| ECLI | ECLI:SK:NSSR:2009:4.CDO.226.2008.g02.25 |
|---|---|
| Dátum rozhodnutia | 25.02.2009 |
| Súd | Najvyšší súd Slovenskej republiky |
| Spisová značka | 4Cdo/226/2008 |
| Zdroj (PDF) | www.nsud.sk |
| Forma rozhodnutia | Uznesenie |
Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn.: 4Cdo/226/2008 datum: 25.02.2009 Najvyšší súd 4 Cdo 226/2008 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ RNDr. P. S. , bývajúceho v B. a 2/ Ing. P. S. , bývajúceho v B., proti žalovaným 1/ A. S. , bývajúcemu v Ž., 2/ J. S. , bývajúcemu vo S., 3/ M. S. , bývajúcemu v M., 4/ E. K. , bytom S. a 5/ G. P. , bytom R., žalovaní 1/, 2/ a 3/ zastúpení JUDr. J. K., advokátom so sídlom v M. , o určenie nehnuteľnosti do dedičstva , vedenej na Okresnom súde Michalovce pod sp.zn. 6 C 1812/99, o dovolaní žalovaných 1/, 2/ a 3/ proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo 6. decembra 2007 sp.zn. 1 Co 87/2007 v spojení s opravným uznesením z 31. júla 2008 sp.zn. 1 Co 87/2007 rozhodol t a k t o : Dovolanie o d m i e t a . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Košiciach označeným rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu Michalovce zo 17. júna 2003 č.k. 6 C 1812/99-139 vo výroku, ktorým bolo určené, že do dedičstva po nebohom J. S., zomrelom X., patria bližšie označené nehnuteľnosti (pozemky) nachádzajúce sa v kat. úz. Ž.. Potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa v uvedenom výroku odôvodnil jeho vecnou správnosťou vychádzajúc z právneho záveru, že napriek faktickému odňatiu vecí právnemu predchodcovi žalobcov štátom nedošlo k zániku jeho vlastníckeho práva. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podali dovolanie žalovaní 1/, 2/ a 3/. Žiadali, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okrem nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom namietali, že odvolací súd sa dôsledne neriadil právnym názorom dovolacieho súdu vysloveným v rozsudku z 26. mája 1999 sp.zn. 4 Cdo 48/99. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skúmal predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, že smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť. Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O.s.p. neprichádza do úvahy. Nejde totiž o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Dovolací súd v tejto veci rozhodoval rozsudkom z 26. mája 1999 sp.zn. 4 Cdo 48/99, ktorým na dovolanie žalobcov zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 12. novembra 1998 sp.zn. 11 Co 105/98 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V tomto rozsudku vyslovil záväzný právny názor na otázku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v súvislosti s otázkou vzťahu reštitučných predpisov a všeobecných občianskoprávnych predpisov, a tiež na otázku, či pôvodný vlastník JUDr. J. S. bol dotknutý na svojich vlastníckych právach zásahom štátu vykonaným podľa zákona č. 46/1948 Zb. Tieto otázky riešil tak, že naliehavý právny záujem na žiadanom určení daný je a že pôvodný vlastník uvedeným zásahom štátu na svojich vlastníckych právach dotknutý nebol. Dovolací súd v tomto rozsudku nezaujal záväzný právny názor k otázke platnosti právneho úkonu o prevode vlastníctva sporných nehnuteľností medzi JUDr. J. S. a A. S., vytýkajúc odvolaciemu súdu (str. 8 ods. 3 rozsudku), že týmto okolnostiam nevenoval pozornosť a neskúmal ich v dôsledku svojho nesprávneho právneho názoru o nedostatku naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe. Už len z tej skutočnosti, že odvolací súd dovolaním napadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v časti určenia predmetu dedičstva, je zrejmé, že rozhodol v súlade s už skôr vysloveným právnym názorom dovolacieho súdu o existencii naliehavého právneho záujmu na tomto určení. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu (str. 9 posledný odsek) tiež vyplýva, že rozhodol aj v súlade s právnym názorom dovolacieho súdu, podľa ktorého pôvodný vlastník JUDr. J. S. nebol vo svojich vlastníckych právach dotknutý zásahom štátu vykonaným podľa zákona č. 46/1948 Zb. Zo strany odvolacieho súdu nejde ani o potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť odvolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených v § 237 O.s.p., nezistil však existenciu žiadnej podmienky uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. Nezistil ani podmienky prípustnosti dovolania podľa písm.d/ a f/ tohto ustanovenia, na ktoré len všeobecne, bez akejkoľvek konkretizácie, poukazovali dovolatelia. Zo spisu nevyplývajú žiadne skutočnosti o existencii prekážky právoplatne rozsúdenej veci alebo prekážky už prv začatého konania (§ 237 písm.d/ O.s.p.), ani taký postup súdu, ktorým by dovolateľom bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm.f/ O.s.p.). So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie podľa § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. ako neprípustné odmietol. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p. (s použitím analógie) v spojení s § 243 ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalobcom v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy nevznikli. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 25. februára 2009 JUDr. Rudolf Čirč, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová
Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky