| ECLI | ECLI:SK:NSSR:2009:5.TDO.14.2009.g06.11 |
|---|---|
| Dátum rozhodnutia | 11.06.2009 |
| Súd | Najvyšší súd Slovenskej republiky |
| Spisová značka | 5Tdo/14/2009 |
| Zdroj (PDF) | www.nsud.sk |
| Forma rozhodnutia | Uznesenie |
Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn.: 5Tdo/14/2009 datum: 11.06.2009 N a j v y š š í s ú d 5 Tdo 14/2009 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci obvineného A. L. , pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom dňa 11. júna 2009 v Bratislave dovolanie obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 27. novembra 2008, sp. zn. 2 To/353/2008 a rozhodol t a k t o : Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného A. L. sa o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Brezno zo dňa 7. augusta 2008, sp. zn. 2 T/56/2008, bol obvinený A. L. uznaný za vinného z prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona tom skutkovom základe, že dňa 27. júla 2007 v čase okolo 19:30 hod. v obci H. L. pri základnej škole bol vyzvaný hliadkou OO PZ Podbrezová v zložení nstržm. O. B. a nstržm. M. V., aby preukázal svoju totožnosť, pričom na výzvy nereagoval a po tom, čo ho M. V. chytil za bundu, aby ho odviedol do služobného motorového vozidla povedal, že nech si to s ním rozdajú po jednom a uvidia a následne M. V. päsťou udrel do pravej strany hrudníka tesne pod plecom a kopol do lýtka pod kolenom a vzápätí napadol aj O. B. tak, že ho dlaňou udrel do stredu hrudníka a taktiež kopol do lýtka a následne sa pokúsil zaútočiť na obidvoch členov hliadky päsťami do tváre, pričom k zraneniam nedošlo. Za to mu bol podľa § 323 ods. 1 Tr. zákona za použitia § 38 ods. 4 Tr. zákona uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere dvadsaťosem mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona súd uložil obvinenému ochrannú ambulantnú protitoxikomanickú liečbu. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 27. novembra 2008, sp. zn. 2 To/353/2008, podľa § 319 Tr. poriadku zamietol odvolanie obvineného ako nedôvodné. Krajský súd preskúmajúc napadnutý rozsudok v rozsahu stanovenom § 317 ods. 1 Tr. poriadku dospel k záveru, že okresný súd vykonal všetky potrebné a dostupné dôkazy na zistenie skutkového stavu a tento potom správne, v súlade s Trestným zákonom právne kvalifikoval ako prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona. Rovnako tak okresný súd nepochybil ani pri ukladaní trestu obvinenému. Proti vyššie citovanému uzneseniu krajského súdu podal obvinený A. L. dovolanie, ktoré však nebolo podané prostredníctvom obhajcu tak, ako to ukladá ustanovenie § 373 ods. 1 Tr. poriadku. Po predložení dovolania Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky preto predseda senátu postupom podľa § 379 ods. 1 Tr. poriadku vyzval obvineného odstránenie nedostatku podaného dovolania. Podaním zo dňa 11. mája 2009 doplnil zastúpením splnomocnený obhajca podané dovolanie, v ktorom obvinený uplatnil dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. c/, písm. d/, písm. g/, písm. i/ Tr. poriadku. Naplnenie uvedených dovolacích dôvodov videl obvinený v tom, že okresný a krajský súd nesprávne zistili skutkový stav, a to v tom, že nesprávne vyhodnotili svedeckú výpoveď J. Š., ktorý potvrdil, že policajtov nenapadol, ale naopak títo ho napadli. Súdy prihliadli iba na výpoveď uvedeného svedka z prípravného konania, zmenu výpovede na hlavnom pojednávaní považovali za nevierohodnú. Tomu, že bol zbitý nasvedčuje, že na policajnej stanici ho policajti vyzvali, či sa nechce ísť dať ošetriť lekárovi, lebo bol celý zakrvavený. Okresný súd potom jednostranne vyhodnotil vykonané dôkazy v jeho neprospech, čo zdôvodnil, že už bol trestaný a fetuje. Poukázal aj na skutočnosť, že dňa 7. augusta 2008 konal okresný súd v jeho neprítomnosti, aj keď nemal obhajcu a napriek tomu vo veci rozhodol. Vzhľadom na uvedené obvinený navrhol, aby najvyšší súd v zmysle § 386 ods. 1 Tr. poriadku vyslovil rozsudkom porušenie zákona a podľa § 386 ods. 2 Tr. poriadku zrušil napadnuté uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 27. novembra 2008, sp. zn. 2 To 353/2008 ako aj rozsudok Okresného súdu Brezno zo dňa 7. augusta 2008, sp. zn. 2 T 56/2008 a tomuto prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. K podanému dovolaniu obvineného sa písomne vyjadril prokurátor okresnej prokuratúry v Brezne, ktorý považoval rozhodnutia súdov za správne a zákonné, a z tohto dôvodu dovolanie obvineného za nedôvodné. Navrhol preto, aby dovolací súd dovolanie obvineného A. L. ako nedôvodné podľa § 382 písm. c/ Tr. poriadku odmietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. poriadku) zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. poriadku), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. poriadku), v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1 Tr. poriadku), ale súčasne aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. poriadku (§ 382 písm. c/ Tr. poriadku). Podľa § 385 ods. 1 Tr. poriadku dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Dovolanie možno podať, ak bolo zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu (§ 371 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku), hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky (§ 371 ods. 1 písm. d/ Tr. poriadku), rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom (§ 371 ods. 1 písm. g/ Tr. poriadku), a rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť (§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. poriadku). Obvinený si uplatnil dovolací dôvod podľa § 371 písm. i/ Tr. poriadku, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Výkladom vyššie uvedeného zákonného ustanovenia možno dospieť k jedinému záveru, a to že dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia. Preto pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. poriadku je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa. Dovolanie, ako mimoriadny opravný prostriedok, je totiž určené k náprave v zákone výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb, ale nie k revízii skutkových zistení urobených súdmi prvého alebo druhého stupňa. Tieto nemôže dovolací súd dopĺňať ani naprávať. Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol podradený pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. poriadku. Obsah konkrétne uplatnených dovolacích námietok musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa § 371 Tr. poriadku. Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, hoci v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť podľa § 382 písm. c/ Tr. poriadku. Dovolacie námietky obvineného A. L. sa vôbec nedotýkali právneho posúdenia zistených skutkov, ale naopak priamo a konkrétne spochybňovali skutkové závery súdov prvého a druhého stupňa. Čo sa týka uplatnených dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c/, písm. d/, písm. g/ Tr. poriadku, tieto podľa § 371 ods. 4 Tr. poriadku nemohol obvinený použiť, pretože táto okolnosť bola obvinenému známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v odvolacom konaní. Odvolanie obvineného na č.l. 124, ani jeho vyjadrenie v záverečnom návrhu na verejnom zasadnutí pred krajským súdom neobsahuje žiadne také námietky, ktoré možno stotožniť s námietkami vzťahujúcimi sa na uplatnené dovolacie dôvody. Dovolací súd naviac dodáva, že odsudzujúci rozsudok bol vyhlásený v neprítomnosti obvineného, keď s týmto postupom súdu obvinený písomným podaním pred termínom konania hlavného pojednávania súhlasil a v danom prípade nešlo o prípad povinnej obhajoby. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, preto so zreteľom na viazanosť dôvodmi dovolania podľa § 385 Tr. poriadku a pre uvedené nesplnenie podmienok dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/, písm. d/, písm. g/, písm. i/, ods. 4 Tr. poriadku dovolanie obvineného A. L. odmietol na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 11. júna 2009 JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová
Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky