| ECLI | ECLI:SK:NSSR:2010:3.SŽF.138.2009.g05.13 |
|---|---|
| Dátum rozhodnutia | 13.05.2010 |
| Súd | Najvyšší súd Slovenskej republiky |
| Spisová značka | 3Sžf/138/2009 |
| Zdroj (PDF) | www.nsud.sk |
| Forma rozhodnutia | Uznesenie |
| Citované predpisy |
511/1992 Zb.: § 76 446/2002 Z. z.: § 6a |
| Citované rozhodnutia | II. ÚS 10/99 |
Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn.: 3Sžf/138/2009 datum: 13.05.2010 Najvyšší súd 3 Sžf 138/2009 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: Ľ. A. , bytom M., právne zastúpeného JUDr. M. S., advokátom so sídlom H. , proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky , so sídlom Nová ulica č. 13, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie rozhodnutí žalovaného č. I/223/6854-96660/2008/999609-r, č. I/223/6854- 96605/2008/999609-r a č. I/223/6856-89570/2008/999609-r zo dňa 15.12.2008, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č.k. 1S/7/2009-64 zo dňa 12.06.2009, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. 1S/7/2009-64 zo dňa 12. júna 2009 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Napadnutým uznesením Krajský súd v Prešove zastavil konanie podľa § 250d ods. 3 O.s.p. o preskúmanie rozhodnutí žalovaného č. I/223/6854-96660/2008/999609-r, č. I/223/6854-96605/2008/999609-r a č. I/223/6856-89570/2008/999609-r zo dňa 15.12.2008, z dôvodu, že žaloby smerujú proti rozhodnutiam, ktoré nemôžu byť predmetom preskúmavania súdom, lebo ide o procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia exekučného konania a ktoré sú podľa ustanovenia § 248 písm. a/ O.s.p. zo súdneho prieskumu vylúčené. Krajský súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že v predmetnej veci z obsahu žaloby ako aj z obsahu administratívneho spisu žalovaného nepochybne vyplýva, že rozhodnutia, ktoré boli základom pre exekučné konanie boli vydané príslušným orgánom Spolkovej republiky Nemecka, stali sa právoplatnými a vykonateľnými. Zo strany žalovaného následne išlo iba o postup, ktorým sa vykonávali právoplatné rozhodnutia. Rozhodnutiami Daňového úradu Bardejov, č. 700/340/12-3866/08/Ked zo dňa 06.02.2008, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného č. I/223/6854-96660/2008/999609-r zo dňa 15.12.2004, č. 700/340/12-3862/08/Ked zo dňa 06.02.2008, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného č. I/223/6854-96605/2008/999609-r zo dňa 15.12.2008 a č. 700/340/12-3860/08/Ked zo dňa 06.02.2008, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného č. I/223/6856-89570/2008/999609-r zo dňa 15.12.2008, boli vydané daňové exekučné výzvy v zmysle ustanovenia § 76 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov voči daňovému dlžníkovi – žalobcovi, nešlo o základné rozhodnutia, ktoré by mohli byť predmetom súdneho preskúmania za splnenia zákonom stanovených podmienok. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala žalobkyňa v zastúpení advokátom odvolanie. Uviedla, že krajský súd nesprávne vo veci rozhodol, keď posúdil celý prípad tak, že exekučné konanie, ktoré bolo napadnuté, je konaním, v ktorom boli vydané proccsné rozhodnutia a ktoré nie je možné podľa § 248 písm. a/ O.s.p. súdne preskúmať. Nestotožňuje sa s týmto právnym názorom krajského súdu a má za to, že ide o rozhodnutia správneho orgánu, ktoré sú preskúmateľné, pretože boli poškodené práva žalobkyne. Advokát žalobkyne ďalej namietal, že súd sa nezaoberal dôsledne skutočnosťou, že ručiteľské rozhodnutie smeruje voči subjektu, t.j. osobe konateľky spoločnosti R. s.r.o., avšak samotná exckúcia sa vykonáva voči inej právnej osobe a to voči Ľ. A., podnikateľovi – fyzickej osobe, ktorá nie je totožná s ručiteľkou. Aj z tohto dôvodu mal konajúci súd žalobe vyhovieť a napadnuté exekučné konania zastaviť. Žalobkyňa má za to, že rozhodnutím Krajského súdu v Prešove boli porušené ústavné práva, keď voči občanovi SR bolo začaté exekučné konanie aj napriek tomu, že podľa nášho právneho poriadku nie je možné vykonávať exekúciu na základe cudzích rozhodnutí, pokiaľ náš právny poriadok neumožňuje na základe týchto rozhodnutí exekučné konanie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žalobám sa v plnom rozsahu vyhovie, exekučné konanie sa zastaví a žalobcovi sa priznjú trovy konania. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 19.10.2009 k námietkam žalobkyne, že rozhodnutia žalovaného nie sú procesnými rozhodnutiami týkajúcimi sa vedenia konania a preto podliehajú preskúmavaniu súdom, poukázal na § 244 ods. 3 O.s.p. a § 248 písm. a/ O.s.p. a uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Sž-o-KS 22/04 zo dňa 14.04.2004, 3SžoKS 63/2006 zo dňa 20.09.2007 a 5Sžf 17/2008 zo dňa 25.11.2008. K ďalšej námietke žalobcu, že ručiteľské rozhodnutie smeruje voči subjektu, t.j. osobe konateľky spoločnosti R., s.r.o., avšak samotná exekúcia sa vykonáva voči inej osobe a to voči Ľ. A., podnikateľovi – fyzickej osobe, ktorá nie je totožná s ručiteľkou, žalovaný uviedol že je neodôvodnená, nakoľko hlavný dlžník spoločnosť R., s.r.o. nezaplatil daňové nedoplatky, postupoval Finančný úrad Chemnitz-Süd v súlade s Daňovým poriadkom Spolkovej republiky Nemecka a na základe rozhodnutí o ručení č. 214/195/32581 H02-30/06- HaB zo dňa 01.12.2006, č. 214/195/32581 H02-09/05 zo dňa 21.09.2005 a č. 214/195/32581 H02-09a/05 zo dňa 21.09.2005 došlo k prenosu daňovej povinnosti na fyzickú osobu, štatutárneho zástupcu spoločnosti R., s.r.o., A. Ľ., M.. V prílohe 2 k rozhodnutiam o ručení zo dňa 21.09.2005 je uvedené, že pribratie cestou ručenia sa realizuje na základe § 191 ods. 1 Daňového poriadku Spolkovej republiky Nemecko,ďalej len DP, v súčinnosti s § 69 a § 34 Daňového poriadku Spolkovej republiky Nemecko. Podľa § 191 ods. 1 DP sa rozhodnutím o ručení priberá ten, kto podľa zákona ručí za odvod dane. Podľa § 69 DP ručia osoby uvedené v § 34 pokiaľ by neboli alebo neboli včas určené alebo splnené práva vyplývajúce zo vzťahu k daňovému dlžníkovi v dôsledku úmyselného alebo hrubého porušenia jemu uložených povinností. K osobám určeným v § 34 patria okrem iných aj zákonní zástupcovia právnických osôb. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že jedinou konateľkou spoločnosti R., s.r.o. a tým aj zákonným zástupcom bola od 11.03.1999 do 03.01.2007 pani A. Ľ., M. Nakoľko si hlavný daňový dlžník spoločnosť R., s.r.o. nesplnil svoje daňové povinnosti tým, že nepodal daňové priznanie a neodviedol splatné dane, stal sa jeho zákonný zástupca pani A. Ľ., M. v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami zákona SRN dlžníkom z ručenia. Rozhodnutia o ručení č. 214/195/32581 H02-30/06-HaB zo dňa 01.12.2006, č. 214/195/32581 H02-09/05 zo dňa 21.09.2005 a č. 214/195/32581 H02-09a/05 zo dňa 21.09.2005 boli adresované pre pani Ľ. A., M., B, v ktorých bolo uvedené, že na základe vyššie uvedených ustanovení DP ručí za záväzky dlžníka a to spoločnosti R. s.r.o., H. Daňový úrad Bardejov vydal rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania č. 700/340/12-3083/08/Ked zo dňa 01.02.2008, č. 700/340/12-3079/08/Ked zo dňa 01.02.2008 a č. 700/340/12-3077/08/Ked zo dňa 01.02.2008 a daňové exekučné výzvy č. 700/340/12-3866/08/Ked zo dňa 06.02.2008, č. 700/340/12-3862/08/Ked zo dňa 06.02.2008 a č. 700/340/12-3860/08/Ked zo dňa 06.02.2008, v ktorých bol uvedený daňový dlžník Ľ. A., M., DIČ: X., IČO: X. a nie Ľ. A. ako to uvádza žalobca. V § 75 ods. 2 písm. c/ a § 76 ods. 2 písm. c/ zákona č.511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov sú zakotvené podstatné náležitosti rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania a daňovej exekučnej výzvy, medzi ktoré patrí aj identifikácia daňového dlžníka s uvedením jeho mena a priezviska, adresy trvalého pobytu alebo obchodného mena a sídla daňového dlžníka, identifikačného čísla organizácie a daňového identifikačného čísla daňového dlžníka, ak mu bolo pridelené, alebo rodného čísla, ak fyzická osoba nemá povinnosf registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného zákona alebo ak je to nevyhnutné podľa osobitných predpisov. Na základe uvedeného vyplýva, že daňový úrad postupoval v súlade so zákonom a označil žalobcu všetkými identifikačnými znakmi, keďže žalobca ako fyzická osoba bol zaregistrovaný na daňovom úrade a bolo mu pridelené daňové identifikačné číslo. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešovc č.k. 1 S/7/2009-64 zo dňa 12.06.2009 ako vecne správne potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu je možné vyhovieť. Podľa § 244 ods.1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejenej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhod- nutie a postup správneho orgánu“) (§ 244 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). V právnom štáte nemožno odmietnuť ochranu základného práva alebo slobody kvôli procesným nedostatkom, ktoré nespôsobila osoba namietajúca porušenie svojho základného práva (II. ÚS 10/1999). Z obsahu pripojených spisov Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil tento stav veci: Napadnutým rozhodnutím žalovaného č. I/223/6854-96660/2008/999609-r zo dňa 15.12.2008 bola potvrdená daňová exekučná výzva Daňového úradu Bardejov č. 700/340/12- 3866/08/Ked zo dňa 06.02.2008, ktorou bola žalobkyňa vyzvaná, aby zaplatila daňový nedoplatok vo výške 103 100,77 Sk. Daňová exekučná výzva bola vydaná na základe zákona č. 446/2002 Z.z. v spojení s § 76 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov na podklade exekučného titulu – vykonateľného výkazu daňových nedoplatkov Daňového úradu Chemnitz – Juh č. 214/195/32581-H VO04 VE 166/07 zo dňa 11.09.2007. Rozhodnutím žalovaného č. I/223/6854-96605/2008/999609-r zo dňa 15.12.2008 bola potvrdená daňová exekučná výzva Daňového úradu Bardejov č. 700/340/12-3862/08/Ked zo dňa 06.02.2008, ktorou bola žalobkyňa vyzvaná, aby zaplatila daňový nedoplatok vo výške 103 100,77 Sk. Daňová exekučná výzva bola vydaná na podklade exekučného titulu – vykonateľného výkazu daňových nedoplatkov Daňového úradu Chemnitz – Juh č. 214/195/32581-H VO04 VE 166/07 zo dňa 11.09.2007. Rozhodnutím žalovaného č. I/223/6856-89570/2008/999609-r zo dňa 15.12.2008 bola potvrdená daňová exekučná výzva Daňového úradu Bardejov č. 700/340/12-3860/08/Ked zo dňa 06.02.2008, ktorou bola žalobkyňa vyzvaná, aby zaplatila daňový nedoplatok vo výške 1 904 250,86 Sk. Daňová exekučná výzva bola vydaná na podklade exekučného titulu – vykonateľného výkazu daňových nedoplatkov Daňového úradu Chemnitz – Juh č. 214/195/32581-H VO04 VE 145/06 zo dňa 06.11.2006. V prejednávanej veci dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací k záveru, že odvolaním napadnuté uznesenie krajského súdu je potrebné podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 221 ods.1 písm. f/ O.s.p. zrušiť z dôvodu, že postupom prvostupňového súdu bola žalobkyni odňatá možnosť konať pred súdom. Správnym konaním sa nazýva postup správnych orgánov, účastníkov konania a ďalších osôb pri vydávaní rozhodnutí, ktorý upravuje právny predpis. Zmyslom všetkých procesných predpisov je zabezpečiť realizáciu hmotných noriem vo forme rozhodnutia o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb za takého postupu, aby vo veci bol zistený skutkový stav čo najúplnejšie prostriedkami, ktoré objasňujú okolnosti rozhodné pre posúdenie veci, a aby účastníkovi, o ktorého vec – práva a povinnosti ide, bola poskytnutá možnosť predkladať dôkazy, návrhy a obhajovať svoje práva. Toto platí zvlášť, ak ide o konanie, v ktorom dôkazná povinnosť spočíva na účastníkovi. Pri tomto zmysle konania dôvodom k zrušeniu rozhodnutia správneho orgánu podľa § 250i ods. 3 O.s.p. môže byť len taká vada, ktorá mohla mať vplyv na správnosť, zákonnosť rozhodnutia. Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (R 122/2003). V danom prípade má byť predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie – exekučná výzva, ktorá je len jedným z rozhodnutí v rámci procesu, ktorým sa oprávnený – cudzí správny orgán, domáha zaplatenia vyrubených daňových nedoplatkov. Exekučné tituly – vykonateľné výkazy daňových nedoplatkov č. 214/195/32581-H VO04 VE 166/07 zo dňa 11.09.2007 a č. 214/195/32581-H VO04 VE 145/06 zo dňa 06.11.2006 boli vydané Daňovým úradom Chemnitz – Juh, Spolkovej republiky Nemecko. Postup a podmienky, za ktorých príslušný orgán Slovenskej republiky – Ministerstvo financií Slovenskej republiky alebo ním poverený daňový orgán alebo colný orgán, zabezpečia vymáhanie pohľadávky príslušného úradu zmluvného štátu len na základe jeho žiadosti o vymáhanie pohľadávky, v čase vydania daňovej exekučnej výzvy, upravoval zákon č. 446/2002 Z.z. o vzájomnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok, ako aj Smernica Rady č. 76/308/EHS zo dňa 15.03.1976 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok týkajúcich sa určitých poplatkov, odvodov, daní a ďalších opatrení. Podľa článku 8 bod 1 Smernice Rady č. 76/308/EHS zo dňa 15.03.1976 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok týkajúcich sa určitých poplatkov, odvodov, daní a ďalších opatrení dokument umožňujúci vymáhanie pohľadávky sa priamo rozpozná a automaticky sa bude považovať za dokument umožňujúci vymáhanie pohľadávky členského štátu, v ktorom sa požiadaný orgán nachádza. Podľa článku 8 bod 2 Smernice Rady č. 76/308/EHS zo dňa 15.03.1976 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok týkajúcich sa určitých poplatkov, odvodov, daní a ďalších opatrení napriek prvému paragrafu dokument umožňujúci vymáhanie pohľadávky môže byť podľa potreby a v súlade s ustanoveniami platnými v členskom štáte, v ktorom sa požiadaný orgán nachádza, akceptovaný, uznaný, doplnený alebo nahradený dokumentom oprávňujúcim vymáhanie na území tohto členského štátu. Podľa § 6a ods. 2 zákona č. 446/2002 Z.z. o vzájomnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok na účely vymáhania pohľadávky sa písomnosti vydané podľa právneho poriadku zmluvného štátu považujú za písomnosti vydané podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, ak ďalej nie je ustanovené inak. Podľa § 6a ods. 3 citovaného zákona ak treba písomnosti podľa odseku 2 podľa právneho poriadku Slovenskej republiky doplniť alebo nahradiť inými písomnosťami, doplnenie alebo nahradenie týchto písomností zabezpečí príslušný orgán Slovenskej republiky v lehote do troch mesiacov odo dňa prijatia žiadosti o vymáhanie pohľadávky. Túto lehotu môže príslušný orgán Slovenskej republiky predĺžiť; o dôvodoch predĺženia je príslušný orgán Slovenskej republiky povinný informovať písomne príslušný úrad zmluvného štátu najneskôr do siedmich dní odo dňa uplynutia tejto lehoty. Senát najvyššieho súdu v danej veci dospel k záveru, že žalovaný sa v tomto prípade dôsledne neriadil právnou úpravou platnou v čase vydania exekučnej výzvy pre postup pri vymáhaní pohľadávky cudzieho správneho orgánu. Je názoru, že nepostupoval v súlade s § 6a ods. 2 a najmä § 6a ods. 3 zákona č. 446/2002 Z.z. o vzájomnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok, pretože nepostupoval v exekučnom konaní v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, ktorý obsahuje osobitnú zákonnú úpravu konania vo veciach nariadenia výkonu cudzieho správneho rozhodnutia za predpokladu, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, obsahuje záväzok vykonávať rozhodnutia cudzích správnych orgánov (§ 250w a nasl. O.s.p.). Podľa uvedeného možno nariadiť výkon cudzieho správneho rozhodnutia, len v prípade, ak krajský súd rozhodne, že cudzie správne rozhodnutie je vykonateľné. Uvedený postup vyplýval aj z článku 8 ods. 2 Smernice Rady č. 76/308/EHS zo dňa 15.03.1976, keď dokument umožňujúci vymáhanie pohľadávky môže byť podľa potreby a v súlade s ustanoveniami platnými v členskom štáte, v ktorom sa požiadaný orgán nachádza, akceptovaný, uznaný, doplnený alebo nahradený dokumentom oprávňujúcim vymáhanie na území tohto štátu. Samotné rozhodnutie , ktoré má byť preskúmané v tomto konaní nespĺňa podmienku preskúmania z pohľadu § 250 ods. 1 a 2 O.s.p. v spojení s § 248 písm. a/ O.s.p. z dôvodu, že je rozhodnutím procesného charakteru , ktoré sa týka vedenia exekúcie a s poukazom na § 248 písm. a/ O.s.p. nepodlieha súdnemu prieskumu rozhodnutí správnych orgánov. Avšak s poukazom na podstatnú okolnosť tejto veci, že vydaniu preskúmavaného rozhodnutia predchádzalo konanie /postup/ žalovaného, ktorým boli porušené zákony Slovenskej republiky ako aj komunitárne právo, teda postup správneho orgánu, ktorý mal byť v tomto súdnom konaní preskúmaný prejudiciálne, bol v rozpore so zákonom, viedol odvolací súd k záveru, že je potrebné napadnuté uznesenie Krajského súdu v Prešove zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s tým, že je potrebné v naznačenom smere preskúmať zákonnosť postupu žalovaného, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia a vo veci meritórne rozhodnúť. Podľa názoru senátu najvyššieho súdu v danom prípade malo vydaniu exekučnej výzvy vydanej na základe exekučného titulu – rozhodnutia iného členského štátu EU, predchádzať uznávacie konanie podľa šiestej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 250w a nasl. O.s.p.) na príslušnom krajskom súde, v tomto prípade na Krajskom súde v Prešove (§ 250w ods. 2 O.s.p.), na ktoré odkazoval článok 8 ods. 2 Smernice Rady č. 76/308/EHS zo dňa 15.03.1976. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci. (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Na záver odvolací súd poznamenáva, že v čase vydania tohto rozhodnutia je už účinný zákon č. 466/2009 Z.z. o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zo dňa 22.10.2009, ktorý už od postupu podľa § 250w a nasl. O.s.p. upustil. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 13. mája 2010 JUDr. Ivan R u m a n a, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková
Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky