Rozsudok
Krajský súd Bratislava
sp.zn.: 16Co/122/2019
datum: 25.08.2020

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr. Romana Majerského a JUDr. Ivany Štiftovej, v sporovej veci žalobcu: R.. F. V. J. J., nar. X.X.XXXX, N. 7, Bratislava, zastúpeného advokátkou JUDr. Martou Michalkovou, Župné nám. 3, Bratislava, proti žalovanému: Apollon Studio s. r. o., Karloveské rameno 6, Bratislava, IČO: 31 386 857, zastúpenému advokátkou JUDr. Tatianou Dlhošovou, Nobelova 34, Bratislava, o zaplatenie X.XXX,XX eura s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku T. súdu Z. IV č.k. XC/XX/XXXX-XXX, zo dňa XX.X.XXXX, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že žalobu zamieta.

II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi X.XXX,XX eura s X,XX % úrokom z omeškania ročne zo sumy X.XXX,XX eura od X.XX.XXXX do zaplatenia a s X,XX % úrokom z omeškania ročne zo sumy XXX eur od X.XX.XXXX do zaplatenia; a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu XX.X.XXXX domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu X.XXX,XX eura s X % úrokom z omeškania ročne zo sumy X.XXX,XX eura od X.XX.XXXX do zaplatenia a zo sumy XXX eur od X.XX.XXXX do zaplatenia; na tom skutkovom základe, že žalovaný si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce z nájomnej zmluvy zo dňa X.X.XXXX, uzatvorenej vo vzťahu k priestorom na N. ulici č. X.

2. B. ide o stručný obsah napadnutého rozsudku (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie vo vzťahu k skutkovému stavu ustálil, že žalobca je spoluvlastníkom nehnuteľnosti - budovy so súpisným č. XXXXXX, s vchodom aj z N. ulice č. X v Z., ktorá je postavená na pozemku s parcelným č. XXX; pričom žalobca v postavení prenajímateľa prenechal žalovanému ako nájomcovi na dočasné užívanie jednotku nachádzajúcu sa na 5. podlaží dotknutej budovy, označenú číslom XX, o celkovej výmere XXX mX (ďalej ako „prenajaté miestnosti“).

3. Vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku súd prvej inštancie skonštatoval, že tento pozostával zo sumy X.XXX eur požadovanej titulom náhrady nákladov vynaložených na odstránenie žalovaným spôsobených škôd v prenajatých miestnostiach, ďalej zo sumy XXX eur za opravu drevených podstupníc v prenajatých miestnostiach, zo sumy X.XXX eur požadovanej titulom ušlého nájomného za čas nutný na prevedenie opráv a po odpočítaní zvyšku kaucie žalovaného a po odpočítaní dlžného nájomného za mesiace W. XXXX, bola celková suma, ktorej sa žalobca domáhal na základe faktúry č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vo výške X.XXX,XX eura. Z faktúry č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX zistil, že žalobca si voči žalovanému uplatnil aj nárok na zaplatenie sumy XXX eur za opravu obvodového múru a povrchu vonkajšej steny na mieste, kde bolo žalovaným odstránené klimatizačné vedenie.

4. Pokiaľ sa jedná o žalovaným uplatnenú námietku premlčania, súd prvej inštancie poznamenal, že premlčacia doba začala žalobcovi plynúť XX.X.XXXX, keď došlo k vráteniu prenajatých priestorov, a to z dôvodu, že škoda vznikla porušením zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného, ktorou bolo odovzdanie prenajatých priestorov v pôvodnom stave; takto stanovená škoda zahŕňa všetky jednotlivé škody na prenajatých miestnostiach. Na uvedenom základe dospel k záveru, že nárok premlčaný nie je, pretože žaloba bola podaná XX.X.XXXX.

5. Súd prvej inštancie ďalej objasnil, že nájomná zmluva bola v plnom rozsahu záväzná, a žalovaný sa v nej výslovne zaviazal udržiavať prenajatý priestor v stave, v akom mu bol žalobcom odovzdaný do užívania, teda v nepoškodenom stave, iba s opotrebovaním primeraným dobe nájmu; po skončení nájmu bol povinný vrátiť žalobcovi prenajaté priestory v stave zodpovedajúcemu dojednanému spôsobu užívania veci, pričom v prípade neprimeraného poškodenia predmetu nájmu alebo jeho súčastí mal žalobca právo vykonať renovačné práce na náklady žalovaného, ak tento sám túto povinnosť nesplní. V tejto súvislosti súd prvej inštancie ozrejmil, že v zmysle platnej judikatúry majú zmluvné dojednania prednosť pred všeobecnými zákonnými podmienkami a preto námietky žalovaného o bežnom opotrebení nie sú relevantné. Skonštatoval, že žalovaný nedodržal dohodnuté podmienky odovzdania priestorov a teda z jeho strany došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti. Uviedol, že súhlas s úpravami prenajatej veci neznamená zrušenie pôvodne dojednaných podmienok v nájomnej zmluve, t.j. navrátenie priestoru do pôvodného stavu. Vyslovil názor, že pôvodný stav bol bez vykonaných úprav a teda priestor mal byť odovzdaný zodpovedajúc dohodnutým zmluvným podmienkam. Zo záverov znaleckého posudku R.. G. G., H.., mal za preukázané, že ku dňu ohliadky, t.j. XX.X.XXXX, boli znalcom zistené plochy s poškodením a silným opotrebovaním lakového filmu dielcov, čo bolo zapríčinené nevhodnou činnosťou používateľa (napr. kolieska stoličiek bez ochrany proti poškriabaniu) vedúcou na mnohých miestach až k devastácii ochranného lakového filmu aj s mechanickými poškodeniami povrchových nášľapných lamiel; a preto bol žalobca s poukazom na dohodnuté znenie zmluvy oprávnený dať si parkety zrenovovať na náklady žalovaného. Na uvedenom základe súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca má nárok na náhradu škody v sume X.XXX eur titulom nákladov na odstránenie žalovaným spôsobených škôd na parketách v prenajatých miestnostiach, v dôsledku potreby ich brúsenia, tmelenia a lakovania.

6. Súd prvej inštancie podčiarkol, že vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v priebehu celého konania nenavrhol vykonanie súdnoznaleckého dokazovania, vychádzal zo znaleckého posudku predloženého žalobcom, t.j. zo znaleckého posudku R.. G. G., H.. Uviedol, že pokiaľ sa jedná o nárok na náhradu škody za opravu drevených stupníc, tento považoval s poukazom na predmetný znalecký posudok za oprávnený vo výške XXX eur. Podotkol, že žalobca má nárok aj na zaplatenie ušlého nájomného v uplatňovanej sume X.XXX,XX eura, pretože takýto nárok mu vyplýva z nájomnej zmluvy, podľa ktorej po dobu prevedenia renovačných prác prenajímateľom platí nájomca naďalej nájomné, a vychádzajúc z dotknutého znaleckého posudku predloženého žalobcom by renovácia predmetných poškodení trvala XX dní.

7. Na základe zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia veci súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca má nárok na zaplatenie celkovej sumy X.XXX,XX eura po odpočítaní zvyšku kaucie žalovaného v sume XXX,XX eura, po odpočítaní dlžného nájomného za marec - máj XXXX, ako bolo žalovanému oznámené vo vyúčtovaní kaucie z XX.X.XXXX, a po pripočítaní nároku na náhradu škody v sume XXX eur za opravu obvodového múru a povrchu vonkajšej steny na mieste, kde bolo odstránené klimatizačné vedenie. Konštatujúc, že boli preukázané všetky predpoklady zodpovednosti žalovaného za uplatnenú náhradu škody a žalovaný v spore relevantným spôsobom nepreukázal, že predmetnú škodu nezavinil, teda sa nezbavil svojej zodpovednosti; súd prvej inštancie podľa § 415, § 420 ods. 1 a § 682 Občianskeho zákonníka žalobe vyhovel. Vzhľadom na to, že žalovaný sa dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania, zaviazal ho aj k zaplateniu úrokov z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

8. Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) bola námietka, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Súdu prvej inštancie vytýkal, že sa nevysporiadal so skutočnosťou, že prenajaté priestorov boli kolaudované ako byt, takto ich ohodnocoval aj znalec, avšak jemu (žalovanému) ich žalobca prenajal ako nebytový priestor, na podnikateľské účely; bol názoru, že účel nájmu je v tomto spore podstatný, pretože je značný rozdiel medzi bežným opotrebovaním podlahy v byte a opotrebovaním podlahy v nebytových priestoroch. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že jeho námietky o bežnom opotrebení nie sú relevantné, pretože sa zaviazal vrátiť priestory v nepoškodenom stave, a zdôraznil, že zmluva výslovne určovala, že priestory budú vrátené s primeraným opotrebením. V tejto súvislosti súdu prvej inštancie vyčítal, že napriek tomu, že nájom trval X rokov a X mesiace, vôbec sa nezaoberal otázkou primeraného opotrebenia predmetu nájmu. Pochybenie súdu prvej inštancie videl aj v tom, že znalecký posudok R.. G. G., H.. vyhodnotil ako súkromný znalecký posudok; pritom bol vyhotovený bez jeho (žalovaného) prizvania a bez oboznámenia sa so súdnym spisom, za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, mal byť vyhodnotený ako dôkaz listinou, bez právnej sily znaleckého posúdenia.

9. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie stotožnil začatie plynutia subjektívnej aj objektívnej premlčacej doby s odôvodnením, že škoda vznikla porušením zmluvnej povinnosti, ktorou bolo odovzdanie prenajatých priestorov v pôvodnom stave po skončení nájmu dňa XX.X.XXXX; mal za to, že pri vzniku viacerých škôd v prenajímaných priestoroch nie je porušenie právnej povinnosti jednou skutkovou udalosťou, ale každá škoda je osobitná skutková udalosť, preto je potrebné ich posudzovať oddelene, pričom aj lehoty k nim plynú oddelene.

10. Pretože odvolací súd dospel k záveru, že na prejednávanú vec sa vzťahuje ustanovenie § 683 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré pri doterajšom rozhodovaní použité neboli, postupom podľa § 382 C.s.p. strany vyzval, aby sa k možnému použitiu § 683 ods. 1, ods. 2 vyjadrili.

11. Žalovaný na výzvu odvolacieho súdu reagoval podaním, v ktorom žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť. Uviedol, že je nesporné, že v konaní ide o nárok na náhradu škody uplatňovanú po skončení nájmu zo zmluvy o nájme nebytových priestorov, s čím sa stotožnil aj sám žalobca a potvrdil to pri výsluchu na pojednávaní dňa XX.X.XXXX. Upriamil pozornosť, že súd prvej inštancie na prejednávaný spor nepoužil § 683 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka napriek tomu, že na prekluzívnu lehotu mal prihliadnuť z úradnej povinnosti, t.j. aj v prípade, že jej uplynutie nebolo stranami sporu namietané. Dodal, že prekluzívna lehota na podanie žaloby (uplatnenie ochrany práva žalobcom) uplynula X mesiacov od odovzdania priestorov (vrátenia prenajatej veci), čo bolo v konaní nesporne zistené dňom XX.X.XXXX (podľa Protokolu o odovzdaní a prevzatí prenajatých priestorov č. XX), preto prekluzívna lehota márne uplynula dňom XX.XX.XXXX.

12. Žalobca na výzvu odvolacieho súdu nereagoval.

13. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C.s.p., keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem; rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie (§ 388 C.s.p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa XX.X.XXXX (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 3 C.s.p.).

14. Odvolací súd v reakcii na podanie žalobcu doručené XX.X.XXXX (č.l. XXX, XXX) úvodom poznamenáva, že strany sporu mali možnosť vyjadriť sa k použitiu § 683 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v stanovenej XX dňovej lehote; žalovaná strana túto možnosť využila, strana žalobcu tak do vyhlásenia rozsudku neurobila, hoci mala dostatočný časový priestor, keď bola nahliadnuť aj do súdneho spisu. Pri absencii preukázania ospravedlniteľného dôvodu, pre ktorý sa žalobca nevyjadril k výzve doručenej mu podľa § 382 C.s.p., odvolací súd správanie žalobcu vyhodnotil ako odporujúce zásade „vigilantibus iura scripta sunt“, podľa ktorej práva patria bdelým (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Na uvedenom základe tak na podanie žalobcu (č.l. XXX, XXX), ktorým žiadal o ďalšie dodatočné predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k predmetnej výzve neprihliadol.

15. Podľa § 683 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka ak došlo k poškodeniu alebo nadmernému opotrebeniu prenajatej veci v dôsledku jej zneužitia, zodpovedá nájomca aj za škody spôsobené osobami, ktorým umožnil k prenajatej veci prístup, za náhodu však nezodpovedá. Domáhať sa náhrady možno len do šiestich mesiacov od vrátenia prenajatej veci; inak nárok zanikne.

16. Z hľadiska právneho posúdenia prejednávaného sporu je nevyhnutné určenie charakteru nároku uplatneného žalobcom. Vychádzajúc z toho, ako žalobca svoj nárok v spore skutkovo vymedzil, odvolací súd v názorovej zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že predmetom prejednávaného sporu je nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej žalovaným na prenajímanej veci.

17. V konaní nebolo sporné, že právny vzťah medzi stranami sporu, v súvislosti s ktorým si žalobca uplatňuje svoj nárok na náhradu škody, vznikol na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov z X.X.XXXX (č.l. X - XX); preto je potrebné ho posudzovať podľa zákona č. 116/1990 Z.z.

17.1. Vzťahy zo zmlúv o nájme nebytových priestorov sú vzťahmi občianskoprávnymi, upravenými Občianskym zákonníkom v § 663 a nasl., pričom zo samotného systematického zaradenia a z toho plynúcej interpretácie možno dovodiť, že bez ohľadu na odkazovú normu zakotvenú v § 720 Občianskeho zákonníka, je nájom a podnájom nebytových priestorov inštitútom občianskeho práva, so všetkými z toho plynúcimi následkami. Samotná okolnosť, že nájom a podnájom nebytových priestorov je upravený zvláštnym zákonom nevedie k záveru o takej výraznej špecifickosti tohto inštitútu, resp. zmluvného vzťahu, aby bolo možné vylúčiť všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka a všeobecné ustanovenia osobitnej časti Občianskeho zákonníka týkajúce sa nájomnej zmluvy. Na uvedenom základe sa na právny vzťah strán sporu, ktorý je predmetom tohto konania, subsidiárne vzťahujú príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

17.2. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že aj v prípade nájmu nebytových priestorov teda prichádza do úvahy aplikácia § 683 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý stanovuje zvláštnu objektívnu zodpovednosť nájomcu za škodu spôsobenú na prenajímanej veci. Uvedená právna norma poskytuje prenajímateľovi ochranu jeho majetku v prípade, ak ho nájomca (a osoby, ktorým umožnil nájomca prístup k prenajatej veci) neužíva riadne. Ustanovenie § 683 ods. 1 sa teda vzťahuje na situáciu, ktorá nastane v prípade, ak nájomca nesplní povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 682 Občianskeho zákonníka, t.j. nevráti prenajatú vec v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci, resp. v stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie. Pod „zneužitím veci“, ktoré predpokladá § 683 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa rozumie také použitie veci, resp. také nakladanie s vecou, ktoré sa prieči spôsobu užívania dohodnutému v zmluve a ak takýto spôsob nebol dohodnutý, spôsobu primeranému povahe a určeniu veci. Objektívna zodpovednosť nájomcu spočíva v tom, že nájomca zodpovedá za stav veci bez ohľadu na to, kto vec „zneužil“, t.j. či to bol on sám alebo iná osoba, t.j. napríklad osoby, ktoré žijú s nájomcom v spoločnej domácnosti, alebo osoby, ktoré sa zdržiavajú v predmete nájmu (napr. zákazníci) a pod.; jedná sa teda o zodpovednosť založenú na objektívnom princípe, ktorá sa označuje aj ako zodpovednosť za výsledok. Liberačným dôvodom na zbavenie sa zodpovednosti je prípad, ak k poškodeniu alebo k nadmernému opotrebeniu veci dôjde „náhodou“, čo musí preukázať nájomca, napríklad pre kazovosť, zápalnosť veci a pod., alebo v dôsledku vonkajších príčin (napr. živelnej pohromy).

17.3. Oproti široko koncipovanej objektívnej zodpovednosti nájomcu za stav veci je na druhej strane postavená povinnosť prenajímateľa, aby svoje nároky na náhradu škody z tejto zodpovednosti nájomcu plynúce uplatnil v prekluzívnej lehote. Pre plynutie prekluzívnej lehoty je významný okamih odovzdania (vrátenia) veci prenajímateľovi. Zánik práva preklúziou je dôsledkom dvoch právnych skutočností a to uplynutia času a opomenutím právo uplatniť. Spôsob, akým má byť právo uplatnené (žalobou podanou na súde, reklamáciou, vytknutím vád a pod.) stanovuje príslušný právny predpis a je potrebné rozlišovať, či sa právo uplatňuje úkonom, ktorým sa druhej strane dáva určitá skutočnosť na vedomie, alebo sa vyžaduje úkon, ktorým sa právo proti druhej strane priamo uplatňuje na súde. Občiansky zákonník výslovne určuje spôsoby uplatnenia práva, aby nedošlo k preklúzii; pokiaľ zákonné ustanovenia ale dikciu („uplatniť u“, „vytknúť“) výslovne neobsahujú, je potrebné gramatickým a logickým výkladom dovodiť, že práva sa možno domáhať v uvedenej prekluzívnej lehote na súde, inak nárok zanikne. Lehota uvedená v § 683 ods. 2 Občianskeho zákonníka je lehotou prekluzívnou, v rámci ktorej je potrebné sa domáhať náhrady škody na prenajatej veci na súde (obdobne rozsudok I. súdu ČR, sp. zn. XX H. XXX/XXXX, zo dňa XX.X.XXXX).

18. Je nepochybné, že žalobca svoj nárok na náhradu škody odôvodňoval tým, že došlo k nadmernému opotrebeniu prenajímaných miestností v dôsledku toho, že žalovaný si neplnil svoje povinnosti týkajúce sa opatrení na predchádzanie poškodenia prenajatých priestorov, najmä nerešpektoval povinnosť chrániť drevenú podlahu pred poškodením podložkami pod stoličky; ako aj v dôsledku toho, že žalovaný využíval prenajaté priestory aj na iné účely ako bolo dohodnuté v zmluve, t.j. využíval ich ako mediálne štúdio, čo vyžadovalo rozsiahle zmeny na predmete nájmu a dokonca v prenajatých priestoroch aj býval (č.l. XXX). Z listu adresovaného žalovanému možno vyvodiť, že žalobca vykonal opravy na predmete nájmu (ktoré v spore žiadal uhradiť titulom náhrady škody) z dôvodu, že žalovaný nedodržal bod XX domového poriadku, vzťahujúceho sa k prenajímaným priestorom, ktorý bol súčasťou zmluvy o nájme nebytových priestorov ako príloha č. 2; že vytvoril na schodoch prenajímaných priestorov otvory a poškodil tak ich povrch; a že umiestnil klimatizačné vedenia tak, že žalobca musel následne vynaložiť náklady na odstránenie káblov z vonkajšej steny, zamurovať otvory a lepiť odpadnuté obkladačky v kuchyni (č.l. XX). Žalobca v objednávke na vypracovanie znaleckého posudku uviedol, že žalovaný v rozpore s domovým poriadkom, ktorý bol súčasťou o nájme nebytových priestorov, neobstaral podložky pod otočné kancelárske stoličky, čím v značnej miere poškodil väčšiu časť drevenej podlahy, taktiež bez súhlasu prenajímateľa (žalobcu) na drevených podstavcoch - stupňoch pod oknami v miestnostiach číslo XXX až XXX vyrezal otvory pre svoje inštalácie (slaboprúdové rozvody a klimatizačné potrubia), vylámal nohy nástupníc, demontoval ich a následne neodborne skladal (č.l. XX). Žalobca v konaní opakovane poukazoval na znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný R.. G. G., H.., ktorý predložil v spore, a na základe ktorého si uplatňoval svoj nárok na náhradu škody; v samotnom znaleckom posudku sa uvádza, že znalec na podlahovej ploche zistil plochy s poškodením a silným opotrebovaním lakového filmu dielcov, čo bolo zapríčinené nevhodnou činnosťou používateľa (č.l. XX); mechanické poškodenia drevených nástupníc boli taktiež zapríčinené nevhodnou činnosťou používateľa a došlo aj k svojvoľnému zásahu do ich konštrukcie vyrezaním otvorov v krajných častiach debnenia pre vyvedenie rozvodových káblov v jednej miestnosti a k vylomeniu nôh nástupníc v ďalšej miestnosti, nástupnice mali obité a odštiepené hrany (č.l. XX).

19. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností, s ohľadom na právnu argumentáciu (odseky XX.X. - XX.X.), a skutkový stav veci, ako bol zistený súdom prvej inštancie, a ktorým je odvolací súd viazaný (odsek XX); dospel odvolací súd k záveru, že v prejednávanom spore je splnený predpoklad pre aplikáciu § 683 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody skutkovo odôvodnený tým, že škoda, ktorej náhrady sa domáha, spočíva v poškodení a v nadmernom opotrebení prenajatej veci v dôsledku jej zneužitia, t.j. iného spôsobu užívania ako bolo určené v zmluve o nájme nebytových priestorov a jej prílohách.

20. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie); v danom prípade išlo o mylnú aplikáciu právnych predpisov, nakoľko súd prvej inštancie opomenul zákonnú normu (§ 683 ods. 2 Občianskeho zákonníka), ktorú mal na zistený skutkový stav správne použiť. Právnym základom uplatneného nároku na zaplatenie X.XXX,XX eura s prísl. je nárok žalobcu na náhradu škody po skončení nájmu na prenajatej veci v zmysle § 683 Občianskeho zákonníka. Pozornosti súdu prvej inštancie uniklo, že domáhať sa náhrady tejto škody možno len do X mesiacov od vrátenia prenajatej veci; inak nárok zanikne. Zo skutkových zistení súdu prvej inštancie, ktorými je odvolací súd viazaný (§ 383 C.s.p.) vyplýva, že k odovzdaniu prenajatých priestorov došlo dňa XX.X.XXXX, kedy začala plynúť prekluzívna lehota. O. prekluzívna lehota uplynula XX.XX.XXXX, zatiaľ čo žaloba bola podaná na súde XX.X.XXXX, teda po uplynutí tejto zákonnej lehoty, kedy jej márnym uplynutím právo prenajímateľa na náhradu škody zaniklo.

21. Na uvedenom základe, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 388 C.s.p. zmenil a žalobu zamietol; vychádzajúc pritom v celom rozsahu zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorým je viazaný (§ 383 C.s.p.) a ktorý po právnej stránke posúdil inak a preto nemusel opakovať, príp. dopĺňať dokazovanie.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov X:X.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).