Uznesenie
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
sp.zn.: 8Sfk/20/2025
datum: 28.10.2025

ECLI:SK:NSSSR:2025:0724100016.2

8Sfk/20/2025

IČS: 0724100016

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): IMRIŠEK s.r.o., so sídlom Malanta 596/30, 951 01 Nitrianske Hrnčiarovce, IČO: 47631601, proti žalovanému: Pôdohospodárska platobná agentúra, so sídlom Hraničná 4826/12, 815 26 Bratislava, IČO: 30794323, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 285113/ 2023/93052/2023/551 z 8. novembra 2023, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Bratislave č. k. 2S/1/2024-38 z 28. októbra 2024, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Správneho súdu v Bratislave č. k. 2S/1/2024-38 z 28. októbra 2024 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánom verejnej správy

1. Žalovaný rozhodnutím č. 285113/2023/93052/2023/551 z 8. novembra 2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) postupom podľa § 32 ods. 1 písm. c) zákona č. 280/2017 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 280/2017 Z. z.“) zastavil konanie vo veci Jednotnej žiadosti na rok 2023 s registračným číslom žiadosti 2020025579 z dôvodu, že žiadosť nebola predložená riadne, včas a vo forme určenej podľa osobitného predpisu.

II. Konanie pred správnym súdom

2. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu správnu žalobu, ktorou sa domáhal jeho zrušenia, a to z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. písm. c), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“).Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

3. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) uznesením č. k. 2S/1/2024-38 z 28. októbra 2024 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) správnu žalobu postupom podľa § 98 písm. f) SSP odmietol, a to z dôvodu, že nemal preukázané, že za žalobcu konal jeho zamestnanec, ktorý má vysokoškolské právnické vzdelanie, resp. nebolo preukázané povinné zastúpenie žalobcu.

4. V odôvodnení správny súd skonštatoval, že žalobca priložil ku správnej žalobe plnomocenstvo, ktorým splnomocnil A.. B. Z., Z. na uskutočňovanie všetkých úkonov v konaní pred správnym súdom vo veci podania žaloby proti napadnutému uzneseniu.

5. Z dôvodu pochybností, či je žalobca v konaní zastúpený advokátom, resp. jeho zamestnancom, ktorý má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, správny súd uznesením vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia doručil súdu originál písomného splnomocnenia žalobcu udeleného advokátovi alebo potvrdenie (diplom), že jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na správnom súde koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa spolu s pracovnou zmluvou tohto zamestnanca. Súčasne bol žalobca poučený, že ak v lehote určenej správnym súdom podanie nedoplní alebo neopraví, správny súd podanie odmietne alebo konanie zastaví.

6. Žalobca súdu dňa 22. februára 2024 predložil dohodu o pracovnej činnosti z 1. novembra 2023, uzavretú medzi žalobcom ako zamestnávateľom a A.. B. Z., Z. ako zamestnancom, predmetom ktorej bol záväzok zamestnanca vykonávať pre žalobcu práce spočívajúce vo vykonávaní poľnohospodárskeho poradenstva v rozsahu 1 hodiny týždenne. Dohoda bola uzavretá na dobu určitú od 01.11.2023 do 01.11.2024. Zároveň žalobca správnemu súdu predložil kópiu diplomu A.. B. Z., Z. z 28. augusta 2015 o absolvovaní vysokoškolského štúdia druhého stupňa v študijnom odbore právo.

7. Predloženú dohodu o pracovnej činnosti na výkon práce poľnohospodárskeho poradenstva správny súd vyhodnotil, že nespĺňa procesnú požiadavku obligatórneho právneho zastúpenia vyplývajúcu z ustanovenia § 49 ods. 1 SSP. Správny súd argumentoval, že pracovnoprávny vzťah založený dohodou o pracovnej činnosti nenapĺňa účel konania zamestnanca, pretože sa nejedná o trvajúci vzťah, ale len o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce.

III. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov

8. Žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) podal proti napadnutému uzneseniu správneho súdu v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť považujúc dôvody odmietnutia správnej žaloby za nesprávne. Mal za to, že došlo k nezákonnému odmietnutiu správnej žaloby v zmysle § 440 ods. 1 písm. j) SSP. Namietal, že v napadnutom uznesení správny súd nezaoberal obligatórnou náležitosťou, ktorou je zastúpenie zamestnávateľa (právnickej osoby) osobou s právnickým vzdelaním, ale pokúsil sa zadefinovať pojem zamestnanec na účely správneho súdneho konania, pričom na účely kreovania definície pojmu zamestnanec je, podľa jeho názoru prioritné, zadefinovanie pojmu pracovnoprávny vzťah v zmysle zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“). Vychádzajúc z § 1 ods. 5 Zákonníka práce a rovnako z právnej teórie (Barancová a kol. Zákonník práce - Komentár, 2022) poukázal na to, že za zamestnanca sa považujú aj osoby pracujúce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (Správny súdny poriadok pojem zamestnanec nedefinuje).

9. Ďalej vychádzajúc z § 11 ods. 1 Zákonníka práce uviedol, že osoby vykonávajúce práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru vykonávajú závislú prácu, čím sú kumulatívne naplnené definičné znaky pojmu zamestnanec. Uzatvorením dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru vzniká medzi zamestnancom a zamestnávateľom pracovnoprávny vzťah, pričom aj v tomto vzťahu ide o výkon závislej práce podľa § 1 ods. 3 Zákonníka práce. Na zamestnancov pracujúcich na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa vzťahujú okrem šiestej časti Zákonníka práce aj niektoré ustanovenia o pracovnom čase s určitými výnimkami ako aj ustanovenie o § 119 Zákonníka práce, či nové rozšírené oznamovacie povinnosti zamestnávateľa voči zamestnancovi.

10. Ďalej uviedol, že početná judikatúra Súdneho dvora EÚ vychádza z pojmu pracovník, pričom ide o fyzickú osobu, ktorá počas určitej doby pre inú osobu a podľa jej pokynov vykonáva závislú prácu, za ktorú dostáva protihodnotu. Do obsahu závislej práce, ktorú vykonáva pracovník, prislúchajú aj práce v čiastočnom pracovnom úväzku a práce v malom rozsahu, preto nie je možné vychádzať z vymedzenia pojmu zamestnanec podľa vnútroštátneho poriadku členského štátu. Odmietnutie žaloby z dôvodu, že osoba, ktorá za neho koná, je zamestnanec vykonávajúci závislú prácu nie na základe pracovnej zmluvy, ale na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, je možné považovať za diskriminačné konanie z dôvodu iného postavenia.

11. Sťažovateľ tiež argumentoval dôvodovou správou k SPP uvedúc, že úmyslom zákonodarcu bolo kvalifikované právne zastúpenie osobou znalou práva, za účelom zabezpečenia hospodárnosti konania. Obligatórne právne zastúpenie nemá byť byrokratickým dôvodom na odmietnutie žaloby.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

13. Spornou právnou otázkou, k vyriešeniu ktorej bol kasačný súd vyzvaný, bolo, či bola splnená podmienka povinného právneho zastúpenia sťažovateľa v konaní pred správnym súdom podľa ustanovenia § 49 ods. 1 SSP, ak sťažovateľa zastupoval zamestnanec, ktorý mal so sťažovateľom uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti. Relevantným pre vyriešenie tejto spornej otázky bol výklad pojmu „zamestnanec“ v kontexte ustanovenia § 49 ods. 1 SPP. V posudzovanej veci nebolo sporné, že A.. B. Z., Z. má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

14. Ustanovenie § 49 ods. 1 SSP upravuje povinné zastúpenie žalobcu advokátom vrátane zákonom povolených výnimiek, medzi ktoré patrí aj výnimka, ak má žalobca, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na správnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Na overenie splnenia zákonných podmienok platiacich pre uvedenú výnimku je potrebné uviesť, že Správny súdny poriadok pojem zamestnanec na účely zastupovania v konaní pred správnym súdom bližšie nedefinuje. Kasačný súd preto pri výklade pojmu zamestnanec na účely zastupovania pred správnym súdom vychádzal zo Zákonníka práce, ktorý tento pojem definuje (§ 11 ods. 1 Zákonníka práce).

15. Zákonník práce za zamestnanca považuje každú fyzickú osobu, ktorá vykonáva závislú prácu v pracovnoprávnych vzťahoch, vrátane dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (§ 1 ods. 3, ods. 5 Zákonníka práce), ktoré sa podľa Zákonníka práce majú uzatvárať len výnimočne, a to na zabezpečenie potrieb zamestnávateľa (§ 223 ods. 1 Zákonníka práce). V porovnaní s pracovným pomerom, v prípade dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru ide o kvalitatívne odlišný pracovnoprávny vzťah, ktorý má voči pracovnému pomeru doplnkový charakter. Uzavretím dohody nevzniká pracovný pomer, zakladá sa však pracovnoprávny vzťah.

16. Z obsahu dohody o pracovnej činnosti, konkrétne z článku I bod 2 mal kasačný súd preukázané, že A.. B. Z., Z. sa zaviazal v mene sťažovateľa vykonávať práce spočívajúce vo vykonávaní poľnohospodárskeho poradenstva, pričom dohodnutý rozsah pracovnej činnosti predstavoval 1 hodinu týždenne, t. j. 4 hodiny mesačne. Na strane druhej mal kasačný súd preukázané, že predmetom podnikania (činnosti) sťažovateľa je okrem iného aj poskytovanie služieb v poľnohospodárstve a záhradníctve. Súvislosť s predmetom dohody je tak potvrdená aj samotným predmetom správneho súdneho prieskumu (žalovaný napadnutým rozhodnutím zastavil postupom podľa § 32 ods. 1 písm. c) zákona č. 280/2017 Z. z. konanie vo veci Jednotnej žiadosti na rok 2023, ktorou sa sťažovateľ domáhal poskytovania podpory a dotácií pre pôdohospodárstvo). Vychádzajúc z uvedeného kasačný súd uzatvára, že sťažovateľ na zabezpečenie poradenstva pre danú oblasť využil zákonom aprobovaný inštitút - dohodu o pracovnej činnosti.

17. Kasačný súd ďalej za relevantné považoval, že Správny súdny poriadok nevyžaduje, aby na účely výnimky, tak ako je nastavená v § 49 ods. 1 SSP, išlo výlučne o zamestnanca, ktorý má so žalobcom resp. sťažovateľom uzatvorenú iba pracovnú zmluvu. Preto uzavrel, že za zamestnanca sa považuje nielen osoba, ktorá má so žalobcom resp. sťažovateľom (na účely kasačného konania) uzatvorenú pracovnú zmluvu, ale aj osoba, ktorá má uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti.

18. Kasačnému súdu nedá navyše nepoukázať na samotný zmysel povinného zastúpenia advokátom, resp. tak ako v práve posudzovanej veci, zamestnancom disponujúcim vysokoškolským právnickým vzdelaným druhého stupňa, ktorým je práve odborné a kvalifikované spísanie správnej žaloby v zákonom stanovenej lehote. V správnom súdnom konaní totiž platí (okrem zákonom stanovených výnimiek, ktoré sa na danú vec ale nevzťahujú) prísna koncentračná zásada, v zmysle ktorej je žalobca oprávnený vymedziť žalobné body a rozsah správnej žaloby len v rámci lehoty na podanie správnej žaloby. Preto nie je dôležité, či kvalifikovanú správnu žalobu podá zamestnanec, s ktorým žalobca uzatvoril pracovnú zmluvu alebo dohodu o pracovnej činnosti. Opačný výklad by totiž smeroval k zamedzeniu prístupu sťažovateľa k správnemu súdu.

19. K rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ide o rozhodnutia sp. zn. III. ÚS 70/2007 a sp. zn. 6Sž-o-KS 134/2006), v ktorej bola na účely splnenia povinného zastúpenia posudzovaná dohoda o vykonaní práce s tým výsledkom, že táto forma pracovnoprávneho vzťahu bola vylúčená z dôvodu, že (i) ide o vzťah založený na vykonaní jednorazovej pracovnej úlohy, (ii) je individuálne určená výsledkom, a (iii) nie je trvajúcim plnením, kasačný súd uvádza, že v práve posudzovanej veci sa nejedná o dohodu o vykonaní práce, ale o dohodu o pracovnej činnosti, ktorej charakter nebol uvedenými súdnymi inštitúciami na účely povinného právneho zastúpenia hodnotený.

20. Záverom kasačný súd dodáva, že hoci sťažovateľ nepreukázal splnenie zákonnej povinnosti podľa § 231 ods. 1 písm. b) v spojení s § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, teda, že svojho zamestnanca A.. B. Z., Z. prihlásil do registra poistencov vedených Sociálnou poisťovňou, (ne)splnenie si tejto zákonnej povinnosti samo osebe nemá vplyv na postavenie A.. B. Z., Z. ako zamestnanca na účely ustanovenia § 49 ods. 1 SSP. Posúdenie porušenia iných povinností sťažovateľa nebolo v kompetencii kasačného súdu v tu posudzovanej veci.

V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie uznesenia v časti trov

21. Vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel kasačný súd k záveru, že výnimka z povinného zastúpenia advokátom bola v danom prípade splnená. Správny súd sa reštriktívnym výkladom pojmu zamestnanec dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci, ktorého následkom bolo nezákonné odmietnutie správnej žaloby. Kasačný súd preto postupom podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil napadnuté uznesenie správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

22. V ďalšom konaní bude úlohou správneho súdu v prvom rade zistiť, či sťažovateľa v konaní pred súdom zastupuje zamestnanec na základe pracovnej zmluvy alebo dohody o pracovnej činnosti platnej a účinnej v čase konania a rozhodovania správneho súdu [dohoda o pracovnej činnosti môže byť uzatvorená na dobu určitú, najdlhšie na 12 mesiacov (§ 228a ods. 4 Zákonníka práce) ), nakoľko sťažovateľ má povinnosť zabezpečiť, aby počas celého konania pred správnym súdom za neho konal zamestnanec s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa. Za splnenia tejto procesnej podmienky správny súd žalobu meritórne prejedná a vo veci rozhodne. Právnym názorom kasačného súdu je správny súd viazaný (§ 469 SSP).

23. V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP).

24. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 28. októbra 2025