| ECLI | ECLI:SK:NSSR:2009:4.SO.138.2008.g08.20 |
|---|---|
| Dátum rozhodnutia | 20.08.2009 |
| Súd | Najvyšší súd Slovenskej republiky |
| Spisová značka | 4So/138/2008 |
| Zdroj (PDF) | www.nsud.sk |
| Forma rozhodnutia | Rozsudok |
Rozsudok Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn.: 4So/138/2008 datum: 20.08.2009 4So/138/2008 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Marianny Reiffovej, v právnej veci navrhovateľa Mgr. J. S. , zast. JUDr. D. P., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu so sídlom v Bratislave , Ul. 29. augusta č. 8, o starobnom dôchodku, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 28. mája 2008, č.k. 6Sd 220/06-62, rozhodol t a k t o : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave, z 28. mája 2008, č.k. 6Sd 220/06-62, p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“) potvrdil rozhodnutie odporkyne č. X. zo 6. októbra 2005 - ktorým podľa § 21 zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák.č. 100/1988 Zb.“), podľa § 259 ods. 1 a § 261 ods.1 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák.č. 461/2003 Z.z.“) a podľa čl. 3 a 4 Dohovoru medzi Československou republikou 4 So 138/2008 a Rumunskou ľudovou republikou o spolupráci v sociálnych otázkach (ďalej v texte len „Dohovor“) priznala navrhovateľovi starobný dôchodok od 6. januára 2005 v sume 12.906,- Sk mesačne, ktorý mu zároveň podľa § 293e zák.č. 461/2003 Z.z. od výplatného termínu dôchodku v júli 2005 zvýšila na sumu 13.874,- Sk mesačne - a odporkyni náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozsudku uviedol, že odporkyňa postupovala správne, keď si od orgánu sociálneho poistenia Rumunskej republiky v zmysle čl. 10 ods. 2 Dohovoru vyžiadala informácie o dobe stredoškolského štúdia navrhovateľa a o započítateľnosti tohto obdobia do doby dôchodkového poistenia získanej v Rumunskej republike a po zistení, že dobu stredoškolského štúdia (od 15. septembra 1957 do 30. júna 1961) navrhovateľa nie je možné započítať do doby dôchodkového poistenia získanej v Rumunskej republike (pretože do doby dôchodkového poistenia získanej v Rumunskej republike možno započítať len dobu denného vysokoškolského štúdia, organizovaného podľa zákona, a to počas bežnej dĺžky trvania príslušného štúdia, za podmienky jeho ukončenia ), správne odporkyňa na túto dobu ako na dobu poistenia pre získanie starobného dôchodku neprihliadla. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Odôvodnil ho v podstate tým, že krajský súd vychádzal pri rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia veci. S poukazom na znenie čl. 4 ods. 1,3 Dohovoru a § 8 ods. 1 písm. f/ zák.č. 100/1988 Zb. uviedol, že je zrejmé a logické, že pre účely dôchodkového zabezpečenia nie je možné aplikovať súčasne právne predpisy dvoch štátov – Rumunskej republiky a Slovenskej republiky. Podľa čl. 3 ods. 4 Dohovoru sa aplikujú na navrhovateľa právne predpisy štátu bydliska navrhovateľa, teda Slovenskej republiky, podľa právnych predpisov ktorej (§ 8 ods. 1 písm. f/ zák.č. 100/1988 Zb.) sa stredoškolské štúdium pokladá za zamestnanie, resp. za dobu zamestnania, pričom právne predpisy Rumunskej republiky sú v tomto smere - logicky - irelevantné. Navrhovateľ zdôraznil, že predložil odporkyni, ako aj prvostupňovému súdu dôkazy o absolvovaní stredoškolského štúdia v Rumunskej republike, ktoré však krajský súd pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil, rozhodnutie odporkyne zo 6. októbra 2005 zrušil a vec jej na ďalšie konanie. 4 So 138/2008 Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že odvolanie navrhovateľa nepovažuje za opodstatnené a navrhla napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Z podkladov súdneho spisu, vrátane administratívneho spisu odporkyne, je zrejmé, že odporkyňa nespochybňovala štúdium navrhovateľa v Rumunskej republike, ale vzhľadom na čl. 4 ods. 1 Dohovoru bola povinná zistiť, či a v akom rozsahu možno vykonať započítanie dôb štúdia navrhovateľa podľa predpisov tej zmluvnej strany, na ktorej území sa štúdium vykonávalo , t.j. podľa predpisov Rumunskej republiky. V posudzovanej veci so zadováženej korešpondencie odporkyne s Národnou dôchodkovou a sociálnou poisťovňou Rumunskej republiky (list z 13. septembra 2006 na č.l. 56 v spise) jednoznačne vyplýva, že „v súlade so zákonom č. 19/2000 spadá do doby prispievania a pre získanie starobného, invalidného a pozostalostného dôchodku sa započítava len denné vysokoškolské štúdium, organizované podľa zákona a to počas bežnej dĺžky trvania príslušného štúdia, za podmienky jeho ukončenia. Štúdium na odborných školách, lýceách a technických školách nespadá do doby prispievania.“ Vychádzajúc z uvedeného oznámenia odporkyňa nezapočítala navrhovateľom požadovanú dobu stredoškolského štúdia na území Rumunskej republiky do obdobia jeho dôchodkového poistenia v súlade s ustanoveniami Dohovoru. Podľa názoru odvolacieho súdu sa prvostupňový súd posudzovanou vecou dôsledne zaoberal, vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré v napadnutom rozsudku náležite odôvodnil, a preto sa s nimi odvolací súd v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu stotožnil. V odvolacom konaní navrhovateľ nepredložil také relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali nové skutočnosti dôležité pre rozhodovanie o jeho starobnom dôchodku, resp. ktoré by zistené závery spochybnili. 4 So 138/2008 Za tohto stavu vo veci odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd v konaní neúspešnému navrhovateľovi nepriznal (§ 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 20. augusta 2009 JUDr. Ida Hanzelová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová
Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky