SR v znení

neskorších predpisov), okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly,

dohľadu alebo dozoru ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy 24b (§11 ods. 1

písm. g/ zákona č. 211/2000 Z.z. o slobode informácií).

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky je štátny orgán, ktorý je vo svojej

kontrolnej činnosti nezávislý, viazaný len zákonom (§ 1 ods. 1 zákona č. 39/1993 Z.z.

o Najvyššom kontrolnom úrade SR).

Kontrolóri a ďalší zamestnanci úradu sú povinní zachovávať vo vzťahu k tretím

osobám mlčanlivosť ku skutočnostiam, o ktorých sa dozvedeli v súvislosti s poskytovaním

informácií vyžiadaných podľa ods. 1 až 3 (§ 22 ods. 4 citovaného zákona).

Ústava Slovenskej republiky v článku 26 zaručuje právo na informácie a zároveň

upravuje obmedzenia, ktoré je potrebné dodržiavať pri uplatňovaní práva na informácie tak,

aby sa vytvorila primeraná rovnováha. Práve z týchto dôvodov ustanovenie § 8 a nasl. zákona

o slobode informácií upravuje obmedzenia prístupu k informáciám. Účelom ustanovenia § 11

citovaného zákona je chrániť informácie týkajúce sa (okrem iných) výkonu kontroly orgánov

verejnej moci podľa osobitných predpisov. Práve z uvedených dôvodov (keďže žalobkyňa

nebola kontrolovaným subjektom) nebolo právom žalovaného požadované informácie

sprístupniť, lebo pri nariadenej kontrole, ktorej účelom bolo preverenie všeobecne záväzných

právnych predpisov pri nakladaní s verejnými prostriedkami a majetkom vo vybraných

mestách okresu, zamestnanci žalovaného vychádzali z podkladov predložených

kontrolovaným subjektom, t.j. Mestom Č.

V predmetnej veci nebolo popreté žalobkyňou uplatnené právo na informácie.

Toto právo je obmedzené zákonom o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý nedovoľuje

žalovanému ako orgánu kontroly, ktorý je viazaný článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej

republiky, zverejniť iné informácie týkajúce sa výkonu kontroly než tie, ktoré ustanovil

zákon, a preto Najvyšší kontrolný úrad SR nemal ani možnosť voľnej úvahy v tom,

či a ako svoju právomoc uplatní.

Kategorické znenie ustanovenia § 11 ods. 1 písm. g/ zákona o slobode informácií

neumožňuje iný výklad obmedzenia sprístupnenia informácií týkajúceho sa výkonu kontroly,

preto je ho potrebné nevyhnutne vykladať len v kontexte s účelom zákona (a článku 13 ods. 4

Ústavy SR, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať

na ich podstatu a zmysel). Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.

S poukazom na uvedené najvyšší súd rozsudok krajského súdu potvrdil po tom,

čo dospel k záveru, že je v súlade so zákonom. V konaní neboli zistené skutočnosti,

ktoré by viedli k záveru, že by správne orgány vydali nezákonné rozhodnutia.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s ustanovením § 250k ods. 1 veta prvá OSP tak, že žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní nemal úspech náhradu trov konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 08. apríla 2010

JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková

Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky