6Cdo/27/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci navrhovateľa Obec Látky, so sídlom Látky 36, IČO: 00 316 148, proti odporcovi Y. F., bývajúcemu v N., N. XXX, zastúpeného spoločnosťou Viktória Hellenbart, advokátska kancelária s. r. o., so sídlom v Lučenci, Martina Rázusa 146/23, za ktorú koná ako konateľka a advokátka Mgr. Viktória Hellenbart, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 17C/84/2016, o dovolaní odporcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 11. augusta 2016 sp. zn. 17Co/354/2016, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) zhora označeným uznesením potvrdil uznesenie Okresného súdu Zvolen (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“ alebo „okresný súd“) zo 17. mája 2016 č. k. 17C/84/2016-94, ktorým okresný súd nariadil predbežné opatrenie tak, že uložil odporcovi povinnosť zdržať sa až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej akéhokoľvek umiestňovania hnuteľných vecí na plochu futbalového ihriska navrhovateľa, ktoré sa nachádza v katastrálnom území N., a tiež akéhokoľvek konania, ktorým by došlo k znemožneniu užívania futbalového ihriska navrhovateľa; zároveň súd prvej inštancie uložil navrhovateľovi povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia žalobu vo veci samej.

2. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal odporca (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie. Žiadal, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamieta, resp. aby uznesenie odvolacieho súdu i súdu prvej inštancie zrušil. Dovolanie odôvodnil poukazom na § 420 zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“) tvrdiac, že súd prvej inštancie pri nariadení predbežného opatrenia pred začatím konania vo veci samej opomenul vymedziť čo je vec sama, čím spôsobil, že rozhodnutie je nevykonateľné a nepreskúmateľné, pričom uvedené vady neumožňujú vylúčiť, že sa nejedná o vec, ktorá je totožná s vecou, o ktorej už na súde prvej inštancie začalo skôr konanie (sp. zn. 8C/78/2010), a teda vylúčiť, že sa nejedná o prekážkulitispendencie. Dovolateľ v dovolaní ďalej uviedol, že uvedený postup spolu s ďalšími nižšie uvedenými vadami je dovolacím dôvodom aj podľa § 421 ods. 1 písm. a/ a b/ C. s. p., pretože odvolací súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a tiež preto, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Za odchýlenie sa od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu považoval to, že súd prvej inštancie neidentifikoval vo výroku rozhodnutia spôsobom ustáleným v rozhodovacej praxi súdov (údajmi uvedenými v katastri nehnuteľností) nehnuteľnosť, vo vzťahu ku ktorej mu uložil povinnosť zdržať sa určitého, tam uvedeného konania, ale nehnuteľnosť označil len ako „plocha futbalového ihriska navrhovateľa“. Odvolací súd potvrdením uznesenia súdu prvej inštancie „prevzal toto označenie za správne“. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu vyplýva, že ihrisko by malo byť na „CKN“ parcele číslo 1454/5 o výmere 6350 m2, zastavané plochy a nádvoria, zapísanej na liste vlastníctva číslo XXX pre katastrálne územie N., ako vlastníctvo navrhovateľa. Na tomto liste vlastníctva je však uvedená poznámka o začatí súdneho konania o určenie vlastníckeho práva k CKN parcele číslo 1454/5, teda „o spochybnení vlastníckeho práva navrhovateľa, čomu však súd prvej inštancie nevenoval pozornosť“. Vo výroku uznesenia o nariadení predbežného opatrenia uložil súd prvej inštancie odporcovi povinnosť zdržať sa umiestňovania hnuteľných vecí na plochu futbalového ihriska navrhovateľa, hoci časť plochy futbalového ihriska tvoria pozemky odporcu a k časti plochy futbalového ihriska je vlastnícke právo navrhovateľa spochybnené. Za ďalšie pochybenie (vadu konania) odvolacieho súdu označil dovolateľ v dovolaní to, že potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým uložil odporcovi povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia žalobu vo veci samej, bez toho, aby uviedol predmet konania vo veci samej, pritom z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že vecou samou je „usporiadanie pomerov medzi vlastníkmi stavby a pozemku“; podľa odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vecou samou je „podanie zdržovacej žaloby“. Zmätočným odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu vo vzťahu k vymedzeniu predmetu konania vo veci samej a výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie potvrdeným odvolacím súdom, (ktorý neobsahuje zákonom predpísané náležitosti uvedené v § 336 C. s. p.) zasiahli súdy (prvoinštančný aj odvolací) podľa dovolateľa neprípustne a bezdôvodne do jeho práv.

3. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu žalovaného uviedol, že dovolanie nie je v danom prípade prípustné a navrhol, aby dovolací súd dovolanie podľa § 447 písm. c/ C. s. p. odmietol.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.) po zistení, že dovolanie bolo podané včas, na to oprávnenou osobou, zastúpenou v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 C. s. p.) skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie prípustné.

5. Podľa § 419 C. s. p., proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

6. Podľa § 420 písm. f/ C. s. p., dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

7. Podľa § 421 ods. 1 C. s. p., dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

8. Podľa § 421 ods. 2 C. s. p., dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

9. Podľa § 357 písm. d/ C. s. p., odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o návrhu nanariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.

10. Podľa § 432 ods. 1, 2 C. s. p., dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

11. Podľa § 447 písm. c/ C. s. p., dovolací súd odmietne dovolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Podľa písm. f/ uvedeného ustanovenia, dovolací súd odmietne dovolanie tiež vtedy, ak nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až 435.

12. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že na to, aby sa mohol dovolací súd zaoberať dovolaním, musia byť splnené predpoklady prípustnosti dovolania vyplývajúce z ustanovení §§ 420 alebo 421 C. s. p. a tiež podmienky dovolacieho konania, t. j. okrem iného, aby dovolanie bolo odôvodnené dovolacími dôvodmi, aby išlo o prípustné dovolacie dôvody a aby tieto dôvody boli vymedzené spôsobom uvedeným v §§ 431 až 435 C. s. p.

13. Pri skúmaní prípustnosti dovolania z hľadiska § 420 písm. f/ C. s. p., dovolací súd uvádza, že k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces dochádza vtedy, ak odvolací súd zasiahol do ústavou, resp. Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd garantovaných práv dovolateľa, v dôsledku čoho bolo dovolateľovi znemožnené domáhať sa práva na súdnu ochranu prostriedkami, ktoré mu zákon priznáva. Z obsahu dovolania vyplýva, že základom argumentácie dovolateľa je tvrdenie, že súd prvej inštancie, ktorého správnosť rozhodnutia o nariadení predbežného opatrenia odvolací súd potvrdil, nedostatočným spôsobom vo výroku rozhodnutia vymedzil nehnuteľnosť, vo vzťahu ku ktorej uložil odporcovi povinnosť zdržať sa určitého, tam uvedeného konania a b) vo výroku rozhodnutia nevymedzil predmet konania v súvislosti s uloženou povinnosťou podať v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia žalobu vo veci samej. Pojem procesný postup bol už vysvetlený vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že sa ním rozumie faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť súdu znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení. Podľa názoru dovolacieho súdu dovolateľom vytýkané nedostatky týkajúce sa zmätočnostných vád súvisia s vecnou správnosťou rozhodnutia, ktorou nebola znemožnená realizácia procesných oprávnení dovolateľa.

14. V prejednávanej veci dovolateľ napadol dovolaním uznesenie odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd rozhodol o odvolaní odporcu proti uzneseniu súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia aj podľa ust. § 421 ods. 1 písm. a/ a b/ C. s. p. V zmysle § 421 ods. 2 C. s. p., ale dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ C. s. p., vrátane uznesenia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia (§ 357 písm. d/ C. s. p.). I keď ustanovenie § 421 ods. 2 C. s. p. výslovne nevylučuje prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia (čo je aj tento prípad), rešpektujúc zásadu efektivity konania (Čl. 17 C. s. p.) treba podľa názoru dovolacieho súdu neprípustnosť dovolania aj pre tento prípad vyvodiť z analogického použitia tohto ustanovenia (Čl. 4 ods. 1 C. s. p.). Nevyhnutnosť použitia analógie možno odôvodniť porovnateľnosťou inštitútu predbežného opatrenia podľa zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (O. s. p.) s inštitútom neodkladného opatrenia podľa C. s. p.. Prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu o predbežnom opatrení pre nesprávne právne posúdenie veci vylučoval aj O. s. p. (§ 239 ods. 3 O. s. p.).

15. Pre úplnosť dovolací súd uvádza, že ak by aj dovolanie bolo prípustné (v prípade, že by nešlo o prípad uvedený v § 421 ods. 2 C. s. p.), dôvodom pre odmietnutie dovolania by bola tiež skutočnosť, že dovolateľom uplatnený dovolací dôvod nebol vymedzený spôsobom uvedeným v § 432 ods. 2 C. s. p. v spojení s § 421 ods. 1 tohto právneho predpisu. Dovolateľ zastúpený advokátom totiž označil za dovolací dôvod nesprávne právne posúdenie veci podľa § 421 ods. 1 písm. a/ a písm. b/ C. s. p., hociuplatnenie tohto dovolacieho dôvodu podľa písm. a/ a aj podľa písm. b/ súčasne sa vzájomne vylučuje. Okrem toho odklon od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu alebo rozdielne rozhodovanie dovolacieho súdu dovolateľ bližšie nekonkretizoval označením rozhodnutí napĺňajúcich pojem ustálená súdna prax, resp. označením rozdielnych rozhodnutí dovolacieho súdu.

16. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 C. s. p. tak, že navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva, pretože navrhovateľovi v dovolacom konaní žiadne trovy dovolacieho konania nevznikli.

17. Toto uznesenie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.