UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloletú G. K., nar. XX. X. XXXX, bývajúcu v I., H., zastúpenú opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa matky I. F., bývajúcej v I., H. a otca O. K., bývajúceho v D., T., o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica na nariadenie neodkladného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Senica pod sp. zn. 9PPOm/1/2017, o dovolaní matky proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 22. mája 2017 sp. zn. 11CoPom/3/2017, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trnave z 22. mája 2017 sp. zn. 11CoPom/3/2017 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie matky maloletej v záhlaví označeným uznesením potvrdil uznesenie Okresného súdu Senica (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) z 21. apríla 2017č. k. 9PPOm/1/2017-8 o nariadení neodkladného opatrenia spočívajúceho v zverení maloletej do starostlivosti Detského domova Skalica a uložení povinnosti matke maloletej prispievaťna výživu maloletej.
2. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie matka maloletej (ďalej aj „dovolateľka“). Žiadala, aby dovolací súd uznesenie krajského súdu ako aj uznesenie súdu prvej inštancie zrušil. Dovolanie odôvodnila dovolacím dôvodom uvedeným v § 420 písm. f/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“) a spočívajúcim v tom, že odvolací súd jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Nesprávnosť postupu odvolacieho súdu videla v tom, že odvolací súd doplnil dokazovanie zisťovaním jej zdravotného stavu prostredníctvom Detského domova Skalica a opatrovníka maloletej - Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, o čom sa dozvedela až z rozhodnutia odvolacieho súdu.
3. Otec maloletej ani opatrovník sa k dovolaniu nevyjadrili.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.), po zistení, že dovolanie bolo podané včas a na to oprávnenou osobou, skúmajúc najprv splnenie podmienok prípustnosti dovolania dospel k záveru, že dovolanie je prípustné a vzhľadom na uplatnený dovolací dôvod zároveň aj dôvodné. Ak totiž dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí z dovolacieho dôvodu uvedeného v § 420 C. s. p., potom existencia tohto dôvodu, t. j. existencia niektorej z tzv. zmätočnostných vád uvedených v tomto ustanovení, znamená nielen splnenie podmienky prípustnosti dovolania, ale zároveň zakladá bez ďalšieho aj jeho dôvodnosť.
5. Podľa § 419 C. s. p. proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
6. Podľa § 420 písm. f/ C. s. p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
7. Citované ustanovenie § 420 písm. f) C. s. p. zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej ochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).
8. V preskúmavanej veci došlo podľa názoru dovolacieho súdu postupom odvolacieho súdu k naplneniu vady vyplývajúcej z ustanovenia § 420 písm. f) C. s. p. Táto vada spočíva v nesprávnom postupe odvolacieho súdu týkajúcom sa vykonávania dokazovania v odvolacom konaní. V prejednávanom prípade totiž odvolací súd založil odôvodnenie svojho rozhodnutia aj na ním vykonanom dokazovaní dopytom na Detský domov Skalica a opatrovníka maloletej, no toto dokazovanie nevykonal procesne predpísaným spôsobom, t. j. na pojednávaní, prípadne aj mimo pojednávania so zachovaním práva účastníkov byť prítomnými na takto vykonanom dokazovaní (§ 188 ods. 1 a 2 C. s. p. v spojení s § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok). Tým znemožnil dovolateľke vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, čím bolo porušené jej právo na spravodlivý proces. Dovolací súd preto uznesenie odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1 C. s. p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 450 C. s. p.).
9. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.