| ECLI | ECLI:SK:NSSR:2010:3.SŽF.103.2009.g04.08 |
|---|---|
| Dátum rozhodnutia | 08.04.2010 |
| Súd | Najvyšší súd Slovenskej republiky |
| Spisová značka | 3Sžf/103/2009 |
| Zdroj (PDF) | www.nsud.sk |
| Forma rozhodnutia | Rozsudok |
| Citované predpisy |
511/1992 Zb.: § 2 222/2004 Z. z.: § 8, § 9 |
Rozsudok Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn.: 3Sžf/103/2009 datum: 08.04.2010 Najvyšší súd 3 Sžf 103/2009 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Jany Zemkovej, PhD. a JUDr. Gabriely Gerdovej v právnej veci žalobcu: I., a.s., M., zastúpený: JUDr. Z. M., advokátka, M. , proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová ulica č. 13, Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. I/221/13741-90775/2005/1909-r zo dňa 19.12.2005, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/97/2006-37 zo dňa 28.04.2009, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/97/2006-37 zo dňa 28. apríla 2009 p o t v r d z u j e. Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e Napadnutým rozsudkom č.k. 1S/97/2006-37 zo dňa 28.04.2009 Krajský súd v Bratislave zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. I/221/13741-90775/2005/1909-r zo dňa 19.12.2005. Daňové riaditeľstvo zmenilo rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty Bratislava č. 500/230/14294/05/Čon zo dňa 04.10.2005, ktorým bol v zmysle § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 511/1992 Zb.) vyrubený žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty, ďalej len DPH, za zdaňovacie obdobie apríl 2005 v sume 365 108,-- Sk, na sumu 207 369,-- Sk a znížil vyrubený rozdiel dane o sumu 167 739,-- Sk. Krajský súd v Bratislave v napadnutom rozsudku uviedol, že sa stotožnil so závermi žalovaného. Konštatoval, že žalobca nesprávne postupoval pri ocenení nájmu pre účely DPH a porušil tým § 22 ods. 5 a § 9 ods. 2 a 3 zákona o DPH. Súd sa nemôže stotožniť s tvrdením žalobcu, že posúdenie veci žalovaným je nesprávne a nezákonné, pretože správca dane i žalovaný riadne zistili skutkový stav, správne ho právne posúdili a vyhodnotili, žalobcovi dali dostatok priestoru na to, aby sa mohol vyjadriť k daňovej kontrole vykonávanej správcom dane, so žalobcom bol riadne prerokovaný protokol o kontrole a mohol až do odvolacieho konania predkladať dôkazy, ktorými by preukázal oprávnenosť jeho postupu pri dodržiavaní ustanovení zákona o DPH a jeho vzťah k štátnemu rozpočtu. Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie žalobca v časti týkajúcej sa sumy vo výške 107 183,60 Sk t.j. 3 557,84 € týkajúcej sa tretieho sporu, ktorého podstatou je správnosť základu dane na účely dane z pridanej hodnoty pri výpožičke hnuteľného majetku diagnostických prístrojov. Žalovaný zvýšil daň o sumu 107 183,60 Sk s poukazom na porušenie § 22 ods. 5 a § 9 ods. a 3 zákona o DPH. Žalobca podľa žalovaného porušil § 25 odsek 5 zákona o DPH, pretože pri stanovení základu dane za dodanie služby podľa § 9 ods. 2 a 3 zákona o DPH, na základe zmlúv o výpožičke uzavretých s odberateľmi, vyhotovil žalobca v zdaňovacom období apríl 2005 faktúry za dodanie služby – požičiavanie zdravotných prístrojov a určil základ dane 2,-- Sk a DPH 0,40 Sk. Podľa názoru žalobcu žalovaný pri dorubení dane v tomto prípade nepostupoval správne a jeho rozhodnutie je v rozpore so zákonom. Krajský súd pri posudzovaní tohto tretieho sporu neprihliadol na celú podstatu sporu a vec nesprávne právne posúdil. Žalovaný ani súd neprihliadol na všetko, čo vyšlo najavo v dvojzložkovom obchode z listinných dôkazov, ktorý je predmetom tretieho sporu - dorubenia dane z pridanej hodnoty o 107 183,60 Sk. Žalobca síce v pozícii požičiavateľa uplatnil symbolickú cenu nájomného za prístroje vo výške 4,-- Sk, ale zároveň zmluvou zaviazaný vypožičiavateľ bol povinný odobrať a odobral ingrediencie (reagenty) vo významnej sume 1 548 406,60 Sk (ako bolo podrobnejšie uvedené v odvolaní žalobcu voči rozhodnutiu žalovaného ako aj v žalobe). Do konštrukcie ceny reagentov bola premietnutá aj cena a odpisy vypožičaných prístrojov. Keby žalovaný a súd dôkladne posúdili celý obchod zistili by, že bez poskytnutia výpožičky prístroja, by neprišlo k uskutočneniu obchodu a k predaju reagentov. Cena a množstvo reagentov v sebe zahŕňa aj cenu za prenájom prístroja. Žalobca je podnikateľským subjektom, ktorý v konkurenčnom prostredí hospodársky prežije, len ak bude reálne premietať svoje náklady do svojich cien, a to aj v posudzovanom prípade urobil. Žalobca zastáva názor, že základ dane neskreslil, lebo oba základy dane – tak symbolické nájomné za prístroje, ako aj navýšená cena za reagenty do týchto prístrojov – sa majú posudzovať spolu, pričom žalovaným požadované odpisy sú kalkulované do ceny reagentov. Úplná príčinná súvislosť týchto dvoch základov dane je nepochybná. Žalovaný adekvátne nezohľadnil všetko, čo vyšlo najavo, a neprihliadol na skutočný ekonomický obsah tejto dvojzložkovej obchodnej transakcie – teda konal v rozpore so základnými zásadami daňového konania podľa § 2 ods. 3 a § 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Rozhodnutím žalovaného bola porušená zásada daňovej neutrality a rozhodnutie žalovaného v napadnutej časti nie je v súlade so zákonom. S ohľadom k vyššie uvedenému žalobca navrhuje, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/97/2006 zmenil tak, že zmení rozhodnutie žalovaného č. I/221/13741-90775/2005/1909-r zo dňa 19.12.2005 a tiež súvisiace prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 500/230/14294/05/Čon zo dňa 04.10.2005 podľa ustanovení § 250j O.s.p. a vec vráti na ďalšie konanie žalovanému. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný dňa 20.07.2009 uvádzajúc, že zotrváva na svojom vyjadrení k napadnutej časti žaloby, ktoré predložil súdu spolu so správnym spisom. Uvedené zdravotnícke prístroje žalobca nakúpil v roku 2004, odpočítal si z nich daň z pridanej hodnoty na vstupe v plnej výške a zaradil ich do účtovnej a daňovej evidencie ako hmotný majetok a odpisoval ho podľa odpisového plánu – prístroj Hemoglobin Testing System ročný daňový odpis 132 281,-- Sk a prístroj Evolis Microplate Analyser ročný daňový odpis 431 843,-Sk. V zmysle uzatvorených zmlúv uvedené prístroje nevyužíval žalobca pre vlastné aktivity na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti, ale ich prenajímal; náklady na montáž a opravu prístrojov počas celého zmluvného obdobia zabezpečoval žalobca pre vypožičiavateľa bezplatne. Žalobca teda poskytol právo užívať vec – zdravotnícke prístroje bezodplatne (odplata 1,-- Sk ročne za prenájom prístrojov v hodnote 524 000,-- Sk a 2 160 000,-- Sk nie je reálnym vyjadrením protihodnoty). V zmysle zákona o DPH § 9 ods. 2 a 3 sa za bezodplatné dodanie služby považuje poskytnutie služby za protihodnotu, ktorá je predmetom dane a základ dane v zmysle § 22 ods. 5 citovaného zákona je vo výške nákladov na túto službu, nakoľko daň na vstupe pri kúpe zdravotníckych prístrojov bola úplne odpočítaná. Žalobca porušil uvedené ustanov zákona o DPH v zdaňovacom období apríl 2005, keď pri poskytnutých predmetných službách v zmysle § 9 ods. 2 a 3 zákona o DPH neurčil základ dane vo výške nákladov na tieto služby, ktoré predstavovali minimálne výšku ročného daňového odpisu 564 124,-- Sk (431 843,-- Sk + 132 281,-- Sk) a k tomu prislúchajúca daň z pridanej hodnoty je vo výške 107 183,60 Sk. K požiadavke žalobcu posudzovať základ dane za symbolické nájomné a za cenu reagentov spoločne, žalovaný uvádza, že zákon o DPH v § 49 definuje systém odpočítavania dane založený na princípe vecného priraďovania každého prijatého zdaniteľného plnenia k plneniam ktoré platiteľ dane uskutočňuje a v § 49 ods. 2 písm. a/ podmieňuje vznik nároku na odpočítanie dane tým, aby prijaté plnenia použil na uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení ako platiteľ. Z hľadiska zákona O DPH sa jedná o dva obchody: dodanie služby a dodanie tovaru. Žalovaný záverom uviedol, že sa stotožňuje so závermi odvolaním napadnutého rozsudku súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len OSP v spojení s 246c ods. 1 veta prvá OSP) postupom podľa § 250ja ods. 2 veta prvá OSP v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá OSP rozhodol o odvolaní žalobcu bez pojednávania, keď oznámil verejné vyhlásenie rozsudku na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.supcourt.gov.sk a na úradnej tabuli najvyššieho súdu a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdí ( § 219 OSP). Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonšta- tovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a s dôvodmi odvolania proti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Bratislave, po oboznámení sa s obsahom pripojeného súdneho a administratívneho spisu dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby zmenil alebo zrušil napadnutý rozsudok, keďže odôvodnenie krajského súdu v napadnutom rozsudku je logické a zákonné. Krajský súd jasne a zrozumiteľne odôvodnil, čo považoval za meritum veci. Na podklade dôkazov dospel k záverečnému úsudku a rozhodol v súlade so zákonom, čo aj riadne zdôvodnil. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto poukazujúc na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP, sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uvádza, že z pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že žalobca na základe zmluvy o výpožičke uzavretej s odberateľom K. B., s.r.o., Ž. zapožičal prístroj Hemoglobin Testing System, rok výroby 2004, nadobúdacia cena 524 000,-- Sk na dobu troch rokov za ročné nájomné 1,-- Sk so záväzkom po dobu výpožičky zdravotníckeho prístroja využívať k prevádzkovému režimu reagenty, ktoré má v ponuke žalobca a žalobca zároveň vystavil odberateľskú faktúru so základom dane 1,-- Sk, DPH 0,20 Sk. Na základe zmluvy o výpožičke uzavretej s odberateľom M.-D., spol. s r.o. P. zapožičal žalobca prístroj Evolis Microplate Analyser, rok výroby 2003, nadobúdacia hodnota 2 160 000,-- Sk na dobu neurčitú za ročné nájomné 1,-- Sk, so záväzkom po dobu výpožičky zdravotníckeho prístroja využívať k prevádzkovému režimu reagenty, ktoré má v ponuke žalobca, ktorý vystavil odberateľskú faktúru so základom dane 1,-- Sk, DPH 0,20 Sk. Žalobca zaradil uvedené prístroje do účtovnej a daňovej evidencie ako hmotný majetok odpisovaný a odpisuje ho podľa odpisového plánu – prístroj Hemoglobin Testing System má na karte majetku uvedený ročný daňový odpis 132 281,-- Sk a prístroj Evolis Microplate Analyser má na karte majetku uvedený ročný odpis 431 843,-- Sk. V danom prípade teda došlo zo strany žalobcu k porušeniu § 22 ods. 4 zákona o DPH v zdaňovacom období apríl 2005 keď pri poskytnutých službách (prenájom prístrojov) v zmysle § 9 ods. 2 a 3 zákona o DPH neurčil základ dane vo výške nákladov na tieto služby. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len zákon o DPH) sa považuje za dodanie služby za protihodnotu aj užívanie hmotného majetku, ktorý je vo vlastníctve platiteľa, a pri ktorého kúpe alebo vytvorení vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítateľná, na osobnú spotrebu platiteľa alebo jeho zamestnancov alebo na ďalší iný účel ako na podnikanie platiteľa. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty bezodplatné dodanie služby inej ako v ods. 2 na osobnú spotrebu platiteľa alebo jeho zamestnancov alebo na ďalší iný účel ako na podnikanie platiteľa sa považuje na dodanie služby za protihodnotu . Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty ak platiteľ dodá tovar na svoju osobnú spotrebu, dodá tovar na osobnú spotrebu svojich zamestnancov, dodá tovar bezodplatne alebo dodá tovar na ďalší iný účel ako na podnikanie a ak pri kúpe alebo vytvorení tohto tovaru vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítateľná, považuje sa takéto dodanie tovaru za dodanie tovaru za protihodnotu . Bezodplatné dodanie obchodných vzoriek na reklamu tovarov, bezodplatné dodanie reklamných predmetov, ak ich hodnota nepresiahne 500 Sk za jeden predmet a ak sú označené obchodným menom alebo ochrannou známkou poskytovateľa, a dodanie vzoriek na kontrolné účely podľa osobitného predpisu sa nepovažuje za dodanie tovaru za protihodnotu. Podľa § 22 ods. 5 zákona o DPH, pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 3 je základom dane cena, za ktorú bol tovar nadobudnutý v rátane nákladov súvisiacich s nadobudnutím, a ak bol tovar vytvorený vlastnou činnosťou, základom dane sú náklady na vytvorenie tovaru vlastnou činnosťou; pri dodaní tovaru, ktorý je podľa osobitného predpisu odpisovaným majetkom, je základom dane zostatková cena majetku zistená podľa osobitného predpisu. Pri dodaní služby podľa § 9 ods. 2 a 3 sú základom dane náklady na služby. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca si pri kúpe predmetných zdravotníckych prístrojov odpočítal DPH, potom v tomto prípade mal určiť základ dane podľa § 22 ods. 5 zákona o DPH tak, aby základom dane v danom prípade boli náklady na službu, teda vo výške uplatnených nákladov na túto službu, teda vo výške 564 124,-- Sk, čo predstavuje výšku ročného daňového odpisu, ktorú si uplatnil vo svojich daňových výdavkoch podľa § 19 ods. 3 písm. a/ zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Potom výška DPH, ktorú mal žalobca odviesť namiesto určeného základu dane vo výške 2,-- Sk, mala byť táto výška 107 183,60 Sk tak, ako to uviedol správca dane. Súd v napadnutej časti rozsudku ako aj v napadnutej časti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného a správcu dane nezistil nezákonnosť. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky neobstojí v tejto veci ani obrana odvolateľa, že bez poskytnutia výpožičky prístrojov, by neprišlo k uskutočneniu obchodu a k predaju reagentov, ale najmä skutočnosť, že cena a množstvo reagentov v sebe zahŕňa aj cenu prenájmu prístroja. Práve naopak, poskytnutie prístroja za symbolickú sumu, bolo predpokladom na to, aby si žalobca zabezpečil ďalší zisk a to z predaja reagentov. Poukazujúc na uvedené senát Najvyššieho súdu SR dospel k záveru, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/97/2006-37 zo dňa 28.04.2009 je v napadnutej časti vecne správny a preto ho odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 246c ods. 1 veta prvá OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 250k ods. 1 veta prvá OSP tak, že žalobcovi, ktorý nemal v odvolacom konaní úspech, nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 08. apríla 2010 JUDr. Ivan R u m a n a, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková
Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky