Prihlásiť sa
ECLIECLI:SK:NSSR:2010:3.SŽF.113.2009.g03.23
Dátum rozhodnutia23.03.2010
SúdNajvyšší súd Slovenskej republiky
Spisová značka3Sžf/113/2009
Zdroj (PDF)www.nsud.sk
Forma rozhodnutiaRozsudok
Citované predpisy 511/1992 Zb.: § 15
222/2004 Z. z.: § 49
Citované rozhodnutia IV. ÚS 110/09

Text rozhodnutia

Rozsudok
Najvyšší súd Slovenskej republiky
sp.zn.: 3Sžf/113/2009
datum: 23.03.2010

Najvyšší súd

3 Sžf 113/2009

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana

Rumanu a členiek senátu JUDr. Jany Zemkovej, PhD. a JUDr. Gabriely Gerdovej v právnej

veci žalobcu: T., s.r.o., P., právne zastúpený: Mgr. F. P., advokát, H. , proti žalovanému:

Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová ulica č. 13, Banská Bystrica,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/221/1594-90808/2008/991909-r zo dňa

04.12.2008, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici

č.k. 23S/13/2009-43 zo dňa 06.05.2009, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

č.k. 23S/13/2009-43 zo dňa 06. mája 2009 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom zamietol žalobu,

ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa

04.12.2008, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica II (ďalej správca

dane) č. 851/230/52308/20/Sim zo dňa 08.08.2008, ktorým podľa § 15 ods. 14 zákona

č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných

orgánov, v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 511/1992 Zb.) bol žalobcovi

zrušený nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie druhý

štvrťrok 2007 o sumu 190 000,-- Sk a bol priznaný nadmerný odpočet v sume -25,-- Sk

Krajský súd napadnutý rozsudok zdôvodnil tým, že preskúmaním veci mal za zistené

a preukázané, že u žalobcu došlo zo strany správcu dane ku kontrole na zistenie oprávnenosti

nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane podľa zákona č. 222/2004 Z.z. v platnom znení

o dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie druhého štvrťroku 2007. O jej výsledkoch

bol vyhotovený protokol, ktorý bol s daňovým subjektom prerokovaný aj napriek tomu,

že kontrolovaný daňový subjekt odmietol protokol s dodatkom podpísať a správca dane

považoval za prerokovaný a právoplatne uzavretý. Na základe zistení z daňovej kontroly bolo

zo strany správcu dane vydané prvostupňové rozhodnutie, ktorým nebol uznaný uplatnený

nadmerný odpočet dane za druhý štvrťrok roku 2007, a tým aj určil vlastnú daňovú povinnosť

vo výške, ako je uvedené v úvode tohto odôvodnenia. Dodávateľ fakturoval

sprostredkovateľské a poradenské služby, t.j. v obchodnom prípade H. M. v zmysle Zmluvy o

dielo zo dňa 15.04.2007, pričom podľa čl. I. tejto zmluvy, zmluva bola uzavretá medzi

objednávateľom T., s.r.o., zastúpeným Ing. I. K. a zhotoviteľom V. S., s.r.o., zastúpeným

taktiež Ing. I. K.

Predmetom zmluvy bola sprostredkovateľská a poradenská činnosť poskytnutá

v obchodnom prípade H. M., poradenstvo v ďalšom postupe a sprostredkovanie dohody za

účelom odkúpenia časti pohľadávky v konkurznej veci vedenej pod č. 3K 246/01 vedenej na

Krajskom súde v Bratislave v objeme nominálnej hodnoty 1 500 000,-- Sk.

Článok I. tejto zmluvy vychádza z uznesenia Krajského súdu v Bratislave

sp.zn. 3K 246/01 zo dňa 28.11.2001, ktorým súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka Z. Z. Z.

P. v SR, ďalej len ZZZP v SR, P., pričom spoločnosť T. S., s.r.o., si ako konkurzný veriteľ

konkurznou prihláškou zo dňa 24.01.2002 prihlásil pohľadávku vo výške 37 437 866,-- Sk,

ktorú preukazoval notárskou zápisnicou N 130/2001, Nz 116/2001 zo dňa 29.05.2001

spísanou na požiadanie A. R. a Ing. V., predsedníčky a podpredsedníčky ZZZP v SR. V tejto

notárskej zápisnici nazvanej Osvedčenie o vyhlásení a uznaní dlhu a súhlase dlžníka s

exekúciou je uvedené, že S. Z. S. P. v SR (ďalej len SZSP v SR) ako jediný spoločník

spoločnosti S., spol. s r.o., L., svojím vyhlásením zo dňa 10.01.2001 uznal dlh vo výške

40 000 000,-- Sk za nesplatenú kúpnu cenu za nehnuteľnosť v kat. úz. voči I., v.p. ZZZP v SR

B. a zaviazal sa uvedený dlh splatiť v lehote 30 dní. Kópia uznania dlhu tvorí neoddeliteľnú

súčasť notárskej zápisnice. Spoločnosť I., v.p. ZZZP v SR ako postupca postúpila svoju

pohľadávku Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 31.12.1998 na postupníka V. S., s. r.o.,

so sídlom P. a ten ďalšou zmluvou zo dňa 03.01.2001 na spoločnosť T. S., s.r.o., P., ktorá je

veriteľom a osobou oprávnenou podľa uvedenej notárskej zápisnice.

Zmluvou o prevzatí dlhu zo dňa 14.02.2001 prevzalo ZZZP v SR ako nový dlžník dlh

vo výške 40 000 000,-- Sk od SZSP v SR a z uvedeného dôvodu je ZZZP v SR dlžníkom

a osobou povinnou z tejto notárskej zápisnice. Správca konkurznej podstaty JUDr. P. S. podal

dňa 17.04.2003 na Krajský súd v Bratislave žalobu voči SZSP v SR z dôvodu, že pohľadávka

pôvodne uznaná týmto subjektom voči T. S., s.r.o., nie je platná, a teda jedná sa o neexistujúci

záväzok.

Krajský súd rozhodol vo veci rozsudkom č. Cbi 34/2003-38, ktorý bol uznesením

Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.08.2004 zrušený a vec bola postúpená Okresnému súdu

Bratislava V ako vecne a miestne príslušnému. Tento súd rozsudkom č.k. 11C 184/04-168

zo dňa 16.10.2006 rozhodol, že právny úkon uznania dlhu zo dňa 10.01.2001, ktorým došlo

zo strany SZSP v SR k uznaniu dlhu voči spoločnosti T. S., s.r.o., vo výške 40 000 000,-- Sk,

je od počiatku neplatný, pretože SZSP v SR nemohlo mať postavenie dlžníka voči veriteľovi

T. S., s.r.o., v čase uznania dlhu. Z dôvodov tohto rozhodnutia vyplynulo, že existujúci dlh

pôvodného dlžníka mohol byť právne relevantným spôsobom uznaný subjektom SZSP v SR

iba do zániku pôvodného dlžníka, a to S., s.r.o. a k takémuto úkonu, ako vyplýva z likvidačnej

správy spoločnosti S., s.r.o., nedošlo. Uvedený rozsudok Okresného súdu Bratislava V

nadobudol právoplatnosť dňa 27.12.2007.

Ako z uvedeného vyplýva, krajský súd v tomto smere musel jednoznačne prisvedčiť

správnosti právneho záveru žalovaného, že spoločnosť T. S., s.r.o., nebola vlastníkom

pohľadávky v celkovej nominálnej hodnote vyše 37 000 000,-- Sk prihlásenej konkurznou

prihláškou na Krajskom súde v Bratislave dňa 25.01.2002 voči ZZZP v SR, ktoré prevzalo

tento dlh od SZSP v SR Zmluvou o prevzatí dlhu zo dňa 14.02.2001, pretože úkon uznania

dlhu zo dňa 10.01.2001, ako vyplýva z hore uvedeného rozsudku Okresného súdu Bratislava

V, bol od počiatku neplatný, a teda pohľadávka neexistovala. Spoločnosť T. S., s.r.o., nebola

vlastníkom predmetnej pohľadávky, nemohla postúpiť žalobcovi časť tejto pohľadávky v

zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 31.12.2006 , na základe ktorej dodávateľ T. S.,

s.r.o., vystavil pre odvolávajúceho sa T., s.r.o., uvedené faktúry za dohodnutú cenu 1,-- Sk.

Teda možno podľa krajského súdu jednoznačne konštatovať, že žalobca nenadobudol túto

pohľadávku od spoločnosti T. S., s.r.o. a fakturované služby – sprostredkovateľské

a poradenské činnosti, ktoré bezprostredne súviseli s deklarovaným odkúpením časti

predmetnej pohľadávky, nepoužil a nepoužije na účely svojho podnikania ako platiteľ,

a teda zo strany žalobcu nebola splnená podmienka na odpočítanie dane v zmysle ustanovenia

§ 49 ods. 2 písm. a/ zákona o dani z pridanej hodnoty, podľa ktorého platiteľ si môže

odpočítať od dane, ktorú bol povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktorú použije na účely

svojho podnikania ako platiteľ a daň je voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku

z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľom dodané. Z uvedeného vyplýva,

že žalobcovi tak nevznikol nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe

citovanej dodávateľskej faktúry za kontrolované obdobie roku 2007 vystavené dodávateľom

V. S., s.r.o., za sprostredkovateľské a poradenské služby v zmysle Zmluvy o dielo

o sprostredkovaní zo dňa 15.04.2007.

Proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici podal včas odvolanie žalobca

namietajúc, že Krajský súd v Banskej Bystrici posúdil vec nesprávne, keď prisvedčil

správnosti názoru žalovaného, že spoločnosť T. S. s.r.o., nebola vlastníkom pohľadávky v

celkovej nominálnej hodnote vyše 37 000 000,-- Sk prihlásenej konkurznou prihláškou v

konkurznej veci sp.zn. 3K 246/01 vedenej na Krajskom súde v Bratislave dňa 25.01.2002 voči

ZZZP v SR, ktoré prevzalo tento dlh od SZSP v SR Zmluvou o prevzatí dlhu dňa 14.02.2001, pretože úkon uznania dlhu zo dňa 10.01.2001, ako vyplýva z rozsudku Okresného súdu

Bratislava V, sp.zn. 11C 184/04-168, zo dňa 16.10.2007, bol súdom vyhlásený za neplatný.

Rozhodnutie súdu o platnosti, resp. neplatnosti úkonu uznania dlhu SZSP Bratislava, zo dňa

10.01.2001 nemá zásadnejší význam pre dôvodnosť prihlásenia pohľadávky spoločnosti T. S.,

s.r.o., v uvedenom konkurznom konaní, nakoľko pohľadávka bola do konkurzného konania

prihlásená na základe notárskej zápisnice č. N 130/2001, Nz 116/2001, zo dňa 29.5.2001.

Pred spísaním notárskej zápisnice síce boli spísané úkony Uznania dlhu SZSP Bratislava voči

T. S., s.r.o. a Zmluva o prevzatí dlhu zo dňa 14.02.2001, ktoré sa uvádzajú aj v uvedenej

notárskej zápisnici, ale tento postup bol realizovaný v zmysle uznesenia SR ZZZP v SR,

Bratislava, zo dňa 10.11.1997 a na základe „Dohody o pristúpení k záväzku“, zo dňa

14.05.1999 (pôvodný dlžník bol S. spol. s r.o. L., IČO: X.) medzi pristupujúcim dlžníkom: Z.

Z. Z. P. v SR, J.,IČO: X. a veriteľom: (pôvodný veriteľ bola I. v.p. ZZZP v SR, B., IČO: X.)

V. S., s.r.o., Banská Bystrica, IČO: X., kde na str. 4 ZZZP v SR, ako občianske Z. združujúce

členské Z. P. občanov v SR (vrátane SZSP BA, IČO: X.) a ako správca spoločného majetku v

snahe zamedziť narastaniu celkovej výšky pôvodného záväzku spoločnosti S. spol. s r.o., L.

voči veriteľovi touto dohodou pristúpil k záväzku pôvodného dlžníka S. spol. s r.o., L.

(ktorého 100%-ným majiteľom je SZSP BA) a prehlásil, že uhradí za pôvodného dlžníka

peňažný záväzok v sume 11 569 745,-- SKK a príslušenstvom.

Z tejto dohody možno odvodiť tú skutočnosť, že veriteľ, v súčasnosti spoločnosť T. S.,

s.r.o., Banská Bystrica mohol a môže uspokojenie predmetnej pohľadávky požadovať od

pôvodného aj pristupujúceho dlžníka. Pohľadávka voči úpadcovi ZZZP v SR, BA existovala,

T. S. s.r.o., bola a je jej riadnym vlastníkom a teda mohla s ňou aj oprávnene nakladať, ako

vlastník. V tejto súvislosti poukázal, že na Krajskom súde Bratislava v súčasnosti ešte

prebieha incidenčné konanie, ktorého predmetom je práve platnosť úkonu prevzatia dlhu

úpadcom. Spisová značka tohto konania je 11Cbi 8/2004. Vzhľadom na predmet tohto

prebiehajúceho súdneho konania, ktorého výsledok môže mať zásadný význam aj pre

predmetné rozhodnutie žalovaného ako aj pre rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici

vo veci pod sp. zn. 23S/13/2009 je odvolateľ názoru, že napadnutý rozsudok je predčasný a

nezákonný a preto žiada, aby súd rozhodol takto:

Najvyšší súd SR, ako odvolací súd ruší rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

sp.zn. 23S/13/2009, zo dňa 06.05.2009 a vec mu vracia na nové konanie a rozhodnutie.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný dňa 03.08.2009 tak,

že s námietkami, ktoré sú obsiahnuté v odvolaní sa vysporiadal už v odôvodnení samotného

napadnutého rozhodnutia ako aj vo vyjadrení k žalobe, ktoré predložil Krajskému súdu

v Banskej Bystrici spolu so správnym spisom. Žalovaný sa stotožnil so závermi odvolaním

napadnutého rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal

napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu. Po zistení,

že odvolanie bolo podané včas postupoval podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP

a po prejednaní odvolania bez pojednávania (§ 250ja ods. 2, prvá veta OSP) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a z tohto dôvodu napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej

Bystrici potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 OSP.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonšta-

tovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie

správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení účinnom do 31.12.2007,

právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare

alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je

povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ

s výnimkou podľa ods. 3 až 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená

iným platiteľom v tuzemsku z tovaru a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Súd po oboznámení sa so samotnými odvolacími dôvodmi žalobcu vo vzťahu

k napadnutému rozsudku krajského súdu ako aj po oboznámení sa s obsahom pripojeného

administratívneho a súdneho spisu dospel k záveru (§ 372p ods. 1 OSP), že nezistil dôvod

na to, aby sa odchýlil od logických a právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení

napadnutého rozsudku krajského súdu a stotožnil sa s nimi v celom rozsahu. V odôvodnení

rozsudku sa preto obmedzil len na právne vyhodnotenie a posúdenie veci.

V danej veci bola vykonaná u žalobcu kontrola na zistenie oprávnenosti nároku

na vrátenie nadmerného odpočtu dane podľa zákona č. 222/2004 Z.z. zákona o dani z pridanej

hodnoty (ďalej len zákon DPH) za zdaňovacie obdobie druhý štvrťrok roku 2007.

O výsledkoch kontroly bol vyhotovený protokol č. 651/320/34702/08/Dan zo dňa 06.06.2008,

ktorý bol podľa úradného záznamu č. 651/320/45040/08/Dan zo dňa 29.07.2008 prerokovaný

s daňovníkom dňa 29.07.2008. Na základe výsledkov daňovej kontroly bol žalobcovi znížený

uplatnený nadmerný odpočet dane v daňovom priznaní 190 000,-- Sk za predmetné

zdaňovacie obdobie a priznaný v sume -25,-- Sk. Konkrétne boli vylúčené nároky

na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry č. D-1/II/07 (VS č. 150407/TA) so základom

dane 1 000 000,-- Sk, DPH 190 000,-- Sk zo dňa 15.04.2007 od dodávateľa žalobcu V. S.,

s.r.o., P., za sprostredkovateľské služby pri nákupe pohľadávok v obchodnom prípade „H.

Máj, PN“ na základe zmluvy o dielo (o sprostredkovaní č. 150407/TA zo dňa 15.04.2007).

Predmetom zmluvy o dielo zo dňa 15.04.2007 je sprostredkovateľská a poradenská činnosť

poskytnutá v obchodnom prípade „H. M.“, poradenstvo v ďalšom postupe a sprostredkovanie

dohody za účelom odkúpenia časti pohľadávky v konkurznej veci sp.zn. 3K 246/01 vedenej

na Krajskom súde v Bratislave v objeme 1 500 000,-- Sk.

V konaní bolo preukázané, že Okresný súd Bratislava V. svojim rozsudkom

č. 11C/184/04-168 zo dňa 16.10.2006 rozhodol, že právny úkon zo dňa 10.01.2001,

ktorým S. Z. S. P. v SR uznal dlh voči spoločnosti T. S., s.r.o., vo výške 40 000 000,-- Sk, je

od počiatku neplatný.

S. Z. S. P. v SR je občianskym združením založeným podľa zákona č. 83/1990 Zb.

o združení občanov v znení neskorších predpisov, pričom v súlade s ustanovením § 3 ods. 2

cit. zákona je právnickou osobou.

Kúpnou zmluvou zo dňa 01.10.1992 predávajúci I., v.p. Z. Z. Z. P. v SR previedol na

kupujúceho S., spol. s r.o., L. nehnuteľnosti – budovy a pozemky za kúpnu cenu 3 347 371,--

Kčs, ktorú sa kupujúci zaviazal uhradiť v prospech predávajúceho do 30.06.1993. Kupujúci –

spoločnosť S., spol. s r.o. bola v čase uzatvorenia tejto zmluvy obchodnou spoločnosťou,

ktorej jediným spoločníkom bol S. Z. S. P.

Dňa 06.12.1997 spoločnosť S., spol. s r.o., ako predávajúci, uzatvoril so S. Z. S. P. ako

kupujúcim zmluvu, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti vedené na LV č. X. v kat. úz. L.,

opísané a ocenené znaleckým posudkom zo dňa 04.12.1997 sumou 1 270 000,-- Sk, za

zmluvne dohodnutú symbolickú kúpnu cenu 100,-- Sk. Vklad vlastníctva v prospech

kupujúceho bol povolený dňa 10.12.1997 pod č. V X.

Spoločnosť S., spol. s r.o. v likvidácii bola na základe uznesenia Okresného súdu

Bratislava I zo dňa 28.04.2000 vymazaná z obchodného registra a zanikla bez právneho

nástupcu. Zo správy likvidátora zo dňa 23.04.1999 vyplýva, že likvidátor spoločnosti

zlikvidoval všetky pohľadávky a záväzky likvidovanej spoločnosti, takže ku dňu skončenia

likvidácie žiadne neexistovali. V správe je konštatované, že boli vysporiadané všetky záväzky

spoločnosti, ktoré do skončenia likvidácie existovali. Túto úlohu likvidátor splnil v celom

rozsahu prostredníctvom povereného účtovníka. Likvidácia spoločnosti bola ukončená dňom

23.04.1999, likvidačnú správu schválilo valné zhromaždenie likvidovanej spoločnosti dňa

24.04.1999, s výmazom likvidovanej spoločnosti vyslovil príslušný správca dane súhlas dňa

17.03.2000.

Súd z uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 3K 246/01 zo dňa 28.11.2001,

zistil, že vyhlásil konkurz na majetok dlžníka Z. Z. Z. P. v SR, P., pričom spoločnosť T. S.,

s.r.o., si ako konkurzný veriteľ konkurznou prihláškou zo dňa 24.01.2002 prihlásila

pohľadávku vo výške 37 437 866,-- Sk, ktorú preukazovala notárskou zápisnicou N 130/2001,

Nz 116/2001 zo dňa 29.05.2001 spísanou na požiadanie A. R. a Ing. V., predsedníčky

a podpredsedníčky ZZZP v SR. V tejto notárskej zápisnici nazvanej Osvedčenie o vyhlásení

a uznaní dlhu a súhlase dlžníka s exekúciou je uvedené, že Slovenský Z. sluchovo P. v SR

(ďalej len SZSP v SR) ako jediný spoločník spoločnosti S., spol. s r. o., L., svojím

vyhlásením zo dňa 10.01.2001 uznal dlh vo výške 40 000 000,-- Sk za nesplatenú kúpnu cenu za nehnuteľnosť v kat. úz. voči I., v.p. ZZZP v SR B. a zaviazal sa uvedený dlh splatiť v

lehote 30 dní. Kópia uznania dlhu tvorí neoddeliteľnú súčasťou notárskej zápisnice.

Spoločnosť I., v.p. ZZZP v SR ako postupca postúpila svoju pohľadávku Zmluvou o

postúpení pohľadávky zo dňa 31.12.1998 na postupníka V. S., s.r.o., so sídlom P. a ten

ďalšou zmluvou zo dňa 03.01.2001 na spoločnosť T. S., s.r.o., P., ktorá je veriteľom a osobou

oprávnenou podľa uvedenej notárskej zápisnice.

Zmluvou o prevzatí dlhu zo dňa 14.02.2001 prevzalo ZZZP v SR ako nový dlžník dlh

vo výške 40 000 000,-- Sk od SZSP v SR a z uvedeného dôvodu je ZZZP v SR dlžníkom

a osobou povinnou z tejto notárskej zápisnice.

Správca konkurznej podstaty úpadcu Z. Z. Z. P. v SR, v konkurze, JUDr. P. S., podal

dňa 17.04.2003 na Krajský súd v Bratislave žalobu proti žalovanému SZSP v SR , z dôvodu, že

pohľadávka pôvodne uznaná týmto subjektom voči T. S., s.r.o., nie je platná, a teda jedná sa o

neexistujúci záväzok .

Krajský súd v Bratislave rozhodol vo veci rozsudkom č. Cbi 34/2003-38, ktorý bol

uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.08.2004 zrušený a vec bola postúpená Okresnému

súdu Bratislava V ako vecne a miestne príslušnému. Tento súd rozsudkom

č.k. 11C 184/04-168 zo dňa 16.10.2006 rozhodol, že právny úkon uznania dlhu zo dňa

10.01.2001, ktorým došlo zo strany SZSP v SR k uznaniu dlhu voči spoločnosti T. S., s.r.o.,

vo výške 40 000 000,-- Sk, je od počiatku neplatný, pretože SZSP v SR nemohlo mať

postavenie dlžníka voči veriteľovi T. S., s. r. o., v čase uznania dlhu. Z dôvodov tohto

rozhodnutia vyplynulo, že existujúci dlh pôvodného dlžníka mohol byť právne relevantným

spôsobom uznaný subjektom SZSP v SR iba do zániku pôvodného dlžníka, a to S., s.r.o. a k

takémuto úkonu, ako vyplýva z likvidačnej správy spoločnosti S., s.r.o., nedošlo. Uvedený

rozsudok Okresného súdu Bratislava V nadobudol právoplatnosť dňa 27.12.2007.

Ako z uvedeného vyplýva, súd v tomto smere musel jednoznačne prisvedčiť

správnosti právneho záveru žalovaného, že spoločnosť T. S., s.r.o., nebola vlastníkom

pohľadávky v celkovej nominálnej hodnote vyše 37 000 000,-- Sk prihlásenej konkurznou

prihláškou na Krajskom súde v Bratislave dňa 25.01.2002 voči ZZZP v SR, ktoré prevzalo

tento dlh od SZSP v SR Zmluvou o prevzatí dlhu zo dňa 14.02.2001, pretože úkon uznania

dlhu zo dňa 10.01.2001, ako vyplýva z hore uvedeného rozsudku Okresného súdu Bratislava

V, bol od počiatku neplatný, a teda pohľadávka neexistovala.

Spoločnosť T. S., s.r.o., nebola vlastníkom predmetnej pohľadávky, nemohla postúpiť

žalobcovi časť tejto pohľadávky v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa

31.12.2006, na základe ktorej dodávateľ T. S., s.r.o., vystavil pre odvolávajúceho sa T., s.r.o.,

uvedené faktúry za dohodnutú cenu 1,-- Sk. Teda možno jednoznačne konštatovať, že žalobca

nenadobudol túto pohľadávku od spoločnosti T. S., s.r.o. a fakturované služby –

sprostredkovateľské a poradenské činnosti, ktoré bezprostredne súviseli s deklarovaným odkúpením časti predmetnej pohľadávky, nepoužil a nepoužije na účely svojho podnikania

ako platiteľ, a teda zo strany žalobcu nebola splnená podmienka na odpočítanie dane v zmysle

ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o dani z pridanej hodnoty, podľa ktorého platiteľ

môže si odpočítať do dane, ktorú bol povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktorú použije na

účely svojho podnikania ako platiteľ a daň je voči nemu uplatnená iným platiteľom v

tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľom dodané.

Z uvedeného vyplýva, že žalobcovi tak nevznikol nárok na odpočítanie dane z pridanej

hodnoty na základe citovanej dodávateľskej faktúry za kontrolované obdobie roku 2007

vystavené dodávateľom V. S., s.r.o., za sprostredkovateľské a poradenské služby v zmysle

Zmluvy o dielo o sprostredkovaní zo dňa 31.03.2007.

Keďže odvolávajúci sa nenadobudol časť predmetnej pohľadávky od uvedenej

spoločnosti, potom fakturované sprostredkovateľské služby od V. S., s.r.o., ktoré mali

bezprostredne súvisieť s deklaráciou odkúpenia časti predmetnej pohľadávky v zmysle

zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 15.04.2007, žalobca nemohol použiť na účely svojho

podnikania ako platiteľ DPH a preto nebola zo strany žalobcu ako daňovníka splnená

podmienka na odpočítanie dane podľa ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH

a z tohto dôvodu senát odvolacieho súdu dospel k záveru, že napadnutý rozsudok Krajského

súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/13/2009-43 zo dňa 06.05.2009 je vecne správny,

preto žalobu zamietol a potvrdil rozhodnutia žalovaného ako aj správcu dane.

Zároveň senát Najvyššieho súdu konštatuje, že v konaní vedenom na Krajskom súde

v Bratislave vo veci navrhovateľa: JUDr. P. S., T., správca konkurznej podstaty úpadcu Z. Z.

Z. P. v SR, v konkurze, P., proti odporcovi v prvom rade: Z. Z. Z. P. v SR, v konkurze, P.,

a v druhom rade: T. S., s.r.o., M., č.k. 11Cbi/8/2004-413 bol vydaný rozsudok dňa

28.10.2009, v ktorom Krajský súd v Bratislave určil, že právne úkony odporcu v prvom rade

Z. Z. Z. P. v SR, Bratislava, a to uznanie dlhu a súhlas dlžníka s exekúciou a vykonateľnosťou

spísané vo forme notárskej zápisnice N 130/2001, NZ 116/2001 na Notárskom úrade JUDr.

Oľgy Folbovej v Bratislave dňa 29.5.2001, sú od počiatku neplatné . Vo veci prebieha

odvolacie konanie na Najvyššom súde SR. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti, najmä

na právoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 16.10.2006, ktorý rozhodol

o neplatnosti právneho úkonu uznania dlhu vo výške 40.000.000 Sk S. Z. S. P. v SR voči

spoločnosti T. S., s.r.o., zo dňa 10.01.2001, z ktorého vychádzal aj rozsudok Krajského súdu

v Bratislave zo dňa 28.10.2009, dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok

Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/13/2009- zo dňa 06.05.2009 je vecne správny

a preto ho potvrdil podľa § 219 ods.1 OSP.

Ústavná sťažnosť zo dňa 26.02.2008 podaná spoločnosťou T. S., s.r.o., Banská

Bystrica, na ktorú žalobca poukazoval v obdobnej veci vedenej na Najvyššom súde SR pod

sp. značkou 3Sžf59/2009, bola Ústavným súdom Slovenskej republiky dňa 02.04.2009

odmietnutá. Uznesenie Ústavného súdu SR je zverejnené na internetovej stránke Ústavného

súdu SR pod sp. zn. IV.ÚS 110/09.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 246c ods. 1 veta prvá OSP v spojení

s § 224 ods. 1 OSP a § 250k ods. 1 veta prvá OSP tak, že žalobcovi, ktorý nemal v odvolacom

konaní úspech, nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 23. marca 2010

JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková

Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky