| ECLI | ECLI:SK:NSSR:2008:4.SO.1.2007.g04.02 |
|---|---|
| Dátum rozhodnutia | 02.04.2008 |
| Súd | Najvyšší súd Slovenskej republiky |
| Spisová značka | 4So/1/2007 |
| Zdroj (PDF) | www.nsud.sk |
| Forma rozhodnutia | Rozsudok |
Rozsudok Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn.: 4So/1/2007 datum: 02.04.2008 4So/1/2007 ROZUSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu Anny Žákovej a JUDr. Aleny Adamcovej v právnej veci navrhovateľky MUDr. AJ, bývajúcej v B, proti odporkyni SP, Ú , o vdovský dôchodok, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 26. septembra 2006, č.k. 5 Sd 92/05-60, rozhodol t a k t o : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 26. septembra 2006, č.k. 5 Sd 92/05-60, z m e ň u j e tak, že rozhodnutie odporkyne číslo X z 30. decembra 2004, p o t v r d z u j e. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Napadnutým rozsudkom krajský súd potvrdil zrušil rozhodnutie odporkyne číslo X z 30. decembra 2004, ktorým podľa §§ 45 a 46 ods. 6 zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zsz“) zamietla žiadosť navrhovateľky o vdovský dôchodok od 24. decembra 2003, vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie a navrhovateľke nepriznal náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľka si uplatnila nárok na vdovský dôchodok po bývalom manželovi Ing. EP, zomr. 24. decembra 2003, naposledy bytom v B, manželstvo s ktorým bolo dňom 23. marca 1982 právoplatne rozvedené rozsudkom Mestského súdu v Bratislave č.k. 10C 200/81-14 z 26. januára 1982. Krajský súd mal za preukázané, že v čase smrti býv. manžel poberal starobný dôchodok v sume 8 229 Sk mesačne, pričom mal ďalší príjem z pracovného pomeru v súkromnej bezpečnostnej službe a z poskytnutia alebo použitia práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva a že navrhovateľka poberala starobný dôchodok vo výške 7 000 Sk + zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť v sume 300 Sk mesačne. Taktiež mal na základe výpovede navrhovateľky a svedkyne Dr. OS za preukázané, že bývalý manžel navrhovateľke od roku 1992 dobrovoľne prispieval mesačne sumou 2 000 Sk na krytie jej životných potrieb a nemal pochybnosť o tvrdení navrhovateľky ohľadom nákladov réžiu bytu cca 5 000 Sk mesačne, keď vzal do úvahy aj zdravotný stav navrhovateľky a zvyšujúce sa náklady na lieky. Vzhľadom na vek navrhovateľky v čase úmrtia bývalého manžela (69 rokov) 4So/1/2007 a jej zdravotný stav, ktorý jej prakticky bránil zlepši ť si finan č nú situáciu krajský súd dospel k názoru, že nemala zabezpe č enú primeranú výživu a že bývalý manžel bol povinný poskytnú ť jej príspevok na výživu zo svojho mesa č ného príjmu, ke ď pri posudzovaní odkázanosti navrhovate ľ ky na príspevok na výživu nepovažoval za podstatnú okolnos ť , že jej sumu 2 000 Sk mesa č ne poskytoval bez súdneho rozhodnutia. Odkázanos ť na príspevok na výživu bola daná v de ň , ke ď bývalý manžel zomrel a nie je podstatné, vinou ktorého z manželov bolo manželstvo rozvedené. V ď alšom konaní krajský súd uložil odporkyni vdovský dôchodok navrhovate ľ ke prizna ť. Odporky ň a napadla rozsudok krajského súdu odvolaním a žiadala, aby ho odvolací súd zmenil a jej rozhodnutie potvrdil. Namietla, že odkázanos ť rozvedenej manželky na príspevok na výživu musí by ť preukázaná rozhodnutím súdu alebo dokladom o súdnom zmieri. Manželstvo navrhovate ľ ky s bývalým manželom bolo rozvedené v roku 1982 a do jeho smrti nežili v spolo č nej domácnosti 21 rokov, z č oho je možné usudzova ť , že nemali vo č i sebe žiadne záväzky. Navrhovate ľ ka na pojednávaní uviedla, že s býv. manželom neudržiavala žiadne styky a po smrti p. S jej býv. manžel žiadne peniaze nedával. Krajský súd sa bez ď alšieho stotožnil s tvrdením navrhovate ľ ky, že jej bývalý manžel dobrovo ľ ne prispieval sumou 2 000 Sk mesa č ne údajne prostredníctvom p. S a to na základe ústnej dohody s rodinou S a že po smrti p. S jej dobrovo ľ ne ako priate ľ ke finan č ne vypomáhala p. S. Finan č nú situáciu navrhovate ľ ky nemožno považova ť za ť aživú, lebo v č ase smrti býv. manžela poberala dôchodok 7 300 Sk mesa č ne. Krajský súd pod ľ a názoru odporkyne vec nesprávne právne posúdil. Navrhovate ľ ka vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne je dôvodné. Predmetom preskúmavania bolo rozhodnutie odporkyne o nároku navrhovate ľ ky na vdovský dôchodok pod ľ a § 46 ods. 6 zsz. Nebolo sporné, že manželstvo navrhovate ľ ky a Ing. EP zaniklo rozvodom 23. marca 1982 a že navrhovate ľ ka nebývala s bývalým manželom v spolo č nej domácnosti. Taktiež nebolo sporné, že v č ase smrti býv. manžela navrhovate ľ ka poberala starobný dôchodok 7 000 Sk mesa č ne + zvýšenie dôchodku pre bezvládnos ť v sume 300 Sk mesa č ne. Pod ľ a § 46 ods. 6 zsz na vdovský dôchodok má nárok aj rozvedená žena, ak bola v č ase smrti bývalého manžela odkázaná na príspevok na výživu, ktorý jej bol povinný bývalý manžel poskytova ť. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že pre vznik nároku na vdovský dôchodok je prvoradá odkázanos ť rozvedenej ženy na príspevok na výživu a povinnos ť bývalého manžela taký príspevok jej poskytova ť. 4So/1/2007 Navrhovate ľ ka v konaní pred súdom uviedla, že ona s bývalým manželom neudržiavala styky, ich stretnutia boli len náhodné, sama ho o príspevok na výživu nepožiadala, nako ľ ko by to bolo pod jej úrove ň . K dohode o prispievaní na jej výživu došlo na podnet p. S, ktorý ď alšiu spoluprácu s bývalým manželom mal podmie ň ova ť tým, že bývalý manžel bude prispieva ť na výživu navrhovate ľ ky. Peniaze jej odovzdával p. S alebo jeho manželka OS. Po smrti p. S v septembri 2003 jej bývalý manžel žiadne peniaze nedával, ale vypomáhala jej p. S dobrovo ľ ne sumou 2 000 Sk mesa č ne. Má vedomos ť o tom, že bývalý manžel bol zaviazaný plati ť príspevok na výživu jeho prvej žene. Svedky ň a OS vypovedala, že jej manžel ako režisér mal v štábe bývalého manžela navrhovate ľ ky, priatelili sa a bola pri tom, ke ď u nich v byte jej manžel naliehal na bývalého manžela navrhovate ľ ky, aby jej prispieval na výživu a na lieky, pri č om sa ústne dohodli asi v roku 1990, kedy bývalý manžel navrhovate ľ ky dal jej manželovi sumu 2 000 Sk. Potom už nebola svedkom odovzdávania ď alších platieb zo strany bývalého manžela navrhovate ľ ky, ale manžel jej hovoril, že všetko bolo v poriadku a do manželovej smrti bývalý manžel navrhovate ľ ky pravdepodobne platil. Ke ď že manžel svedkyni zanechal z filmu ur č ité peniaze, aj po jeho smrti dobrovo ľ ne prispievala navrhovate ľ ke č iastkou 2 000 Sk, lebo sa jej cítila by ť zaviazaná. Z výpovede navrhovate ľ ky a svedkyne vyplýva, že navrhovate ľ ka od bývalého manžela príspevok na výživu sama nežiadala. Ak by aj bola uzavretá nejaká dohoda, ktorej obsah a doba platnosti neboli preukázané, išlo by o dohodu medzi bývalým manželom a jeho priate ľ om, nie medzi bývalými manželmi. Pod ľ a názoru odvolacieho súdu ani výpove ď ou navrhovate ľ ky a výsluchom svedkyne nebolo preukázané, že by sa bývalý manžel s navrhovate ľ kou dohodol a pravidelne jej prispieval na výživu. Je nepochybné, že v č ase od septembra 2003, t.j. od smrti p. S, bývalý manžel až do jeho vlastnej smrti navrhovate ľ ke neprispieval žiadnou sumou , ale že navrhovate ľ ke prispievala sumou 2 000 Sk p. S a to z dôvodu bližšie neur č enej zaviazanosti. Navrhovate ľ ka bývala na inej adrese ako jej manžel, ich manželstvo bolo rozvedené viac ako 21 a pol roka pred smr ť ou bývalého manžela, bývalí manželia neudržiavali č o i len priate ľ ský styk. Navrhovate ľ ka poberala starobný dôchodok 7 300 Sk mesa č ne (vrátane zvýšenia dôchodku pre bezvládnos ť v sume 300 Sk), mala teda vlastný príjem, z ktorého mala zabezpe č enú primeranú výživu a nebola odkázaná na príspevok od bývalého manžela. Príspevok na výživu rozvedeného manžela v zmysle § 92 Zákona o rodine na rozdiel od príspevku na výživu manžela za trvania manželstva (§ 91 Zákona o rodine) nie je ur č ený na dosiahnutie rovnakej životnej úrovne akú mal bývalý manžel. Vzh ľ adom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že bývalý manžel v č ase smrti neprispieval navrhovate ľ ke žiadnou sumou na jej výživu, neexistovala medzi nimi ani dohoda, ktorá by mohla by ť titulom pre takú povinnos ť , predovšetkým však pod ľ a názoru odvolacieho súdu navrhovate ľ ka nebola odkázaná na to, aby jej bývalý manžel na výživu prispieval. Vzh ľ adom na to, že predpoklad odkázanosti navrhovate ľ ky na príspevok od bývalého manžela nebol splnený, navrhovate ľ ke pod ľ a názoru odvolacieho súdu nárok na vdovský dôchodok pod ľ a § 46 ods. 6 zsz nevznikol. 4So/1/2007 Odvolací súd preto rozsudok krajského súdu zmenil v súlade s § 220 OSP a pod ľ a § 250q ods. 2 OSP rozhodnutie odporkyne pre jeho súlad so zákonom potvrdil. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 224 ods. 1 OSP tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovate ľ ka nebola v konaní úspešná a odporky ň a náhradu trov nežiadala. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave d ň a 24. augusta 2007 JUDr. Viera Nevedelová, v.r. predsední č ka senátu Za správnos ť vyhotovenia:
Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky