| ECLI | ECLI:SK:NSSR:2009:3.SŽF.4.2009.g02.26 |
|---|---|
| Dátum rozhodnutia | 26.02.2009 |
| Súd | Najvyšší súd Slovenskej republiky |
| Spisová značka | 3Sžf/4/2009 |
| Zdroj (PDF) | www.nsud.sk |
| Forma rozhodnutia | Rozsudok |
| Citované predpisy | 511/1992 Zb.: § 29 |
Rozsudok Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn.: 3Sžf/4/2009 datum: 26.02.2009 Najvyšší súd 3 Sžf 4/2009 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Idy Hanzelovej a JUDr. Jany Zemkovej, PhD. v právnej veci žalobcu A. G. – A. , K., právne zastúpeného JUDr. A. J., advokátom v T., proti žalovanému Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky , so sídlom v Banskej Bystrici, Nová ulica č. 13, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/226/6259- 42114/2008/990526-r zo dňa 13. mája 2008, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 11S/29/2008-73 zo dňa 24.09.2008, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 11S/29/2008-73 zo dňa 24.09.2008 p o t v r d z u j e. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. O d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/226/6259-42114/2008/990526-r zo dňa 13.05.2008, ktorým žalovaný podľa § 48 ods. 5 zák.č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Dubnica nad Váhom č. 668/230/6100/08/Gašp zo dňa 21.02.2008, ktorým bol podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona číslo 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel - 2 - dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roka 2005 v sume 112 705,-- Sk žalobcovi ako daňovému subjektu. Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že správne orgány dostatočne a spoľahlivo zistili skutkový stav veci a vyvodili z neho správny právny záver. Žalobca predložil faktúru č. 93/05, ale z jej znenia nebolo zrejmé, na akých zákazkách boli uvedené práce vykonané a žalobca to ani počas daňovej kontroly ani v daňovom konaní nepreukázal. Zabezpečené podklady nepotvrdili, že práce vykonal na faktúre uvedený dodávateľ– S. E., s.r.o., a preto žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Rodinný dom I. K., na ktorom mali byť sporné práce vykonané, bol skolaudovaný 20. marca 2006 a preskúšanie komína bolo vykonané 01. augusta 2005 bez nedostatkov, čo vylučuje vykonávanie prác na komíne do decembra 2005. Práce na rodinnom dome A. B., podľa jeho vyjadrenia včítane odstránenia závad na komíne, resp. dokončenie komína boli vykonané v roku 2006, čo tiež nepotvrdzuje oprávnenosť faktúry č. 93/05 o tom, že práce boli dodané v decembri 2005. Existencia faktúr, resp. aj iných účtovných podkladov, sama o sebe ešte nepreukazuje, že došlo k dodaniu predmetných stavebných prác firmou S. E., s.r.o., ktoré mali byť vykonané na rodinnom dome I. K. a A. B.. Žalobca nepreukázal, že fakturácia prác z faktúry č. 93/05 vychádza z reálneho plnenia a dôvodne daňové orgány tento výdavok neuznali ako daňový výdavok v zmysle § 2 písm. i/ zákona o dani z príjmov v nadväznosti na § 19, keďže daňovým výdavkom je výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložených daňovníkom. Žalobca v žalobe neuviedol žiadny konkrétny dôkaz, ktorý by preukazoval nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a z toho dôvodu súd žalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zastúpení advokátom včas odvolanie. Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR v Banskej Bystrici ako i rozhodnutie Daňového úradu Dubnica nad Váhom boli vydané na základe konania, ktoré bolo vykonané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a to predo- všetkým zákonom č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov, čím došlo k porušeniu práv a právom chránených záujmov žalobcu. Prvostupňový správny orgán vykonal u žalobcu (daňového subjektu) daňovú kontrolu, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 668/320/37280/2007/Srá zo dňa 13.08.2007. Žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia správnych orgánov predovšetkým v postupe, akým spôsobom správne orgány vyhodnocovali skutočnosti zistené počas daňovej kontroly. - 3 - Prvostupňový správny orgán vôbec nebral do úvahy výpovede osôb, ktoré sám predvolal, ale vychádzal len zo skutočnosti, že na stavby, na ktorých boli uskutočňované stavebné práce boli vydané kolaudačné rozhodnutia alebo potvrdenia o vykonaní odborných skúšok zariadení v čase pred začatím realizácie stavebných prác. Kolaudačné rozhodnutia a potvrdenia a správy o vykonaných odborných skúškach nemajú nič spoločného s reálnym ukončením zhotovovaného diela. Kolaudačné rozhodnutie je rozhodnutím v stavebnom (správnom) konaní a jednotlivé potvrdenia a správy predkladané príslušnému stavebnému úradu pri podávaní žiadosti o kolaudáciu nemajú nič spoločné zo zmluvným vzťahom objednávateľa (stavebníka) a zhotoviteľa, ktorý sa spravuje právnymi predpismi súkromného práva. Ukončenie stavebného konania alebo vydanie potvrdenia o preskúšaní zariadení stavby nemajú za následok ukončenie, alebo zánik občianskoprávnych vzťahov medzi objednávateľom a zhotoviteľom a nie je ani momentom ukončenia a odovzdania diela. Správne orgány dospeli k záveru, že po vydaní kolaudačného rozhodnutia a vydaní potvrdení o preskúšaní zariadení stavieb nie je možné na týchto stavbách už uskutočňovať žiadne stavebné práce, čo je v rozpore so skutočným stavom, čo nemá oporu v žiadnom hmotnoprávnom predpise a ani v reálnom živote. Z dôvodu takto vykonštruovaného záveru nebola správnymi orgánmi uznaná faktúra č. 93/2005 ako daňový výdavok a žalobcovi bola dorubená daň z príjmov fyzických osôb za rok 2005. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 10.12.2008 k odvolaniu žalobcu navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Poukázal na to, že žalobca v odvolaní uvádza tie isté námietky, ktoré boli predmetom súdneho pojednávania na Krajskom súde v Trenčíne. Žalovaný sa naďalej pridržiava svojho stanoviska podaného ku žalobe a trvá na skutočnostiach v tomto stanovisku uvedených, to znamená, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného č. I/226/6259-42114/2008/990526-r zo dňa 13.05.2008, ktorým žalovaný v odvolacom konaní potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Dubnica nad Váhom – dodatočný platobný výmer č. 668/230/6100/08/Gašp, je vydané v súlade s právnymi predpismi. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p, § 246c ods.1 O.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 prvá veta O.s.p.) a podľa § 250ja ods. 3, druhá veta O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. - 4 - Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť na skonšta- tovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Podľa § 2 písm. i/ zák. č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, ak tento zákon neustanovuje inak. V súvislosti s uvedenými prácami správca dane vypočul ako svedka pána I. K., ktorý do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 668/32059282/2006/Sa zo dňa 13.12.2006 ako svedok uviedol, že predmetné práce si objednal u pána G. v polovici novembra 2005, práce začali robiť začiatkom decembra 2005 a ukončené boli medzi sviatkami – Vianocami a Silvestrom 2005. Asi v marci až apríli 2006 sa vyskytli závady, ktoré asi po týždni odstránili ľudia od pána G.. O firme S. E., s.r.o sa vyjadril, že ani nevie kto to je. Podľa vyjadrenia ďalšieho svedka, pána A. B., do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 674/320/1130/2007/Mok,Fáb zo dňa 19.01.2007 si tieto práce u pána G. objednal v roku 2001, práce prebiehali priebežne podľa postupu stavby až do odstránenia závad v roku 2006 a firma A. mu robila latovanie, fóliovanie, nátery, stavbu komína, prípravné práce. K firme S. E., s.r.o. uviedol, že mu je neznáma. Z uvedeného je zrejmé, že odberatelia stavebných prác nepotvrdili ich dodanie spoločnosťou S. E., s.r.o., ktorej dodávateľskú faktúru č. 93/2005 zo dňa 21.12.2005 žalobca deklaroval ako daňový výdavok, výdavkový pokladničný doklad č. V/545, zaúčtovanú v PD r. X.. Vzhľadom na to, nebola preukázaná vecná súvislosť medzi dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmov žalobcu a vynaloženým výdavkom. - 5 - O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. a § 246c O.s.p. Žalobca nemal úspech vo veci, preto mu súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave, dňa 26.februára 2009 JUDr. Ivan R u m a n a, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková
Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky