| ECLI | ECLI:SK:NSSR:2008:3.SŽ.103.2007.g01.31 |
|---|---|
| Dátum rozhodnutia | 31.01.2008 |
| Súd | Najvyšší súd Slovenskej republiky |
| Spisová značka | 3Sž/103/2007 |
| Zdroj (PDF) | www.nsud.sk |
| Forma rozhodnutia | Rozsudok |
| Citované predpisy | 308/2000 Z. z.: § 14a, § 20, § 64 |
| Citujú toto (NS) | 5Sžo/30/2014, 5Sžo/28/2011 |
Rozsudok Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn.: 3Sž/103/2007 datum: 31.01.2008 Najvyšší súd 3 Sž/103/2007 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Tatiany Hanečkovej a JUDr. Jany Zemkovej PhD. v právnej veci navrhovateľky: M , zastúpená: A, proti odporkyni: R , o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. RP/45/2007 zo dňa 11.09.2007, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie odporkyne č. RP/45/2007 zo dňa 11.09.2007, p o t v r d z u j e. Navrhovateľke sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a. O d ô v o d n e n i e Odporkyňa vydala dňa 11.09.2007 rozhodnutie č. RP/45/2007 v konaní č. 172-PgO/O-2404/2007, ktorým navrhovateľke za porušenie povinnosti ustanovenej v § 20 ods. 5 zák.č. 308/2000 o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 308/2000 Z.z.) tým, že dňa 03.02.2007 o cca 20.13 hod. navrhovateľka odvysielala program „Deuce Bigalow: Dobrý striptér“, pri ktorom navrhovateľka neuplatnila Jednotný systém označovania programov v súlade s podmienkami, ktoré podľa ustanovenia § 20 ods. 6 určila rada, za čo jej bola uložená sankcia – pokuta určená podľa § 64 ods. 1 písm. d/ v spojení s § 67 ods. 3 písm. d/ zák.č. 308/2000 Z.z. vo výške 100 000 Sk. 3 Sž/103/2007 Proti uvedenému rozhodnutiu podala včas odvolanie – opravný prostriedok navrhovateľka, uvádzajúc, že pri preskúmavaní uloženej pokuty je podľa nej rozho- dujúcou skutočnosťou posúdenie inkriminovaných scén v programe a ich súlad so zákonom a to so zreteľom na vekovú vhodnosť obsiahnutú v Jednotnom systéme označovania programov vydaný radou (ďalej len JSO). Navrhovateľka je názoru, že ako vysielateľka si svoju zákonnú povinnosť splnila a program podľa pravidiel určených v JSO riadne označila ako nevhodný pre maloletých vo veku do 12 rokov. Rozhodnutie odporkyne, že predmetný program by mal byť označený ako nevhodný pre maloletých do 15 rokov vychádza z nesprávnych skutkových zistení, najmä z nes- právneho hodnotenia charakteru programu a o týchto zistení odvodenej potenciálnej spôsobilosti programu ohroziť fyzický, psychický alebo morálny vývin maloletých, alebo narušiť ich duševné zdravie alebo emocionálny stav. Dominantný prvok uvedeného programu – celková obscénnosť – nepramenila len z použitia samotných obscénnych výrazov, ale i z celkového kontextu programu, pričom obscénnosť je záležitosťou názoru. Jedná sa o právne neurčitý a právnym poriadkom nedefinovaný pojem. Určenie, či je vyjadrovanie obscénne, je závislé od subjektívnych postojov konkrétnych fyzických osôb, ktoré svojim konaním tvoria rozhodnutia správneho orgánu. Predmetný program bol komediálneho žánru, jeho úlohou nebolo vyvolať pohoršenie, ani negatívne vplývať na maloletého diváka a jeho vývoj, pričom použité výrazy nemožno vytrhnúť z kontextu tohto zábavného programu. Podľa názoru navrhovateľky program ako celok neprekročil únosné hranice a jeho zaradenie do kategórie nevhodných pre maloletých do 12 rokov bol v súlade so zákonom. S poukazom na uvedené, keďže je názoru, že navrhovateľka zabezpečením základnej informácie o vhodnosti, resp. nevhodnosti programu vysielaného v zmysle zákona, si splnila zákonnú povinnosť, požiadala najvyšší súd, aby preskúmavané rozhodnutie odporkyne zo dňa 11.09.2007 zrušil. V písomnom vyjadrení k podanému opravnému prostriedku odporkyňa uviedla, že preskúmavané rozhodnutie bolo vydané v zákonom stanovenej subjektívnej aj objektívnej lehote. Monitoring určitého komunikátu môže byť iniciovaný doručením sťažnosti, alebo môže byť vykonávaný v rámci pravidelného kontrolného monitoringu. Správne konanie, predmetom ktorého je možné porušenie zákona č. 308/2000 Z.z., sa začína na podnet rady, a na účely skúmania začiatku plynutia lehoty nie je relevantný časový okamih doručenia sťažnosti, nakoľko jej obsah nemusí nevyhnutne odôvodňovať začatie správneho konania. To, či v určitom prípade exitujú dôvodné predpoklady, že mohlo dôjsť k porušeniu zákona posudzuje rada na svojom zasadnutí po oboznámení sa s obsahom daného komunikátu. Oznámenie tretej osoby nemá teda pre správny orgán záväzný charakter; nemá ani charakter návrhu na začatie správneho konania, pretože ten môže podať iba účastník konania. Časový okamih vedomosti správneho orgánu je až v deň vypracovania monitorovacej správy tak, ako to vyplýva 3 Sž/103/2007 z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR. Poukazujúc na § 14a ods. 8 zákona č. 308/2000 Z.z. sa rada oboznamuje s obsahom sťažností a prerokúva sťažnosť na svojom zasadnutí najneskôr do 90 dní od doručenia sťažnosti. S prihliadnutím na výskyt obscénnych výrazov, na sexuálny náboj príbehu, ktorý v spojitosti s vyjadrovaním protagonistov podporil celkové obscénne vyznenie programu, odporkyňa skonštatovala, že označenie programu ako program nevhodný pre maloletých do 12 rokov, nebolo v tomto prípade adekvátne a dospela k záveru, že podľa článku VI. JSO mal byť program označený ako program nevhodný pre maloletých do 15 rokov. S poukazom na uvedené odporkyňa navrhla Najvyššiemu súdu SR, aby napadnuté rozhodnutie č. RP/45/2007 zo dňa 11.09.2007 potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd príslušný na rozhodnutie o opravnom prostriedku podľa § 64 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z.z. preskúmal vec na pojednávaní v rozsahu dôvodov obsiahnutých v podanom opravnom prostriedku a v súlade s § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že opraný prostriedok nebol podaný dôvodne. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu, ako aj z vyjadrení účastníkov konania vyplýva, že navrhovateľka odvysielala dňa 03.02.2007 so začiatkom o cca 20.13 hod. program „Deuce Bigalow: Dobrý striptér“ s označením ako program nevhodný pre maloletých do 12 rokov. Program bol odporkyňou monitorovaný na základe podanej sťažnosti zo dňa 23.02.2007. Monitorovacia správa, ktorá je súčasťou administratívneho spisu bola vypracovaná pracovníkmi odporkyne dňa 07.05.2007. Podľa § 14a ods. 8 zák.č. 308/2000 Z.z. sa rada oboznamuje s obsahom sťažností a prerokúva sťažnosť na svojom zasadnutí najneskôr do 90 dní od doručenia sťažnosti. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že s monitorovacou správou bola rada oboznámená na svojom zasadnutí dňa 22.05.2007. Dňa 28.05.2007 bolo vydané oznámenie o začatí správneho konania, ktoré bolo navrhovateľke doručené dňa 06.06.2007. Podľa § 64 ods. 3 zák.č. 308/2000 Z.z. rada o uložení sankcie rozhodne do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa o porušení povinnosti podľa ods. 1 dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď bola povinnosť porušená. Podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zák.č. 308/2000 Z.z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi rada ukladá aj pokutu. Senát najvyššieho súdu je názoru, ktorý bol prezentovaný už vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, že pre posúdenie včasnosti vydania rozhodnutí podľa zákona č. 308/2000 Z.z., teda pre posúdenie, či je rozhodnutie vydané v zákonnej subjektívnej aj objektívnej lehote, je rozhodujúci časový okamih vedomosti správneho 3 Sž/103/2007 orgánu o porušení povinnosti vyplývajúcej zo zákona č. 308/2000 Z.z., za ktorý senát považuje deň vypracovania monitorovacej správy, resp. správy o šetrení sťažnosti. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že preskúmavané rozhodnutie bolo vydané v subjektívnej lehote šiestich mesiacov a aj v objektívnej jednoročnej lehote, pretože posudzovaný program bol odvysielaný dňa 03.02.2007, monitorovacia správa bola vypracovaná dňa 07.05.2007 (v lehote 90 dní podľa § 14a ods. 8 zákona č. 308/2000 Z.z). a rozhodnutie bolo vydané dňa 11.09.2007, v šesťmesačnej subjektívnej lehote, ktorá začala plynúť dňom 07.05.20007. Podľa § 67 ods. 3 písm. d/ citovaného zákona rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej programovej služby od 20 000 Sk do 2 000 000 Sk, ak nezabezpečil klasifikáciu a označenie programov (§ 20 ods. 5) alebo neuplatnil toto označenie v rámci ním vysielanej programovej služby. Podľa § 20 ods. 5 citovaného zákona na základe klasifikácie programov podľa vekovej vhodnosti je vysielateľ televíznej programovej služby povinný zaviesť a uplatňovať Jednotný systém označovania programov adresovaný rodičom a vychová- vateľom maloletých. Podľa § 20 ods. 6 citovaného zákona rada určí Jednotný systém označovania programov a podmienky jeho uplatňovania. Jednotný systém označovania programov informuje o vekovej vhodnosti programov a iných zložiek programovej služby pre vekovú skupinu do 7, 12, 15 a 18 rokov a upravuje časové obmedzenia vysielania programov nevhodných pre maloletých do 15 rokov a programov a programových zložiek nevhodných a neprístupných pre maloletých. Tento systém rada zverejní prostred- níctvom svojej internetovej stránky, na svojej úradnej tabuli v mieste svojho sídla a doručil ho dotknutým vysielateľom. Z článku VII. písm. f/ JSO zo dňa 13.09.2005 je upravené označovanie programov nevhodných pre maloletých do 12 rokov okrem iného tak, že ide o programy obsahujúce zobrazenie nahoty, ktorá nie je bežná na verejnosti alebo v rodine, je prezentovaná spôsobom, ktorý provokuje záujem o sexuálne vzťahy, čo by mohlo viesť k predčasnému prebudeniu sexuálnych pudov maloletých detí. Z článku VI. ods. 1 JSO zo dňa 13.09.2005 vyplýva, že vysielateľ označí programy ako nevhodné pre maloletých do 15 rokov, ak obsahujú najmä: b/ sexuálne alebo erotické scény, c/ obscénne vyjadrovanie. Z obsahu monitorovacej správy programu „Deuce Bigalow: Dobrý striptér“ vyplýva, že v programe boli použité aj nasledujúce dialógy: „Topas. A jak sem naň vydědlal? Jenom sem trochu šlapal. Vidíš ten řetez? Správne, minijo. Víš jak sem na ně vydělal? 3 Sž/103/2007 Šlapáním. Na burze. Ale prachy na burzu sem vydělal šlapáním a zastupováním šlapek, jako seš ty. Jo, na tohle ti ryby nevydělají. Víš Antoan se umí pěkne naštvat. Jednou mi tu spadl na koberec malej vaigl. Musel sem ho sebrat vlastní řití.“ „Vím, na co teď myslíš, že tohle to tady sú ty největší dudy, jaké kdo kdy spatřil. Nejsem žádná průměrná žena. Mám ráda sex a nebojím se to připustit.... Odpusti mi to, před hodinou sem jedla. Už si někdy zaparkoval jízdní kolo v hangáru? Strkals někdy párátko do jícnu sopky?“ „Všechna čest. Jabbu ješte nikto neuspokojil. Ty máš schopnost udělat ženskú, ze které se normálnímu chlapovi zvedne kufr.“ „... blbe, sráči, sráči blbej... Ty zmrde, zmrd, prd.... pŕŕŕd, kokot,... (nezrozumiteľné) ... ty krávo... Pičus! Pičus!“ „... všude plavou hovna. Príšernej bodrel.“ „Víš proč to udělala? Záujíma tě, proč mi zahejbá? To kvůli mýmu péru. Nu ták, to chcete říct, že vám žena zahýbá, protože ho máte malýho? Ne malýho, tenkýho! Mám tenký péro...! Mám nejtenší penis na světe! Podívej, vždyť je jako stéblo, koukni.“ Z obsahu monitorovaného programu vyplýva, že predmetný program obsahoval len niekoľko vulgárnych výrazov, avšak veľké množstvo obscénnych vyjadrení, ktoré sú vyššie citované. Obscénne vyjadrovanie sa v programe vyskytovalo, čo je s poukazom na uvedenú citáciu časti vybraných dialógov nesporné, program mal aj sexuálny podtón. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dospel k záveru, že predmetný program mal byť označený piktogramom program nevhodný pre maloletých do 15 rokov a to aj s poukazom na obsah dialógov, ktorých obsah sa javí senátu ako nemravný, priečiaci sa dobrým mravom, porušujúci pravidlá slušného správania sa. Vyššie uvedené úryvky možno charakterizovať ako vulgárne, ordinárne a hrubé. Predmetný program aj z dôvodu, že obsahoval obscénne vyjadrovanie, navrhovateľka označila v rozpore s ustanovením § 20 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z.z.. Porušenie zákonnej povinnosti – zabezpečiť klasifikáciu a označenie programov v súlade s JSO, umožňuje rade uložiť vysielateľovi televíznej programovej služby pokutu v rozpätí od 20 000 Sk do 2 000 000 Sk. V tomto prípade bola navrhovateľke uložená pokuta vo výške 100 000 Sk, čo je suma na úrovni dolnej hranice zákonného rozpätia. Uloženú sankciu odporkyňa v napadnutom rozhodnutí zdôvodnila závažnosťou 3 Sž/103/2007 správneho deliktu ako aj trvaním správneho deliktu, ktoré vyhodnotila v kontexte celého obsahu programu, ktorý bol ako celok nevhodný pre maloletých do 15 rokov. Prihliadla aj na skutočnosť, že navrhovateľka je multiregionálnym vysielateľom. Najvyšší súd SR potvrdil napadnuté rozhodnutie odporkyne v súlade s § 250q ods. 2 O.s.p. z vyššie uvedených dôvodov, nakoľko nebola zistená nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia v rozsahu dôvodov uvedených v opravnom prostriedku. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250l ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že neúspešnej navrhovateľke nepriznal nárok na náhradu trov konania. P O U Č E N I E : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 17. januára 2008 JUDr. Ivan R u m a n a, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková
Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky