| ECLI | ECLI:SK:NSSR:2009:5.TOST.10.2009.g06.04 |
|---|---|
| Dátum rozhodnutia | 04.06.2009 |
| Súd | Najvyšší súd Slovenskej republiky |
| Spisová značka | 5Tost/10/2009 |
| Zdroj (PDF) | www.nsud.sk |
| Forma rozhodnutia | Uznesenie |
Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn.: 5Tost/10/2009 datum: 04.06.2009 5 Tost 10/2009 Najvyšší súd Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci proti obžalovanému J. P. a spol. pre trestný čin účastníctva na trestnom čine vraždy podľa § 10 ods. 1 písm. b/, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. h/ Tr. zák. na neverejnom zasadnutí 4. júna 2009 v Bratislave o sťažnosti obžalovaného M. Z. proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 27. apríla 2009, sp. zn. 1 T 13/2002, rozhodol t a k t o : Podľa § 148 ods. 1 písm. c/ Tr. por. účinného do 1. januára 2006 sťažnosť obžalovaného M. Z. sa z a m i e t a. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Trnave uznesením z 27. apríla 2009, sp. zn. 1 T 13/2002, podľa § 31 ods. 2 (správne malo byť podľa § 31 ods. 3) Tr. por. účinného do 1. januára 2006 (ďalej len Tr. por.) vyslovil, že predseda senátu JUDr. Pavol Sládok nie je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci obžalovaného J. P. a spol. vedenej na tomto súde pod sp. zn. 1 T 13/2009. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal sťažnosť obžalovaný M. Z.. V odôvodnení podanej sťažnosti v podstate zopakoval argument, pre ktorý vzniesol námietku a pre ktorý má pochybnosti o nezaujatosti vyššie uvedeného predsedu senátu krajského súdu konajúceho v jeho trestnej veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podanej sťažnosti postupom podľa § 147 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia i konanie mu predchádzajúce a zistil, že sťažnosť obžalovaného M. Z. nie je dôvodná. Podľa § 30 ods. 1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajný orgán, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v trestnom konaní. Uplatnenie inštitútu vylúčenia niektorého orgánu činného v trestnom konaní podľa § 30 ods. 1 Tr. por., o ktorý oprel svoju námietku zaujatosti obžalovaný M. Z., prichádza do úvahy len vtedy, ak je existencia pomeru, vzbudzujúceho pochybnosť o nezaujatosti úradnej osoby pre jej pomer k veci, k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, prípadne k ich zástupcom, splnomocnencom a obhajcom, preukázaná. Podľa konštantnej súdnej praxe pomerom k prejednávanej veci v zmysle ustanovenia § 30 ods. 1 Tr. por. treba rozumieť určitú zainteresovanosť orgánu trestného konania na skutku, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie. Táto môže napr. spočívať v tom, že orgán trestného konania alebo jeho príbuzný, rodinný príslušník, osoba mu blízka a pod. boli činom poškodení, prípadne orgán trestného konania bol svedkom skutku, pre ktorý sa trestné stíhanie vedie a pod. Na pomer k veci však nemožno usudzovať výhradne zo spôsobu, akým na to povolaný orgán činný v trestnom konaní hodnotil vykonané dôkazy a ani vyslovenie právneho názoru pri posudzovaní tejto veci. Pomerom orgánu trestného konania k osobám uvedeným v § 30 ods. 1 Tr. por. sa rozumie vzťah tohto orgánu k niektorej z uvedených osôb, ktorý môže vyvolať pochybnosti o jeho nezaujatosti a nestrannosti. Takýto vzťah môže spočívať napr. v príbuzenskom a rodinnom pomere, v priateľstve alebo v nepriateľstve medzi úradnou osobou a niektorou z osôb uvedených v § 30 ods. 1 Tr. por. a pod. Uplatnenie inštitútu § 30 ods. 1 Tr. por. prichádza do úvahy iba vtedy, ak je existencia takéhoto vzťahu, resp. pomeru preukázaná. Dôvodom pre pochybnosti o jej nestrannosti a nezaujatosti je totiž sama existencia jej pomeru "k veci" alebo "k osobám", ktorých sa úkon priamo dotýka, prípadne ich zástupcom, splnomocnencom alebo obhajcom. V trestnej veci obžalovaného M. Z. takýto ani podobný stav predsedu senátu krajského súdu zistený nebol, ako to napokon vyplýva z písomného vyjadrenia samotného predsedu senátu JUDr. Pavla Sládka.. So zreteľom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky nepovažoval tvrdenia, uvedené v námietke zaujatosti obžalovaného M. Z. za opodstatnené a spôsobilé na vyvodenie záveru o zaujatosti predsedu senátu krajského súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a sťažnosť obžalovaného M. Z. ako nedôvodnú zamietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislave 4. júna 2009 JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová
Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky