| ECLI | ECLI:SK:NSSR:2010:2.MCDO.10.2009.g07.29 |
|---|---|
| Dátum rozhodnutia | 29.07.2010 |
| Súd | Najvyšší súd Slovenskej republiky |
| Spisová značka | 2MCdo/10/2009 |
| Zdroj (PDF) | www.nsud.sk |
| Forma rozhodnutia | Uznesenie |
| Citované predpisy | 233/1995 Z. z.: § 203 |
Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn.: 2MCdo/10/2009 datum: 29.07.2010 Najvyšší súd 2 M Cdo 10/2009 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej S. R., so sídlom v B., Š., proti povinnému P. T. , o vymoženie 33,19 € (1 000,- Sk) s príslušenstvom , vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 3 Er 979/2006, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I z 25. januára 2008, č.k. 3 Er 979/2006-8 a uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 8. októbra 2008, sp. zn. 16 CoE 82/2008, takto r o z h o d o l : Z r u š u j e v napadnutej časti o trovách exekučného konania uznesenie Okresného súdu Bratislava I z 25. januára 2008, č.k. 3 Er 979/2006-8 a uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 8. októbra 2008, sp. zn. 16 CoE 82/2008 a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Bratislava I uznesením z 25. januára 2008, č.k. 3 Er 979/2006-8, exekúciu vedenú na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 3 Er 979/2006 zastavil. Oprávnenému uložil povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 7 900,- Sk do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súdny exekútor dňa 18. januára 2008 doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Súdny exekútor si vyčíslil náhradu trov exekúcie vo výške 7 900,- Sk v súlade s vyhláškou č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Uviedol, že blok na pokutu nezaplatenú na mieste vydaný Okresným dopravným inšpektorátom Bratislava I, č. k. AA 543377 zo dňa 3. marca 2004, ktorý bol podkladom na vykonanie exekúcie nadobudol právoplatnosť dňa 3. marca 2004 a vykonateľnosť dňa 18. marca 2004. Súd s poukazom na § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku exekúciu zastavil a v zmysle § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku rozhodol o trovách exekúcie. 2 M Cdo 10/2009 Krajský súd v Bratislave na odvolanie oprávneného v časti výroku o trovách exekučného konania uznesením z 8. októbra 2008, sp. zn. 16 CoE 82/2008 prvostupňové rozhodnutie v napadnutej časti potvrdil a povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie exekúcie. Zastavenie exekúcie povinný procesne nezavinil a preto mu nemožno uložiť nahradiť trovy exekúcie. Podľa názoru odvolacieho súdu správne postupoval súd prvého stupňa, keď na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného, i keď oprávnený taktiež zastavenie exekúcie nezavinil. Proti tomuto uzneseniu podal mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky na základe podnetu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave vo výroku o trovách konania. Uviedol, že súd môže uložiť oprávnenému uhradiť nevyhnutné trovy exekúcie v zmysle § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku len v prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie jeho zavinením, alebo ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Predmetné zákonné ustanovenie upravuje výnimku zo zásady, v zmysle ktorej náklady za výkon exekučnej činnosti uhrádza povinný. Použitie tohto ustanovenia (§ 203 ods. 1 a 2) prichádza do úvahy iba v prípade splnenia zákonných predpokladov, a to, že exekučné konanie bolo zastavené zavinením oprávneného a existuje príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie, alebo ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Tieto predpoklady splnené neboli. Pod „zavinením“ oprávneného v zmysle predmetného ustanovenia zákona sa rozumie také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie, ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. Pokiaľ oprávnený podal včas návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, resp. na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie. Nedostatok majetku povinného na úhradu trov exekúcie musí byť v exekučnom konaní preukázaný. V uvedenej exekučnej veci však existenciu majetku na strane povinného na uhradenie trov exekúcie súdny exekútor neskúmal. Súdy oboch stupňov vec nesprávne právne posúdili, čím naplnili dovolací dôvod podľa § 243f ods. 1 písm. c) O.s.p. Konanie pred oboma súdmi bolo postihnuté aj inou vadou spočívajúcou v tom, že odvolací súd i súd prvého stupňa považovali za oprávneného Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, hoci toto sa oprávneným procesne nikdy nestalo, keď vystupovalo len ako orgán konajúci v mene oprávnenej Slovenskej republiky. V dôsledku 2 M Cdo 10/2009 skutočnosti, že súdy oboch stupňov uvedený nedostatok v priebehu konania neodstránili, naplnilo dovolací dôvod podľa § 243f ods. 1 písm. b) O.s.p. Účastníci konania sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora Slovenskej republiky nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že boli splnené podmienky na podanie mimoriadneho dovolania podľa ust. § 243e ods. 1, 2 O.s.p., ktoré bolo podané v lehote podľa ust. § 243g O.s.p., preskúmal dovolaním napadnuté rozhodnutie bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné. Dovolací súd zo spisu zistil, že blok na pokutu nezaplatenú na mieste vydaný Okresným dopravným inšpektorátom Bratislava I, č.k. AA 543377 zo dňa 3. marca 2004, ktorý bol podkladom na vykonanie exekúcie nadobudol právoplatnosť dňa 3. marca 2004 a vykonateľnosť dňa 18. marca 2004. Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný na Exekútorskom úrade Bratislava II, Bc. V. U. 26. mája 2006, t.j. ešte pre časom straty účinnosti exekučného titulu. Dňa 2. júna 2006 bol Bc. V. U. poverený vykonaním exekúcie. Podľa § 203 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. V zmysle § 203 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, pokiaľ oprávnený podal včas návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, resp. na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho 2 M Cdo 10/2009 účinnosti v priebehu konania, nemohol ovplyvniť. Okrem toho súd by bol povinný exekúciu zastaviť i z úradnej moci, ak by zistil stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu konania. Rovnako ani neskúmal, či majetok povinného ne/stačí na úhradu trov exekúcie. Súdy oboch stupňov teda nesprávne aplikovali ustanovenia § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku a trovy exekúcie uložili zaplatiť oprávnenému. Ust. § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku predstavuje výnimku zo zásady, že náklady za výkon exekučnej činnosti uhrádza povinný. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, na skutkové zistenie. O nesprávne právne posúdenie veci ide vtedy, ak súd posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Dovolací súd sa stotožnil s názorom generálneho prokurátora Slovenskej republiky, že použitie ustanovenia § 203 ods. 1 a 2 prichádza do úvahy iba v prípade splnenia zákonných predpokladov, a to, že exekučné konanie bolo zastavené zavinením oprávneného a existuje príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie, alebo ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Tieto predpoklady splnené neboli. Konanie pred oboma súdmi bolo postihnuté aj inou vadou spočívajúcou v tom, že odvolací súd i súd prvého stupňa považovali za oprávneného Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, hoci toto sa oprávneným procesne nikdy nestalo, keď v konaní vystupuje len ako orgán konajúci v mene oprávnenej Slovenskej republiky. Na tejto skutočnosti nemôže nič zmeniť prípadné nesprávne označenie krajského riaditeľstva ako oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie. Z návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia nie je však úplne zrejmé, či ako oprávnený je označená Slovenská republika, za ktorú koná Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave , nakoľko v návrhu ako oprávnený vystupuje Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave a v poslednej vete je poukázané na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. V zmysle § 4 ods. 2 písm. a) Zákona o súdnych poplatkoch od poplatku sú oslobodení Slovenská republika, štátne rozpočtové organizácie, štátne účelové fondy, 3aa) 2 M Cdo 10/2009 Slovenský pozemkový fond pri úkonoch a konaniach, ktoré vykonáva v mene Slovenskej republiky, Národný úrad práce a Sociálna poisťovňa. Vzhľadom na uvedené, rozhodnutia oboch súdov teda boli vydané v konaní postihnutom inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. b) a c) O.s.p.). S ohľadom na túto skutočnosť Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Okresného súdu Bratislava I a Krajského súdu v Bratislave v napadnutej časti o trovách exekučného konania zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 a 3 O.s.p.) s tým, že právny názor vyslovený v tomto rozhodnutí je preň záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách dovolacieho konania. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 29. júla 2010 JUDr. Martin V l a d i k, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová
Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky