Prihlásiť sa
ECLIECLI:SK:NSSR:2010:3.SŽF.103.2009.g04.08
Dátum rozhodnutia08.04.2010
SúdNajvyšší súd Slovenskej republiky
Spisová značka3Sžf/103/2009
Zdroj (PDF)www.nsud.sk
Forma rozhodnutiaRozsudok
Citované predpisy 511/1992 Zb.: § 2
222/2004 Z. z.: § 8, § 9

Text rozhodnutia

Rozsudok
Najvyšší súd Slovenskej republiky
sp.zn.: 3Sžf/103/2009
datum: 08.04.2010

Najvyšší súd

3 Sžf 103/2009

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana

Rumanu a členiek senátu JUDr. Jany Zemkovej, PhD. a JUDr. Gabriely Gerdovej v právnej

veci žalobcu: I., a.s., M., zastúpený: JUDr. Z. M., advokátka, M. , proti žalovanému: Daňové

riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová ulica č. 13, Banská Bystrica, o preskúmanie

rozhodnutia žalovaného č. I/221/13741-90775/2005/1909-r zo dňa 19.12.2005, konajúc

o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/97/2006-37 zo dňa

28.04.2009, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č.k. 1S/97/2006-37 zo dňa 28. apríla 2009 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom č.k. 1S/97/2006-37 zo dňa 28.04.2009 Krajský súd

v Bratislave zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného

č. I/221/13741-90775/2005/1909-r zo dňa 19.12.2005. Daňové riaditeľstvo zmenilo

rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty Bratislava

č. 500/230/14294/05/Čon zo dňa 04.10.2005, ktorým bol v zmysle § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1

zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných

finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 511/1992 Zb.) vyrubený

žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty, ďalej len DPH, za zdaňovacie obdobie apríl 2005 v sume 365 108,-- Sk, na sumu 207 369,-- Sk a znížil vyrubený rozdiel dane o sumu

167 739,-- Sk.

Krajský súd v Bratislave v napadnutom rozsudku uviedol, že sa stotožnil so závermi

žalovaného. Konštatoval, že žalobca nesprávne postupoval pri ocenení nájmu pre účely DPH

a porušil tým § 22 ods. 5 a § 9 ods. 2 a 3 zákona o DPH. Súd sa nemôže stotožniť s tvrdením

žalobcu, že posúdenie veci žalovaným je nesprávne a nezákonné, pretože správca dane

i žalovaný riadne zistili skutkový stav, správne ho právne posúdili a vyhodnotili, žalobcovi

dali dostatok priestoru na to, aby sa mohol vyjadriť k daňovej kontrole vykonávanej správcom

dane, so žalobcom bol riadne prerokovaný protokol o kontrole a mohol až do odvolacieho

konania predkladať dôkazy, ktorými by preukázal oprávnenosť jeho postupu pri dodržiavaní

ustanovení zákona o DPH a jeho vzťah k štátnemu rozpočtu.

Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie žalobca v časti týkajúcej sa sumy vo

výške 107 183,60 Sk t.j. 3 557,84 € týkajúcej sa tretieho sporu, ktorého podstatou je

správnosť základu dane na účely dane z pridanej hodnoty pri výpožičke hnuteľného majetku

diagnostických prístrojov. Žalovaný zvýšil daň o sumu 107 183,60 Sk s poukazom na

porušenie § 22 ods. 5 a § 9 ods. a 3 zákona o DPH. Žalobca podľa žalovaného porušil § 25

odsek 5 zákona o DPH, pretože pri stanovení základu dane za dodanie služby podľa § 9

ods. 2 a 3 zákona o DPH, na základe zmlúv o výpožičke uzavretých s odberateľmi, vyhotovil

žalobca v zdaňovacom období apríl 2005 faktúry za dodanie služby – požičiavanie

zdravotných prístrojov a určil základ dane 2,-- Sk a DPH 0,40 Sk.

Podľa názoru žalobcu žalovaný pri dorubení dane v tomto prípade nepostupoval

správne a jeho rozhodnutie je v rozpore so zákonom. Krajský súd pri posudzovaní tohto

tretieho sporu neprihliadol na celú podstatu sporu a vec nesprávne právne posúdil.

Žalovaný ani súd neprihliadol na všetko, čo vyšlo najavo v dvojzložkovom obchode

z listinných dôkazov, ktorý je predmetom tretieho sporu - dorubenia dane z pridanej hodnoty

o 107 183,60 Sk.

Žalobca síce v pozícii požičiavateľa uplatnil symbolickú cenu nájomného za prístroje

vo výške 4,-- Sk, ale zároveň zmluvou zaviazaný vypožičiavateľ bol povinný odobrať

a odobral ingrediencie (reagenty) vo významnej sume 1 548 406,60 Sk (ako bolo

podrobnejšie uvedené v odvolaní žalobcu voči rozhodnutiu žalovaného ako aj v žalobe).

Do konštrukcie ceny reagentov bola premietnutá aj cena a odpisy vypožičaných prístrojov.

Keby žalovaný a súd dôkladne posúdili celý obchod zistili by, že bez poskytnutia výpožičky

prístroja, by neprišlo k uskutočneniu obchodu a k predaju reagentov. Cena a množstvo

reagentov v sebe zahŕňa aj cenu za prenájom prístroja. Žalobca je podnikateľským subjektom,

ktorý v konkurenčnom prostredí hospodársky prežije, len ak bude reálne premietať svoje

náklady do svojich cien, a to aj v posudzovanom prípade urobil.

Žalobca zastáva názor, že základ dane neskreslil, lebo oba základy dane –

tak symbolické nájomné za prístroje, ako aj navýšená cena za reagenty do týchto prístrojov – sa majú posudzovať spolu, pričom žalovaným požadované odpisy sú kalkulované do ceny

reagentov. Úplná príčinná súvislosť týchto dvoch základov dane je nepochybná. Žalovaný

adekvátne nezohľadnil všetko, čo vyšlo najavo, a neprihliadol na skutočný ekonomický obsah

tejto dvojzložkovej obchodnej transakcie – teda konal v rozpore so základnými zásadami

daňového konania podľa § 2 ods. 3 a § 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších

predpisov. Rozhodnutím žalovaného bola porušená zásada daňovej neutrality a rozhodnutie

žalovaného v napadnutej časti nie je v súlade so zákonom.

S ohľadom k vyššie uvedenému žalobca navrhuje, aby odvolací súd rozsudok

Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/97/2006 zmenil tak, že zmení rozhodnutie žalovaného

č. I/221/13741-90775/2005/1909-r zo dňa 19.12.2005 a tiež súvisiace prvostupňové

rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 500/230/14294/05/Čon zo dňa

04.10.2005 podľa ustanovení § 250j O.s.p. a vec vráti na ďalšie konanie žalovanému.

K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný dňa 20.07.2009 uvádzajúc, že zotrváva

na svojom vyjadrení k napadnutej časti žaloby, ktoré predložil súdu spolu so správnym

spisom. Uvedené zdravotnícke prístroje žalobca nakúpil v roku 2004, odpočítal si z nich daň

z pridanej hodnoty na vstupe v plnej výške a zaradil ich do účtovnej a daňovej evidencie

ako hmotný majetok a odpisoval ho podľa odpisového plánu – prístroj Hemoglobin Testing

System ročný daňový odpis 132 281,-- Sk a prístroj Evolis Microplate Analyser ročný daňový

odpis 431 843,-Sk. V zmysle uzatvorených zmlúv uvedené prístroje nevyužíval žalobca

pre vlastné aktivity na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti, ale ich prenajímal;

náklady na montáž a opravu prístrojov počas celého zmluvného obdobia zabezpečoval

žalobca pre vypožičiavateľa bezplatne.

Žalobca teda poskytol právo užívať vec – zdravotnícke prístroje bezodplatne (odplata

1,-- Sk ročne za prenájom prístrojov v hodnote 524 000,-- Sk a 2 160 000,-- Sk nie je reálnym

vyjadrením protihodnoty). V zmysle zákona o DPH § 9 ods. 2 a 3 sa za bezodplatné dodanie

služby považuje poskytnutie služby za protihodnotu, ktorá je predmetom dane a základ dane

v zmysle § 22 ods. 5 citovaného zákona je vo výške nákladov na túto službu, nakoľko daň

na vstupe pri kúpe zdravotníckych prístrojov bola úplne odpočítaná. Žalobca porušil uvedené

ustanov zákona o DPH v zdaňovacom období apríl 2005, keď pri poskytnutých predmetných

službách v zmysle § 9 ods. 2 a 3 zákona o DPH neurčil základ dane vo výške nákladov

na tieto služby, ktoré predstavovali minimálne výšku ročného daňového odpisu 564 124,-- Sk

(431 843,-- Sk + 132 281,-- Sk) a k tomu prislúchajúca daň z pridanej hodnoty je vo výške

107 183,60 Sk.

K požiadavke žalobcu posudzovať základ dane za symbolické nájomné a za cenu

reagentov spoločne, žalovaný uvádza, že zákon o DPH v § 49 definuje systém odpočítavania

dane založený na princípe vecného priraďovania každého prijatého zdaniteľného plnenia

k plneniam ktoré platiteľ dane uskutočňuje a v § 49 ods. 2 písm. a/ podmieňuje vznik nároku

na odpočítanie dane tým, aby prijaté plnenia použil na uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení ako platiteľ. Z hľadiska zákona O DPH sa jedná o dva obchody: dodanie služby

a dodanie tovaru.

Žalovaný záverom uviedol, že sa stotožňuje so závermi odvolaním napadnutého

rozsudku súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku, ďalej len OSP v spojení s 246c ods. 1 veta prvá OSP) postupom podľa

§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá OSP rozhodol o odvolaní

žalobcu bez pojednávania, keď oznámil verejné vyhlásenie rozsudku na internetovej stránke

Najvyššieho súdu SR www.supcourt.gov.sk a na úradnej tabuli najvyššieho súdu a dospel

k záveru, že napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdí ( § 219 OSP).

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonšta-

tovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie

správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a s dôvodmi

odvolania proti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Bratislave, po oboznámení

sa s obsahom pripojeného súdneho a administratívneho spisu dospel k záveru, že nezistil

dôvod na to, aby zmenil alebo zrušil napadnutý rozsudok, keďže odôvodnenie krajského súdu

v napadnutom rozsudku je logické a zákonné. Krajský súd jasne a zrozumiteľne odôvodnil,

čo považoval za meritum veci. Na podklade dôkazov dospel k záverečnému úsudku

a rozhodol v súlade so zákonom, čo aj riadne zdôvodnil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto poukazujúc na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP,

sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozsudku uvádza, že z pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že žalobca

na základe zmluvy o výpožičke uzavretej s odberateľom K. B., s.r.o., Ž. zapožičal prístroj

Hemoglobin Testing System, rok výroby 2004, nadobúdacia cena

524 000,-- Sk na dobu troch rokov za ročné nájomné 1,-- Sk so záväzkom po dobu výpožičky

zdravotníckeho prístroja využívať k prevádzkovému režimu reagenty, ktoré má v ponuke

žalobca a žalobca zároveň vystavil odberateľskú faktúru so základom dane 1,-- Sk,

DPH 0,20 Sk.

Na základe zmluvy o výpožičke uzavretej s odberateľom M.-D., spol. s r.o. P.

zapožičal žalobca prístroj Evolis Microplate Analyser, rok výroby 2003, nadobúdacia hodnota

2 160 000,-- Sk na dobu neurčitú za ročné nájomné 1,-- Sk, so záväzkom po dobu výpožičky zdravotníckeho prístroja využívať k prevádzkovému režimu reagenty, ktoré má v ponuke

žalobca, ktorý vystavil odberateľskú faktúru so základom dane 1,-- Sk, DPH 0,20 Sk.

Žalobca zaradil uvedené prístroje do účtovnej a daňovej evidencie ako hmotný

majetok odpisovaný a odpisuje ho podľa odpisového plánu – prístroj Hemoglobin Testing

System má na karte majetku uvedený ročný daňový odpis 132 281,-- Sk a prístroj Evolis

Microplate Analyser má na karte majetku uvedený ročný odpis 431 843,-- Sk. V danom

prípade teda došlo zo strany žalobcu k porušeniu § 22 ods. 4 zákona o DPH v zdaňovacom

období apríl 2005 keď pri poskytnutých službách (prenájom prístrojov) v zmysle § 9

ods. 2 a 3 zákona o DPH neurčil základ dane vo výške nákladov na tieto služby.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len zákon

o DPH) sa považuje za dodanie služby za protihodnotu aj užívanie hmotného majetku,

ktorý je vo vlastníctve platiteľa, a pri ktorého kúpe alebo vytvorení vlastnou činnosťou bola

daň úplne alebo čiastočne odpočítateľná, na osobnú spotrebu platiteľa alebo jeho

zamestnancov alebo na ďalší iný účel ako na podnikanie platiteľa.

Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty bezodplatné

dodanie služby inej ako v ods. 2 na osobnú spotrebu platiteľa alebo jeho zamestnancov alebo

na ďalší iný účel ako na podnikanie platiteľa sa považuje na dodanie služby za protihodnotu .

Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty ak platiteľ dodá

tovar na svoju osobnú spotrebu, dodá tovar na osobnú spotrebu svojich zamestnancov, dodá

tovar bezodplatne alebo dodá tovar na ďalší iný účel ako na podnikanie a ak pri kúpe

alebo vytvorení tohto tovaru vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne

odpočítateľná, považuje sa takéto dodanie tovaru za dodanie tovaru za protihodnotu .

Bezodplatné dodanie obchodných vzoriek na reklamu tovarov, bezodplatné dodanie

reklamných predmetov, ak ich hodnota nepresiahne 500 Sk za jeden predmet a ak sú označené

obchodným menom alebo ochrannou známkou poskytovateľa, a dodanie vzoriek na kontrolné

účely podľa osobitného predpisu sa nepovažuje za dodanie tovaru za protihodnotu.

Podľa § 22 ods. 5 zákona o DPH, pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 3 je základom dane

cena, za ktorú bol tovar nadobudnutý v rátane nákladov súvisiacich s nadobudnutím, a ak bol

tovar vytvorený vlastnou činnosťou, základom dane sú náklady na vytvorenie tovaru vlastnou

činnosťou; pri dodaní tovaru, ktorý je podľa osobitného predpisu odpisovaným majetkom, je

základom dane zostatková cena majetku zistená podľa osobitného predpisu. Pri dodaní služby

podľa § 9 ods. 2 a 3 sú základom dane náklady na služby.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca si pri kúpe predmetných

zdravotníckych prístrojov odpočítal DPH, potom v tomto prípade mal určiť základ dane podľa

§ 22 ods. 5 zákona o DPH tak, aby základom dane v danom prípade boli náklady na službu,

teda vo výške uplatnených nákladov na túto službu, teda vo výške 564 124,-- Sk,

čo predstavuje výšku ročného daňového odpisu, ktorú si uplatnil vo svojich daňových výdavkoch podľa § 19 ods. 3 písm. a/ zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení

neskorších predpisov.

Potom výška DPH, ktorú mal žalobca odviesť namiesto určeného základu dane

vo výške 2,-- Sk, mala byť táto výška 107 183,60 Sk tak, ako to uviedol správca dane. Súd

v napadnutej časti rozsudku ako aj v napadnutej časti preskúmavaného rozhodnutia

žalovaného a správcu dane nezistil nezákonnosť.

Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky neobstojí v tejto veci ani obrana

odvolateľa, že bez poskytnutia výpožičky prístrojov, by neprišlo k uskutočneniu obchodu

a k predaju reagentov, ale najmä skutočnosť, že cena a množstvo reagentov v sebe zahŕňa

aj cenu prenájmu prístroja. Práve naopak, poskytnutie prístroja za symbolickú sumu, bolo

predpokladom na to, aby si žalobca zabezpečil ďalší zisk a to z predaja reagentov.

Poukazujúc na uvedené senát Najvyššieho súdu SR dospel k záveru, že rozsudok

Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/97/2006-37 zo dňa 28.04.2009 je v napadnutej časti

vecne správny a preto ho odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 246c ods. 1 veta prvá

OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 250k ods. 1 veta prvá OSP tak, že žalobcovi,

ktorý nemal v odvolacom konaní úspech, nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho

konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 08. apríla 2010

JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková

Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky