| ECLI | ECLI:SK:NSSR:2010:3.SŽF.27.2009.g02.18 |
|---|---|
| Dátum rozhodnutia | 18.02.2010 |
| Súd | Najvyšší súd Slovenskej republiky |
| Spisová značka | 3Sžf/27/2009 |
| Zdroj (PDF) | www.nsud.sk |
| Forma rozhodnutia | Rozsudok |
| Citované predpisy | 511/1992 Zb.: § 48 |
Rozsudok Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn.: 3Sžf/27/2009 datum: 18.02.2010 Najvyšší súd 3 Sžf 27/2009 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a JUDr. Veroniky Poláčkovej, v právnej veci žalobcu: A., s.r.o. , so sídlom Č., právne zastúpeného JUDr. B. M., advokátom so sídlom N. , proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Nová ulica č. 13, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/228/2456-15902/2008/993168-r zo dňa 11.02.2008, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 21S 45/2008-54 zo dňa 11.11.2008 takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 21S 45/2008-54 zo dňa 11. novembra 2008 p o t v r d z u j e . Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/228/2456-15902/2008/993168-r zo dňa 11.02.2008, ktorým žalovaný podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Čadca č. 654/230/48530/07Bos zo dňa 24.10.2007, ktorým bol podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zák.č. 511/1992 Zb. vyrubený žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2005 v sume 2 369,22 € (71 375,-- Sk). Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že odporca neuznal odpočet DPH vo vzťahu k faktúram špecifikovaným v prvostupňovom rozhodnutí, vystavených obchodnou spoločnosťou F., s.r.o., T. z dôvodu, že nebolo preukázané, že predmetný fakturovaný tovar (rôzne náhradné diely na osobné motorové vozidlá) fyzicky osoba, ktorá faktúry vystavila (F., s.r.o. T.) aj navrhovateľovi fyzicky dodala. Z obsahu správneho spisu súd zistil, že navrhovateľ preukazoval v konaní skutočnosť, že predmetné náhradné diely boli dodané fakturujúcou spoločnosťou predloženými faktúrami od obchodnej spoločnosti F., s.r.o.. Ako vyplýva z obsahu výpovede P. B. v zápisnici z ústneho pojednávania z 30. mája 2007 č. 654/320/23926/07/Cise správny orgán, ako aj súd mal preukázané, že uvedená osoba bola v roku 2005 konateľom spoločnosti F., s.r.o. T., pričom svedok sa nevedel vyjadriť, s ktorými konkrétnymi obchodnými spoločnosťami obchodoval F., s.r.o. s náhradnými dielmi do áut a s plechmi a železom. Tvrdil, že faktúry za obchodnú spoločnosť F., s.r.o. vystavoval osobne, účtovníctvo spracovávala jeho známa, ktorú nevedel identifikovať a taktiež priznania na DPH podával osobne. Uviedol, že vlastných zamestnancov obchodná spoločnosť F., s.r.o. nemala. Svedok potvrdil, že medzi ním a konateľom navrhovateľa existovala zmluva o spolupráci, na základe ktorej sa dodávali náhradné diely, avšak bližšie skutočnosti k obchodovaniu s náhradnými dielmi nevedel svedok uviesť. Svedok potvrdil, že zmluvu o obchodnej spolupráci, ktorú uzavrel s navrhovateľom dňa 20.04.2005 za obchodnú spoločnosť F., s.r.o. aj fyzicky podpísal. Čo sa týka predmetných faktúr, potvrdil, že faktúry vystavoval osobne, podpisy na faktúrach sú jeho a platby prebiehali v hotovosti. Čo sa týka bližšieho popisu obchodnej spolupráce, tieto skutočnosti nevedel konkretizovať. Bližšie sa k rozsahu a charakteru obchodnej spolupráce medzi firmou F., s.r.o. T. a navrhovateľom a spôsobu dodávania tovaru nevedel vyjadriť. Navrhovateľ ako dôkazy v konaní okrem predmetnej zmluvy o obchodnej spolupráci, ktorú uzavrel s obchodnou spoločnosťou F., s.r.o. T. v máji 2005, predložil faktúry, čestné prehlásenie P. B., ktorý potvrdil spoluprácu navrhovateľa na základe zmluvy o spolupráci zo dňa 20.04.2005. Taktiež z obsahu správneho spisu súd mal preukázané, že zástupca navrhovateľa nemal nové návrhy na dokazovanie, ani námietky voči zneniu zápisnice z ústneho pojednávania a tiež, okrem spomínaných predložených listinných dôkazov – faktúr a pokladničných dokladov, ako aj výkazov – denných a mesačných uzávierok, ako aj predmetnej zmluvy, a čestnom vyhlásení B., navrhovateľ napriek výzve správneho orgánu – Daňového úradu Čadca z 21.03.2007 č.j. 654/320/14401/2007/Cise v konaní nepredložil a neoznačil také dôkazy, ktorý by preukazovali, že plnenie predmetnými faktúrami spoločnosťou F., s.r.o. T. bolo fyzicky od tejto spoločnosti priamo navrhovateľovi dodané. V danom prípade nie je podstatné, či tieto náhradné diely použil navrhovateľ vo vzťahu k ďalším subjektom (napr. namontoval do osobných motorových vozidiel alebo iným spôsobom naložil s nimi), ale je podstatné a bolo dôkaznou povinnosťou navrhovateľa, aby preukázal dôkazmi, že tento tovar, ktorý, pokiaľ tvrdí, že ho fyzicky mal v evidencii a ďalej s ním nakladal, bol dodaný výlučne obchodnou spoločnosťou F., s.r.o. T., ktoré sporné faktúry vystavovala. Podľa § 19 ods. 1 prvá veta zák.č. 222/2004 Z.z. účinného v čase vydania rozhodnutia, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Podľa § 49 ods. 1 zák.č. 222/2004 Z.z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zák.č. 222/2004 Z.z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zák.č. 222/2004 Z.z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že tovar, ktorý bol fakturovaný obchodnou spoločnosťou F., s.r.o. T., bol aj fyzicky touto obchodnou spoločnosťou ako dodávateľom navrhovateľovi dodaný. Tieto skutočnosti nie sú preukázané ani predloženými listinnými dôkazmi - faktúrami a výdavkovými dokladmi a fyzicky vo vzťahu ku konkrétnym faktúram tieto skutočnosti nepotvrdil ani svedok B., ktorý bol vypočutý v konaní a ktorý bol v roku 2005 konateľom spoločnosti F., s.r.o. T.. Nakoľko navrhovateľ svoju dôkaznú povinnosť neuniesol, súd dospel k záveru, že skutkové zistenia správneho orgánu sú vecne správne a napadnuté rozhodnutie odporcu je zákonné. Vzhľadom na uvedené súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zastúpení advokátom odvolanie. Nesprávnosť prvostupňového rozhodnutia vidí v tom, že konajúci súd prejednávanú vec nesprávne právne posúdil tým, že správne použité právne normy nesprávne vyložil. Nátlak na produkovanie dôkazov považuje za stavu, keď všetky náležitosti dodávky tovaru (vyúčtovanie nákupu), jeho použitia a zúčtovania (odber konečným spotrebiteľom) boli preukázané, za neprimeraný. Zo strany tak žalovaného ako ani prvostupňového orgánu a v konaní pred súdom, ktoré hodnotili vykonané dokazovanie, nebol produkovaný ani jeden dôkaz o tom, že sporný tovar by mal iný pôvod ako pôvod od označeného predávajúceho a nejednalo sa o doklady na tovar vystavené neexistujúcim subjektom, na ktorý sa z úradnej povinnosti neprihliada. Nemôže byť potom na ťarchu registrovaného daňového subjektu k dani z pridanej hodnoty to, že osoba, ktorá mu dodávala tovar, si riadne neplní svoje zákonné povinnosti voči štátu tak, ako to uvádza žalovaný pri svojich skutkových zisteniach. Jedná sa o osobitnú zodpovednosť tohto subjektu avšak bez vzťahu ku žalobcovi. Preto len vyhodnotenie aj týchto preukázaných skutočností spolu s produkovanými dôkazmi, a to vo svojich vzájomných súvislostiach je reálnym preukázaním skutkového stavu dôležitého pre zákonné rozhodnutie prejednávanej veci. Žalobca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil odvolaním napadnuté rozhodnutie krajského súdu tak, že rozhodnutie žalovaného č. I/228/2456- 15902/2008/993168-r zo dňa 11.02.2008 zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p, § 246c ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť a preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonšta- tovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Medzi účastníkmi konania bola sporná skutková okolnosť, či dodanie tovaru uskutočnila spoločnosť F., s.r.o. uvedená vo faktúrach ako dodávateľ. Osoba, ktorá je uvedená ako dodávateľ vo faktúre musí byť identická s osobou, ktorá reálne uskutočnila zdaniteľné plnenie. Správca dane preto skúma uskutočnenie zdaniteľného plnenia nielen z formálnej stránky, ale preveruje aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym. Ani doklad so všetkými požadovanými náležitosťami nemôže byť použitý ako dôkaz, pokiaľ nie je preukázané, že osoba v ňom uvedená zdaniteľné plnenie fakticky uskutočnila. Správca dane nie je povinný dokazovať pôvod tovaru, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou v predkladaných faktúrach, pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry. Pre odpočítanie dane musia byť splnené podmienky stanovené v § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zák.č. 222/2004 Z.z.. Nesplnenie týchto podmienok nie je možné odpustiť, ani nesplnenie si povinnosti dodávateľom nezbavuje žalobcu povinnosti preukázať faktické nadobudnutie tovaru. Na základe zistených skutočností správca dane konštatoval, že nákup tovaru nebol realizovaný od spoločnosti F., s.r.o. uvedenej vo faktúrach, na základe čoho nedošlo k splneniu podmienok pre odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zák.č. 222/2004 Z.z. (dodávateľskej spoločnosti nevznikla daňová povinnosť, keďže tovar nedodala), § 49 ods. 2 písm. a/ a § 51 ods. písm. a/ zák.č. 222/2004 Z.z. (DPH nebola uplatnená platiteľom za dodaný tovar, faktúra neodráža skutočnosť). Aj podľa názoru odvolacieho súdu nevzniklo žalobcovi právo na odpočet dane z pridanej hodnoty, pretože žalobca nepreukázal, že predmetné plnenia boli uskutočnené osobou uvedenou vo faktúrach. Preto správca dane aj žalovaný postupovali zákonne, keď žalobcovi správca dane rozhodnutím zo dňa vyrubil za zdaňovanie obdobie máj 2005 rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 2 369,22 € (71 375,-- Sk). O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. a § 246c O.s.p. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech preto mu nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Trovy žalovanému nevznikli preto mu odvolací súd ich náhradu nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 18. februára 2010 JUDr. Ivan R u m a n a, v.r. predseda senátu za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková
Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky