Prihlásiť sa
ECLIECLI:SK:NSSSR:2021:1019200293.1
Dátum rozhodnutia16.12.2021
SúdNajvyšší správny súd Slovenskej republiky
Spisová značka4Sžk/40/2020
Zdroj (PDF)www.nssud.sk
Forma rozhodnutiaRozsudok
Citované predpisy 71/1967 Zb.: § 30
50/1976 Zb.: § 43, § 43b
532/2002 Z. z.: § 43
162/2015 Z. z.: § 11, § 27, § 43b, § 137, § 168, § 177, § 190, § 439, § 440, § 442, § 443, § 452, § 455, § 461, § 462, § 467

Text rozhodnutia

Rozsudok
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
sp.zn.: 4Sžk/40/2020
datum: 16.12.2021

ECLI:SK:NSSSR:2021:1019200293.1

4Sžk/40/2020

IČS: 1019200293

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej veci žalobcov (sťažovateľov): 1/D.. A. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom: P. XXXX/X, XXX XX B., 2/K. I., nar. XX.XX.XXXX., bytom: P. XXXX/X, XXX XX B., X/L... K. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom: P. XXXX/X, XXX XX. B., zastúpených advokátkou JUDr. Ivetou Balalovou, so sídlom: Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2019/17617KIZ zo dňa 24. januára 2019, o kasačnej sťažnosti žalobcov proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/37/2019-55 zo dňa 21. mája 2020, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta .

II. Sťažovateľom sa nepriznáva právo na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. V konaní pôvodne začatom na Miestnom úrade Bratislava - Staré Mesto, Mestská časť Bratislava - Staré mesto, Vajanského nábrežie 3, 814 21 Bratislava (ďalej aj ako „prvostupňový správny orgán“ alebo aj ako „stavebný úrad“) žalobca v 3. rade žiadal povolenie zmeny užívania časti stavby bez stavebných úprav „P. X - zmena v užívaní nebytového priestoru č. X-X z kancelárie na byt“, ktorý sa nachádza na X. NP bytového domu na P. R. č. X v B., súp. č. XXXX, na pozemku reg. „C“ parc. č. XXXX/X k. ú. Q.. F.. Stavebný úrad rozhodnutím č. 642/18348/2016/Skr-K/50 zo dňa 13.04.2016 konanie zastavil z dôvodu nedoplnenia svetlo-technického posúdenia žalobcom v 3. rade. Žalovaný, na základe odvolania žalobcu v 3. rade, rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2016/73322/KIZ zo dňa 21.10.2016 zrušil prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

2. Prvostupňový stavebný úrad opätovne vyzval žalobcu v 3. rade na doplnenie návrhu. Vzhľadom na to, že žalobcom predložené podklady zo dňa 20.01.2017 opäť nepreukázali, že návrh je v súlade s požiadavkami stavebného zákona a STN 734301 prvostupňový stavebný orgán rozhodnutím č. 2831/7918/2017/STA/Skr-K/18 zo dňa 15.02.2017 konanie zastavil. Na základe odvolania žalobcu v 3. rade druhostupňový správny orgán rozhodnutím č. OU-BA- OVBP2-2017/42422/KIZ zo dňa 06.06.2017 zrušil napadnuté rozhodnutie stavebného úradu a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

3. Listom zo dňa 16.10.2017 bol prvostupňovému správnemu orgánu oznámený prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom správneho konania na zo žalobcu v 3. rade na žalobcu v 1. rade s tým, že trvá na podanom návrhu.

4. Stavebný úrad po opätovnom vrátení veci na ďalšie konanie zistil, že návrh na zmenu v užívaní z kancelárie na byt nie je v súlade s ustanoveniami § 43b ods. 4, 5 a 6 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „stavebný zákon“) a s ustanoveniami § 43 ods. 1 a 4 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len ako „vyhláška č. 532/2002 Z. z.“) a s požiadavkami vyplývajúcimi z STN 73 4301 Budovy na bývanie - body 7.1.2 a 7.2.1 normy. Dôvodom je, že predmetná miestnosť, ktorá má byť podľa návrhu jedinou obytnou miestnosťou bytu, nespĺňa požiadavku na minimálnu výmeru 16,00 m2 a zároveň nebolo preukázané, že pôdorysný tvar miestnosti umožňuje vybavenie nábytkovým zariadením podľa STN 73 4305 zariaditeľnosť bytov. Podľa úvahy prvostupňového správneho orgánu medzi predloženou dokumentáciou absentovalo svetlo-technické posúdenie preukazujúce splnenie požiadaviek na minimálne preslnenie a osvetlenie bytu. Súčasťou návrhu bol len svetlo - technický posudok zo dňa 30.09.2011, vypracovaný Ing. Zsoltom Straňákom, ktorý podľa stavebného úradu nepreukazuje splnenie uvedenej podmienky minimálneho preslnenia a osvetlenia bytu v zmysle STN 73 4301.

5. Stavebný úrad vyzval žalobcu v 1. rade listom č. 3687/16481/2018/STA/Zsi-L/37 zo dňa 13.04.2018 na predloženie dokladov preukazujúcich, že užívanie navrhovaného bytu nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, a teda bude v súlade s požiadavkami ustanovenými v právnych a technických normách uvedených v bode 4. tohto rozsudku. Zároveň konanie prerušil a určil na doplnenie požadovaných podkladov lehotu 60 dní od doručenia pod následkom zastavenia konania v zmysle § 30 ods. 1 písm. d) zákona č.71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „správny poriadok“).

6. Žalobca v 1. rade reagoval na výzvu stavebného úradu dňa 22.06.2018 tak, že byt spĺňa požiadavky na minimálnu podlahovú plochu a do podlahovej plochy bytu je potrebné započítať plochu galérie, ktorej svetlá výška má 1600 mm. V súvislosti s podlahovou plochou priestoru žalobca v 1. rade tiež uviedol, že správna podlahová plocha bytu je 12,685 m2 namiesto pôvodných 11,685 m2. Ohľadom splnenia príslušných technických noriem opätovne odkázal na znalecký posudok Ing. Zsolta Straňáka.

7. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 687/34449/2018/STA/Zsi-K/109 zo dňa 07.08.2018 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) konanie o zmene v užívaní nebytového priestoru zastavil v zmysle § 30 ods. 1 písm. d) správneho poriadku. Rozhodnutie odôvodnil tým, že nebytový priestor nespĺňa podmienky na zmenu v užívaní na byt z dôvodu nenaplnenia podmienok predpokladaných stavebným zákonom, ako ani príslušnými technickými normami. Záverom v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že žalobca v 1. rade bol poučený o následkoch nedoplnenia jeho žiadosti o vyžiadané doklady v stanovenej lehote.

8. Žalobcovia v 1. až 3. rade, spolu s ďalšou účastníčkou konania L. B., bytom P. X, XXX XX B., podali odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu.

9. Žalovaný rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2019/17617KIZ zo dňa 24.01.2019 (ďalej aj ako „druhostupňové rozhodnutie“) podané odvolania zamietol a napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

10. Svoje rozhodnutie žalovaný zdôvodnil tým, že prvostupňový správny orgán postupoval v konaní správne keď najskôr žalobcu v 1. rade vyzval na doplnenie podkladov žiadosti o povolenie zmeny užívania časti stavby bez stavebných úprav a na toto doplnenie mu určil lehotu s tým, že ak v určenej lehote podanie nedoplní, tak konanie zastaví v zmysle § 30 ods. 1 písm. d) správneho poriadku. Prvostupňový správny orgán súčasne konanie prerušil podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku. Žalovaný tiež uviedol, že uvedené podanie nebolo žalobcom v 1. rade až do vydania napadnutého prvostupňového rozhodnutia dňa 07.08.2018 kompletne doplnené všetkými zákonnými náležitosťami, pričom rozhodnutiu o zastavení konania predchádzali dokázateľne doručené účastníkovi konania výzvy na doplnenie podania, spolu s rozhodnutím o prerušení konania. Následkom nedoplnenia podania bolo zastavenie konania prvostupňovým rozhodnutím. Podľa odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia teda prvostupňový orgán postupoval správne, rozhodnutie dostatočne odôvodnil a v konaní a rozhodovaní stavebného úradu nebolo zistené také porušenie hmotnoprávnych a procesnoprávnych predpisov, ktoré by odôvodňovalo zrušenie, resp. zmenu odvolaním napadnutého rozhodnutia.

11. Žalovaný sa s rozhodnutím stavebného úradu stotožnil, aj pokiaľ ide o dôvody námietok týkajúcich sa určenia veľkosti nebytového priestoru, resp. podlahovej plochy nebytového priestoru, tieto posúdil rovnako ako stavebný úrad v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. Žiadosť nebola doplnená v dostatočnom rozsahu tak, aby boli splnené právnymi predpismi a technickými normami stanovené požiadavky na povolenie predmetnej zmeny v užívaní nebytového priestoru.

12. Ohľadom námietok v odvolaniach žalobcov týkajúcich sa nesprávneho poučenia a nesprávneho vyhodnotenia okruhu účastníkov konania žalovaný uviedol, že nesprávne poučenie bolo zrejme nedopatrením prvostupňového správneho orgánu. Toto nedopatrenie žalovaný zhojil tým, že o všetkých podaných odvolaniach rozhodol v súlade s ustanovením § 58 Správneho poriadku.

13. K námietke žalobcov v 1. až 3. rade, že účastníkmi správneho konania mali byť aj žalobca v 2. a 3. rade z titulu oprávnenia z vecného bremena viaznuceho na predmetnom nebytovom priestore žalovaný uviedol, že postavenie účastníkov konania im nevyplýva z ustanovenia § 76 ods. 1 stavebného zákona a ani osobitného predpisu. Ich práva ani v konaní neboli dotknuté, keďže po ich prihlásení sa do konania stavebný úrad nerozhodol o ich vylúčení, ale s nimi ako s účastníkmi konal s tým, že im doručil prvostupňové rozhodnutie.

14. K odvolaniu L. B., bytom P. X, XXX XX. B. žalovaný v odôvodnení uviedol, že bolo podané po zákonnej lehote, teda oneskorene.

II. Konanie na krajskom súde

15. Žalobcovia podali proti preskúmavanému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, s návrhom na jeho zrušenie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a na vrátenie veci na ďalšie konanie. Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) žalobu zamietol s tým, že žaloba nie je dôvodná.

16. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa krajský súd vysporiadal postupne s jednotlivými žalobnými bodmi nasledovne:

- K žalobnému bodu, v zmysle ktorého žalobca v 1. rade nevie posúdiť, z akých podkladov vychádzal stavebný úrad pri určovaní podlahovej plochy nebytového priestoru správny súd uviedol, že žalovaný v konaní vychádzal z podkladov, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, teda z predloženého nákresu. Obsahom administratívneho spisu však nie je nadobúdacia zmluva, ako to uvádza v žalobe žalobca v 1. rade, preto túto námietku žalobcov považoval za nedôvodnú.

- K námietke žalobcov, že správne orgány v konaní neobjasnili, z akého dôvodu nie je možné do celkovej plochy nebytového priestoru započítať plochu takzvanej galérie a pivničnej kobky správny súd uviedol, že žalovaný pri posudzovaní zmeny v užívaní časti stavby - nebytového priestoru (kancelárie) na byt, vychádzal z ustanovenia § 43b ods. 4, 5 a 6 stavebného zákona, ktoré stanovuje (ods. 5 cit. zákona), že obytná miestnosť, ktorá je zároveň jedinou obytnou miestnosťou bytu, je taká miestnosť, ktorá svojím stavebnotechnickým riešením a vybavením spĺňa podmienky na trvalé bývanie a z ustanovenia § 43 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., v zmysle ktorého, obytná miestnosť musí spĺňať požiadavky podľa STN 73 4301 pod 7.2.1. písm. a) na minimálnu výmeru 16,00 m2 ako jedinej obytnej miestnosti bytu. Vzhľadom na uvedené považoval za dostatočné objasnenie právnych záverov žalovaného s ustálením, že navrhovaná zmena nebytového priestoru (kancelárie) na byt nespĺňa zákonnú požiadavku bytu v zmysle citovaných zákonných ustanovení s ohľadom na celkovú plochu posudzovaného priestoru. Správny súd preto považoval túto námietku žalobcov za nedôvodnú. Z rovnakých dôvodov správny súd považoval za nedôvodný aj žalobný bod týkajúci sa návrhu posúdenia nebytového priestoru aj ako byt nižšieho štandardu.

- K námietke že druhostupňový orgán sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s odvolacím dôvodom, že do konania bol doložený svetelno-technický posudok zo dňa 30.09.2011 vypracovaný Ing. Zsoltom Straňákom, správny súd uviedol, že z uvedeného posudku nevyplýva, že zmena v užívaní predmetného nebytového priestoru spĺňa požiadavky na preslnenie a osvetlenie v súlade s dotknutými technickými normami. Zároveň krajský súd tiež nepovažoval za preukázané, že pôdorysný tvar miestnosti umožňuje vybavenie nábytkovým zariadením podľa STN 73 4305. Krajský súd ďalej dôvodil, že žalobca nepredložil svetlo- technické posúdenie preukazujúce, že navrhovaný byt spĺňa požiadavky na minimálne preslnenie a osvetlenie. Krajský súd preto považoval tieto námietky žalobcov za nedôvodné.

- Ohľadom žalobného bodu, že žalobcovia v 2. a 3. rade sú účastníkmi konania z dôvodu oprávnenia na užívanie predmetného nebytového priestoru z vecného bremena správny súd uviedol, že takéto postavenie im nevyplývalo z ustanovenia § 76 ods. 1 stavebného zákona ako osobitného predpisu, avšak po doručení prvostupňového rozhodnutia už konal s nimi ako s účastníkmi konania v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 Správneho poriadku. Krajský súd preto považoval tieto námietky žalobcov za bezpredmetné.

- V súvislosti so žalobným bodom týkajúcim sa námietky predpojatosti zamestnankýň stavebného úradu D.. M. I. a D.. F. A. počas obdobia činnosti stavebného úradu v roku 2017 správny súd skonštatoval, že táto námietka bola žalobcom v 3. rade podaná až po vydaní prvostupňového rozhodnutia a smerovala voči zamestnankyniam stavebného úradu, čo nakoniec aj sám uviedol v uvedenom podaní, a preto sa žalovaný s touto námietkou zaujatosti v napadnutom rozhodnutí nemal dôvod vôbec zaoberať. Správny súd túto námietku považoval za nedôvodnú a zároveň podotkol, že rozhodnutím o zastavení konania práva žalobcu v 3. rade neboli nijako dotknuté.

- K žalobnému bodu týkajúceho sa ďalších účastníkov stavebného konania uviedol, že je bezpredmetný, keďže účastníčka konania L. B. nevystupuje v konaní o správnej žalobe a uvedený postup orgánu verejnej správy nezasahuje do práv žalobcov. Z rovnakého dôvodu správny súd považoval za bezpredmetný tento žalobný bod týkajúci sa aj účastníčky konania D.. T. O..

- Správny súd mal za preukázané dodržanie procesných podmienok pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia, pretože žalobca v 1. rade bol stavebným úradom riadne vyzvaný na doloženie dokladov, pričom konanie do uplynutia lehoty na ich doloženie prerušil na 60 dní a zároveň žalobcu v 1. rade poučil o následkoch márneho uplynutia lehoty.

III. Konanie na kasačnom súde

17. Žalobcovia (sťažovatelia) podali proti rozsudku krajského súdu v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu podľa § 440 ods. 1 písm. g) a h) SSP.

18. Odôvodnenie kasačnej sťažnosti spočíva v nasledujúcich bodoch:

- Správny súd nesprávne vyhodnotil skutkové okolnosti tým, že mal za preukázané dodržanie procesných podmienok v správnom konaní pred vydaním prvostupňového rozhodnutia. Závažného porušenia procesných podmienok sa mal žalovaný dopustiť tým, že nerozhodol o námietke predpojatosti žalobcu v 3. rade. Podľa sťažovateľov je totiž podstatné rozhodovať o námietke predpojatosti napriek tomu, že bola podaná až po vydaní a doručení prvostupňového rozhodnutia, avšak stále v lehote na podanie odvolania.

- Súd riadne neodôvodnil, z akého názoru pri vydávaní rozsudku vychádzal pri rozhodovaní o žalobnom bode týkajúcom sa nezapočítania samostatného úložného priestoru (galérie) umiestneného nad sociálnym zariadením. Uvedené bolo podľa sťažovateľov podstatné, pretože ak by bol tento priestor do podlahovej plochy priestoru započítaný, tak by predmetný nebytový priestor spĺňal požiadavky veľkosti výmery na zmenu v užívaní podľa príslušných právnych a technických noriem.

- Sťažovatelia namietajú nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom pri nezapočítaní podlahovej plochy pivničnej kobky do úžitkovej plochy nebytového priestoru. V zmysle ich argumentácie je podstatné, že pivničná kobka vždy slúži len konkrétnemu bytu alebo nebytovému priestoru a správny orgán mal túto podlahovú plochu započítať. Správny súd teda tento žalobný bod nesprávne vyhodnotil.

- Sťažovatelia tiež nesúhlasia s právnym názorom súdu uvedeným k žalobným bodom týkajúcim sa nesprávneho ustálenia okruhu účastníkov správneho konania, konkrétne L. B. a D.. T. O.. Uvedené je podľa sťažovateľov podstatné, keďže námietky a pripomienky známych účastníkov konania môžu ovplyvniť konanie.

19. Sťažovatelia navrhli, aby kasačný súd napádaný rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle § 462 ods. 1 SSP.

20. Žalovaný sa napriek riadne doručenej výzve na vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti dňa 14.07.2020 v určenej lehote nevyjadril.

IV. Konanie pred kasačným súdom

21. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal vyššie uvedený rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho pôsobnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP a § 101e ods. 2 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej len zákon o súdoch).

22. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 16. decembra 2021 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 SSP).

23. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná včas a oprávnenými osobami.

24. Kasačný súd následne preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu a v medziach kasačnej sťažnosti aj rozhodnutia správnych orgánov a vyhodnotil kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú. Bližšie tieto závery odôvodňuje v nasledovnom texte.

V. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal

Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa § 12 ods. 1 správneho poriadku, o tom, či je zamestnanec správneho orgánu z konania vylúčený, rozhoduje orgán, ktorému boli dôvody vylúčenia oznámené (§ 11 ods. 1); ak sa rozhodlo, že zamestnanec správneho orgánu je vylúčený, urobí tento orgán opatrenie na zabezpečenie riadneho uskutočnenia ďalšieho konania. Podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán konanie preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote odstránil nedostatky podania, alebo ak účastník konania nemá zákonného zástupcu alebo ustanoveného opatrovníka, hoci ho má mať, alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon. Podľa § 30 ods. 1 písm. d) správneho poriadku, správny orgán konanie zastaví, ak účastník konania na výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania a bol o možnosti zastavenia konania poučený.

VI. Právne posúdenie veci kasačným súdom

25. Kasačný súd sa v konaní o kasačnej sťažnosti, vysporiadal s nosnými sťažnostnými bodmi. Prvým z nich je, že krajský súd nesprávne vyhodnotil dodržanie procesných podmienok správneho konania, keď nevzal do úvahy nerozhodnutie o námietke predpojatosti sťažovateľa v 3. rade proti zamestnancom prvostupňového správneho orgánu.

26. Rozhodnutie prvostupňového orgánu bolo vydané dňa 07.08.2018. Toto rozhodnutie bolo sťažovateľovi v 3. rade doručené dňa 05.10.2018. Sťažovateľ následne, dňa 10.10.2018 podal námietku predpojatosti.

27. V kontexte tohto žalobného bodu sa kasačný súd stotožňuje s názorom správneho súdu, že o predmetnej námietke predpojatosti ani nemohlo byť rozhodnuté pred vydaním prvostupňového rozhodnutia, keďže sťažovateľ v 3. rade ju podal prvostupňovému správnemu orgánu až po jeho vydaní. Vzhľadom na uvedené sa touto námietkou nezaoberal ani žalovaný, keďže tieto skutočnosti nemali vplyv na rozhodovanie o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu.

28. Význam námietky predpojatosti v správnom konaní je ten, aby sa zabezpečilo nestranné a neovplyvnené rozhodovanie správnych orgánov o právach a právom chránených záujmoch účastníkov konania. Je logické, že túto funkciu má námietka plniť skôr než dotknutý správny orgán (respektíve jeho zamestnanci) vydá konečné rozhodnutie. Preto je podstatné, aby účastník konania, ktorý má dôvodné pochybnosti o nepredpojatosti zamestnancov správneho orgánu tieto skutočnosti oznámil ihneď keď sa o nich dozvie. Nerozhodnutie žalovaným o takto dodatočne uplatnenej námietke predpojatosti žalovaným je v súlade s ustanoveniami správneho poriadku, pretože jednak mu takáto povinnosť ani nevyplýva z § 12 ods. 1 správneho poriadku a keďže odvolanie zamietol, tak by bolo takéto rozhodnutie nadbytočné.

29. Ohľadom sťažnostného bodu spočívajúceho v nedostatočnom odôvodnení nezapočítania samostatného úložného priestoru (galérie) umiestneného nad sociálnym zariadením kasačný súd uvádza, že krajský súd sa k tomuto žalobnému bodu vyjadril v odseku č. 75 odôvodnenia napadnutého rozsudku. V tomto odôvodnení jednoznačne uviedol, že sa stotožnil s právnym záverom a odôvodnením žalovaného v kontexte posúdenia celkovej podlahovej plochy nebytového priestoru. Z výpočtu rozlohy nebytového priestoru je zrejmé, že nespĺňa požiadavky, ktoré stanovuje § 43 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. a k nemu príslušné technické normy. Kasačný súd nemá pochybnosť o správnosti záverov a dostatočnosti odôvodnenia správnych orgánov, ako aj správneho súdu, súvisiacich s týmto sťažnostným bodom.

30. Navyše k tomuto sťažnostnému bodu je potrebné dodať, že kasačná sťažnosť bola odôvodnená v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) a h) SSP. Sťažovatelia však tento sťažnostný bod argumentovali tým, že napadnutý rozsudok krajského súdu nie je dostatočne odôvodnený, pretože z neho nie možné posúdiť, na základe čoho mal správny súd za preukázané vyššie uvedené skutočnosti. Riadne odôvodnenie rozhodnutia je však podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR, ako aj právnej teórie, jedným z viacero samostatných subjektívnych práv a princípov inkorporovaných v pojme základného práva na spravodlivý súdny proces. V zmysle uvedeného teda nemôže byť odôvodnením kasačnej sťažnosti nesprávne posúdenie veci krajským súdom alebo odklonenie od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, ak sťažovateľ namieta nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia správnym súdom. Riešenie otázky porušenia práva na spravodlivý proces účastníka konania postupom krajského súdu (teda aj namietaným nedostatočným odôvodnením rozhodnutia) je možné subsumovať pod § 440 ods. 1 písm. f) SSP. Sťažovatelia však tento sťažnostný bod neuplatnili a teda v tomto ohľade nedostatočne odôvodnili kasačnú sťažnosť.

31. Nosným sťažnostným bodom bolo tiež, že správny súd nesprávne právne posúdil vec pri nezapočítaní podlahovej plochy pivničnej kobky do úžitkovej plochy nebytového priestoru. Tu sa kasačný súd tiež stotožňuje s názorom krajského súdu. Skutkový stav bol zistený dostatočne a žalovaný vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Ako v odôvodnení rozsudku správneho súdu, tak aj v preskúmavanom rozhodnutí žalovaného je zreteľne uvedené, že pivničná kobka sa nezapočítava do podlahovej plochy nebytového priestoru na účely zmeny v spôsobe využívania. Uvedené jednak vyplýva z ustanovenia § 43b ods. 4, 5 a 6 stavebného zákona a ustanovenia § 43 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z.z.. V zmysle uvedených ustanovení a k nim príslušných technických noriem je potrebné, aby jediná obytná miestnosť v byte mala minimálnu výmeru 16,00 m2. Z odôvodnení rozhodnutia krajského súdu, ako aj žalovaného je celkom zrejmé, že predmetný nebytový priestor uvedené požiadavky nespĺňa, pretože k podlahovej ploche jedinej obytnej miestnosti nie je možné pripočítať rozlohu pivničnej kobky, ako ani galérie - úložného priestoru nad sociálnym zariadením.

32. Kasačný súd považuje postup správnych orgánov v konaní za zákonný. Prvostupňový správny orgán najskôr vyzval aktuálneho vlastníka - sťažovateľa v 1. rade, na predloženie dokumentov preukazujúcich, že predmetný nebytový priestor spĺňa zákonné a s tým súvisiace technické požiadavky, aby mohol vydať rozhodnutie o zmene užívania. Správny orgán totiž pri zisťovaní splnenia uvedených podmienok vychádza z podkladov, ktoré mu účastník konania predloží. Pokiaľ teda správny orgán z predložených dokladov, ako ani z pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním nemal za preukázané, že nebytový priestor spĺňa požiadavky na využívanie ako byt, tak úplne legitímne vyzval sťažovateľa v 1. rade na doplnenie takýchto podkladov a zároveň aj konanie prerušil na primeranú dobu. Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ v 1. rade vyžiadanú dokumentáciu nedoložil, tak prvostupňový správny orgán konanie v súlade s § 30 ods. 1 písm. d) správneho poriadku zastavil. Krajský súd teda rozhodol správne, keď považoval za preukázané, že boli dodržané aj procesné podmienky pred vydaním rozhodnutia.

33. Zároveň v tomto kontexte súd odkazuje na § 27 ods. 1 a 2 SSP, v zmysle ktorých ak správne orgány rozhodujú na základe zákonom povolenej správnej úvahy, tak je predmetom súdneho prieskumu iba či správne orgány pri aplikácii takejto úvahy nevybočili zo zákonných medzí. Toto platí aj v súvislosti s posudzovaním účelnosti, hospodárnosti a vhodnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy.

34. Posledným sťažnostným bodom je nesprávne ustálenie okruhu účastníkov správneho konania. Uvedené sa týka konkrétne L. B. a D.. T. O.. Sťažovatelia namietali, že správne orgány nesprávne určili okruh účastníkov konania, čím znemožnili aby sa vyjadrili k okolnostiam podstatným pre rozhodnutie, ktoré mohli ovplyvniť konanie.

35. Sťažovatelia sa dovolávajú ochrany subjektívnych práv osôb, ktoré však v súdnom konaní nevystupujú ako žalobcovia. Na tomto fakte nič nemení ani skutočnosť, že sťažovatelia namietajú, že neustálenie okruhu účastníkov stavebného konania by mohlo mať za následok iný výsledok konania. Opomenutie v konaní môžu namietať len osoby ukrátené na subjektívnych právach - L. B. a D.. T. O.. Kasačný súd sa teda stotožňuje s posúdením tejto námietky správnym súdom, ako nedôvodnej, keďže uvedené osoby nepodali správnu žalobu a takýto postup navyše ani nezasahuje do práv sťažovateľov.

VII. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

36. Kasačný súd na základe vyššie uvedených úvah konštatuje, že krajský súd rozhodol správne, keď správnu žalobu zamietol. Z toho dôvodu kasačný súd zamietol kasačnú sťažnosť, ako nedôvodnú v zmysle § 461 SSP. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná.

37. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 tak, že sťažovateľom právo na náhradu trov konania nepriznal, z dôvodu neúspechu v konaní o kasačnej sťažnosti. Súd zároveň nevzhliadol dôvod na aplikáciu § 168 SSP.

38. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 16. decembra 2021

Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky