| ECLI | ECLI:SK:NSSR:2009:6.OBO.32.2008.g02.19 |
|---|---|
| Dátum rozhodnutia | 19.02.2009 |
| Súd | Najvyšší súd Slovenskej republiky |
| Spisová značka | 6Obo/32/2008 |
| Zdroj (PDF) | www.nsud.sk |
| Forma rozhodnutia | Rozsudok |
| Citované predpisy | 40/1964 Zb.: § 583 |
Rozsudok Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn.: 6Obo/32/2008 datum: 19.02.2009 Najvyšší súd 6 Obo 32/2008 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Markovej a členiek senátu JUDr. Dariny Ličkovej a JUDr. Júlie Horskej, v právnej veci žalobcu: J., U., S. proti žalovanému: JUDr. J.M., advokát , správca konkurznej podstaty A., s.r.o., Š., K., IČO: X., Š., K., o určenie pravosti pohľadávky vo výške 400 000,-- Sk, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo 14. mája 2007, č.k. 14 Cbi 123/2005-40, takto r o z h o d o l: Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo 14. mája 2007, č.k. 14 Cbi 123/2005-40 sa p o t v r d z u j e. Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e: Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo 14. mája 2007, č.k. 14 Cbi 123/2005-40 žalobu žalobcu zamietol a účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že žalobca žalobou žiadal, aby súd určil, že jeho pohľadávka vo výške 400 000,-- Sk, ktorú si ako konkurzný veriteľ prihlásil v konkurznom konaní proti úpadcovi A., s.r.o., Š., K. a ktorú správca konkurznej podstaty na prieskumnom pojednávaní poprel, je oprávnená čo do dôvodu a výšky. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní zistil, že prihláška žalobcu bola preskúmaná na prieskumnom pojednávaní 20. januára 2004. Žalobca sa tohto prieskumného pojednávania nezúčastnil, a preto mu súd oznámil popretie pohľadávky 28. februára 2004 s tým, že ho súd poučil o možnosti podať určovaciu žalobu proti správcovi konkurznej podstaty v lehote 31 dní od obdržania upovedomenia. Preto 31-dňová lehota žalobcovi začala plynúť nasledujúci deň po obdržaní oznámenia súdu, t.j. 29. februára 2004, pričom posledný deň lehoty na uplatnenie incidenčnej žaloby bol 30. marca 2004. Žaloba žalobcu o určenie pravosti pohľadávky bola súdu prvého stupňa doručená až 19. septembra 2005, teda po uplynutí 31-dňovej lehoty. Súd prvého stupňa preto žalobu žalobcu podľa § 583 Občianskeho zákonníka zamietol, keďže došlo k zániku uplatneného práva žalobcu v dôsledku preklúzie. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., keďže žalobca úspešný nebol a žalovaný náhradu trov konania nežiadal. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a navrhol, aby súd zaviazal žalovaného uznať oprávnenosť pohľadávky žalobcu. Ďalej uviedol, aby súd vzal do úvahy výsledky vyšetrovania Krajskej prokuratúry v Košiciach, ktorý proti bývalému konateľovi A., s.r.o. K. Mgr. M.G. vedie trestné stíhanie za trestný čin podvodu. Žalobca preukázateľne vložil finančné prostriedky do A., s.r.o. K. a bol podvedený bezcennými akciami. Žalovaný sa písomne k odvolaniu žalobcu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie žalobcu v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k názoru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. Je nesporné, že žalobca si prihláškou došlou na Krajský súd v Košiciach 31. decembra 2002 uplatnil pohľadávku vo výške 400 000,-- Sk proti úpadcovi A., s.r.o. K., sp.zn. 3K 45/02 a bol evidovaný pod č. 117. Správca konkurznej podstaty na prieskumnom pojednávaní 20. januára 2004 žalobcovi poprel jeho pohľadávku v celom rozsahu. Krajský súd v Košiciach písomne upovedomil žalobcu o výsledku prieskumného pojednávania a zároveň ho v zmysle ust. § 23 ZKV poučil, že si môže uplatniť svoj nárok určovacou žalobou do 31 dní od doručenia výzvy na súde, ktorý vyhlásil konkurz s tým, že inak sa na popretý nárok nevezme zreteľ. Žalobca upovedomenie súdu prevzal 28. februára 2004. Žalobca podal žalobu o určenie pravosti pohľadávky osobne na súde prvého stupňa 19. septembra 2005. Je nesporné, že žalobca nepodal žalobu o určenie pravosti pohľadávky v stanovenej lehote, a preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď žalobu zamietol. Odvolací súd sa však nestotožnil s názorom súdu, že tým došlo k zániku uplatneného práva žalobcu v dôsledku preklúzie, lebo nejde o procesnú, ale hmotnoprávnu lehotu. Najvyšší súd Slovenskej republiky je názoru, že nepodanie určovacej (incidenčnej) žaloby v 31-dňovej lehote, nemá za následok zánik hmotného práva (pohľadávky), ale iba má procesné dôsledky vylúčenia tejto pohľadávky z konkurzného konania (resp. neúčasti v ňom) a tým zmenšenia pravdepodobnosti jej uspokojenia. Hmotné právo (pohľadávka) trvá však ďalej a môže byť naplnené i mimo konkurzného konania (ako ultima ratio, po uplynutí premlčacej lehoty, i ako právo naturálne). Odvolací súd pritom poukazuje na ust. § 23 ods. 5 ZKV, podľa ktorého pri zmeškaní 31-dňovej lehoty podľa § 23 ods. 2 ZKV nemožno na také pohľadávky prihliadať. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., a to podľa úspechu účastníkov v odvolacom konaní. Žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, však odvolací súd trovy odvolacieho konania nepriznal, keďže žiadne nevznikli. P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 19. februára 2009 JUDr. Anna Marková, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: M.
Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky