5Obdo/53/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: MANAGEMENT ERES s.r.o., so sídlom Prešovská 40, 821 02 Bratislava, IČO: 47 249 854, proti žalovanému: BUGLO s.r.o., so sídlom Tatranské námestie 3, 058 01 Poprad, IČO: 45 442 118, zastúpeného konateľom Mgr. Ing. Vladimírom Ledeckým, o určenie vlastníckeho práva, na dovolanie žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28. apríla 2016, č. k. 3Cob/192/2015-40, takto

rozhodol:

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného o d m i e t a.

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Bratislava II uznesením z 15. mája 2014 č. k. 42Cb/202/2014-30 neschválil súdny zmier v znení, že žalobca je vlastníkom bytu č. XXX-J. nachádzajúceho sa na 6 poschodí Bytového domu, č. vchodu: C., súpisné číslo bytového domu: V., zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. M., obec H. - m. č. M., okres H., spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 8444/3522584 na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a na pozemkoch parcela č. XXXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 3451 m2, parcela č. XXXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 2720 m2, parcela č. XXXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1851 m2, parcela č. XXXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 94 m2, parcela č. XXXXX/X o výmere 1474 m2 druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a parcela č. XXXXX/XX o výmere 369 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/120 na nebytovom priestore G., garážové státia pozostávajúci z 1 miestnosti a zahŕňajúci 120 parkovacích státí, o celkovej výmere 3367,04 m2, nachádzajúci sa v suteréne Bytového domu, vchod: S., zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. M., obec H. - m. č. M., okres H., spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/120 z 336704/3522584 na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a na pozemkoch parcela č. XXXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 3451 m2, parcela č. XXXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 2720 m2, parcela č. XXXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1851 m2, parcela č. XXXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 94 m2, parcela č. XXXXX/X o výmere 1474 m2 druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a parcela č. XXXXX/XX o výmere 369 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria.

2. Na odvolania žalobcu, aj žalovaného Krajský súd v Bratislave uznesením z 28. apríla 2016 č. k. 3Cob/192/2015-40 uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. V odôvodnení poukázal na ust. § 219 ods. 1 a ods. 2, § 483 ods. 3 Obchodného zákonníka, § 42 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. a na § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že zhodne so súdom prvej inštancie je toho názoru, že zmluvu o prevode nehnuteľností majúcu náležitosti uvedené v § 42 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. nemožno nahradiť súdnym zmierom formulovaným ako uznanie vlastníckeho práva jedného účastníka druhým účastníkom, nakoľko inštitút uznania vlastníctva náš právny poriadok nepozná, § 558 Občianskeho zákonníka upravuje iba uznanie dlhu a § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka uznanie určitého záväzku. Samotní odvolatelia v odvolaní uvádzajú, že cieľom tohto konania je odstrániť nesprávnosť evidencie katastra na základe práva, ktoré medzi účastníkmi nie je sporné. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie považoval takýto postup za obchádzanie zákona a preto považoval za správny postup súdu prvej inštancie, ktorý navrhnutý zmier v zmysle § 99 ods. 2 O. s. p. neschválil. Odvolací súd považoval za potrebné k veci uviesť, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal rozhodnutie sp. zn. 5MCdo/11/2009 z 19. októbra 2010 v inej veci, a preto ním súd nie je viazaný a to ani v zmysle § 135 O. s. p., pretože sa v prejednávanej veci nejedná ani o jedno z rozhodnutí uvádzaných v tomto ustanovení.

3. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný. Podľa jeho názoru je dovolanie prípustne podľa § 421 ods. 1 písm. a/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, keďže odvolací súd sa pri vyriešení právnej otázky odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Podľa žalovaného sa súdy odklonili od právneho názoru vysloveného v rozhodnutí sp. zn. 5MCdo/11/2009 z 19. októbra 2010. Vzhľadom na to, že existuje obchodno-záväzkový právny vzťah, v ktorom sa účastníci zaviazali previesť vlastnícke právo ku všetkým veciam, pričom zákon na daný typ zmluvy nevyžaduje konkretizáciu všetkých vecí, či už hnuteľných alebo nehnuteľných, nemôže byť v rozpore so zákonom, ak žalobca si chýbajúce vecno-právne účinky zmluvy pokúša vysporiadať súdnym konaním, podaním žaloby a uzatvorením súdneho zmieru. Uzatvorením súdneho zmieru nedochádza k nahradeniu právneho úkonu - zmluvy, keďže zmluva bola platne uzatvorená a jej účel je jednoznačný - previesť podnik. Žalovaný navrhol, aby dovolací súd vydal uznesenie, ktorým schváli zmier účastníkov znení uvedenom v dovolaní žalovaného.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“), ako súd dovolací [(§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“)], po zistení, že dovolanie podala včas a riadne zastúpená strana sporu, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C. s. p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ C. s. p.).

5. Podľa ust. § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p.; dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.

6. Podľa ust. § 432 ods. 1 C. s. p.; dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Podľa ust. § 432 ods. 2 C. s. p.; dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

7. Podľa ust. § 440 C. s. p.; dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný.

8. Žalovaný v dovolaní namietal, že súdy sa odklonili od právneho názoru vysloveného v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5MCdo/11/2009 z 19. októbra 2010. Dovolací súd k tento námietke žalovaného považuje za dôležité uviesť, že súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd predmetnú vec rozhodovali ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O. s. p.“). Odvolací súd v odôvodnení uznesenia správne uviedol, že nie je uvedeným rozhodnutímNajvyššieho súdu Slovenskej republiky viazaný, pretože sa v prejednávanej veci nejedná ani o jedno z rozhodnutí uvádzaných v ust. § 135 O. s. p.. Toto rozhodnutie bolo tiež vydané v inej veci, a teda nešlo o prípad, že by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru vysloveného v tejto veci. Žalovaný uviedol, že súdy sa odklonili od právneho názoru vysloveného v rozhodnutí 5MCdo/11/2009, keď súdy založili neprípustnosť uzatvorenia súdneho zmieru na dôvodoch, ktoré vylučujú použitie súdneho zmieru, obsahom ktorého by mala byť samotná dohoda, ktorou sa upravujú hmotnoprávne vzťahy, ktoré sú predmetom konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje uvedenú námietku žalovaného za neopodstatnenú. Ako sa aj v žalovaným uvádzanom rozhodnutí píše, pri rozhodovaní o schválení zmieru je súd povinný skúmať, či zmier nie je v rozpore s právnymi predpismi. V danom príde boli súdy toho názoru, že schválenie navrhovaného zmieru by bolo v rozpore s právnymi predpismi, postup strán sporu považovali za obchádzanie zákona a preto navrhnutý zmier nebol schválený podľa ust. § 92 ods. 2 O. s. p.. Súd prvej inštancie správne poukázal na prepojenosť právnej úpravy O. s. p. o zmieri, Občianskeho zákonníka o neplatnosti právnych úkonov, Obchodného zákonníka o zmluve o predaji podniku a katastrálneho zákona. Najvyšší súd Slovenskej republiky dodáva, že uvedený postup súdov nemožno kvalifikovať ako odklonenie sa od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Súdy postupovali správne, pretože pri predaji podniku podľa zmluvy o predaji podniku, ak sú súčasťou podniku nehnuteľnosti je ich presná identifikácia nevyhnutná pre prevod vlastníckeho práva, ku ktorému dochádza povolením vkladu vlastníckeho práva. Navyše, ako aj poznamenal súd prvej inštancie, stranám sporu nič nebráni, aby uzavreli dodatok k zmluve v zmysle čl. V. bod 1 zmluvy, ktorý bude tvoriť spolu so zmluvou o predaji podniku podklad, na základe ktorého okresný katastrálny odbor vykoná vklad vlastníckeho práva.

9. So zreteľom na vyššie uvedené preto dovolací súd dovolanie žalovaného proti uzneseniu odvolacieho súdu podľa § 447 písm. c/ C. s. p. ako procesne neprípustné odmietol bez toho, aby sa mohol zaoberať dôvodnosťou dovolania.

10. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.). O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

11. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.