Prihlásiť sa
ECLIECLI:SK:NSSSR:2025:4022200382.1
Dátum rozhodnutia21.02.2025
SúdNajvyšší správny súd Slovenskej republiky
Spisová značka1Svk/31/2024
Zdroj (PDF)www.nssud.sk
Forma rozhodnutiaUznesenie
Citované predpisy 99/1963 Zb.: § 250
97/2013 Z. z.: § 452
160/2015 Z. z.: § 62, § 80
162/2015 Z. z.: § 25, § 57, § 97, § 98, § 99, § 139, § 147, § 178, § 182, § 439, § 440, § 443, § 462, § 467, § 469
151/2022 Z. z.: § 3
Citované rozhodnutia 4Sžo/72/2014, 8Sžk/1/2021, II. ÚS 148/06

Text rozhodnutia

Uznesenie
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
sp.zn.: 1Svk/31/2024
datum: 21.02.2025

ECLI:SK:NSSSR:2025:4022200382.1

1Svk/31/2024

IČS: 4022200382

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Združenie vlastníkov PZ Tríbeč II. Solčany, J. Kráľa 844/85, Solčany, IČO: 00178144202, v právnom zastúpení Weis & Partners s.r.o., Priemyselná 1/A, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47234776, proti žalovanému: Okresný úrad Topoľčany, pozemkový a lesný odbor, Nám. Ľ. Štúra 1738, Topoľčany, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ U.. O. E., bytom O.. D. XXXX/XX, S., 2/ U.. Š. K., bytom Z. XXX/XX, S., 3.1/ W. K., bytom G. XXX/XX, I., 3.2/ A.. O. K., bytom G. XXX/XX, I. (ako dedičia po D. K.), 4/ Poľovnícke združenie vlastníkov poľovných pozemkov „Kamenná", so sídlom Parková 570/44, Solčany, IČO: 36105678, v konaní o všeobecnej správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. OU-TO-PLO-2016/000049 z 24.5.2016, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Bratislave č. k. NR-26S/13/2022-303 z 25.6.2024, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Správneho súdu v Bratislave č. k. NR-26S/13/2022-303 z 25.6.2024 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Konanie pred krajským a správnym súdom

1. Žalobca sa všeobecnou správnou žalobou (ďalej len „žaloba“) z 26.7.2016 doručenou dňa 27.7.2016 na Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) domáhal preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného č. OU-TO-PLO-2016/000049 z 24.5.2016 (ďalej aj „opatrenie žalovaného“). Týmto opatrením žalovaný oznámil Poľovníckemu združeniu vlastníkov poľovných pozemkov „Kamenná“, Parková 44, Solčany, zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru Kamenná Solčany.

2. Uznesením č. k. 11S/175/2016-170 z 30.6.2020 rozhodol krajský súd podľa § 98 ods. 1 písm. d) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) o odmietnutí žaloby z dôvodu jej oneskoreného podania.

3. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky svojím uznesením sp. zn. 8Sžk/1/2021 z 26.8.2022 (ďalej len „zrušujúce rozhodnutie“) uznesenie krajského súdu č. k. 11S/175/ 2016-170 z 30.6.2020 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou krajského súdu bolo v ďalšom konaní zohľadniť právne závery kasačného súdu, vykonať dokazovanie vzťahujúce sa k určeniu momentu, akým spôsobom a kedy nadobudol žalobca do svojej dispozície opatrenie žalovaného a následne túto skutočnosť náležite vyhodnotiť.

4. Na základe § 3 ods. 1 a 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1.6.2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.6.2023 daná právomoc správnych súdov.

5. Po vrátení veci zrušujúcim uznesením najprv Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) uznesením č. k. NR-26S/13/2022-286 z 2.11.2023 (ďalej len „výzva správneho súdu“) vyzval žalobcu, aby v určenej lehote doplnil/opravil v žalobe (i) deň oznámenia opatrenia žalovaného a (ii) správne označenie žalobcu jeho názvom, sídlom, identifikačným číslom, tak ako to vyplýva z príslušného registra. Žalobca na výzvu správneho súdu reagoval podaním z 11.12.2023, v ktorom uviedol, že opatrenie žalovaného mu doručené nikdy nebolo, pričom v prílohe doložil výpis zo štatistického registra organizácií na „Poľovnícke združenie Tríbeč II. Solčany“ a tiež aj výpis na toto poľovnícke združenie z webovej stránky finstat.sk.

6. Správny súd následne uznesením č. k. NR-26S/13/2022-303 z 25.6.2024 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“) rozhodol podľa § 99 písm. h) SSP s poukazom na § 62 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a § 25 SSP o zastavení konania z dôvodu, že žalobu podal subjekt bez právnej a procesnej subjektivity.

7. Správny súd napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že v rámci skúmania procesných podmienok zistil, že sa žalobca v žalobe označil ako „Združenie vlastníkov PZ Tribeč II. Solčany“, so sídlom J. Kráľa 844/85, Solčany, IČO 00178144202. Podľa správneho súdu však uvedené identifikačné číslo (IČO) neexistuje a taktiež názov združenia sa nezhoduje so žiadnym zápisom v centrálnom registri poľovníckych organizácii. Správny súd preto žalobcu vyzval (okrem iného) na jeho správne označenie (aby sa riadne identifikoval), keďže súdu nebolo zrejmé, aká právnická osoba s právnou subjektivitou na strane žalobcu vystupuje. Žalobca na základe výzvy správneho súdu priložil identifikačné údaje tak, ako vyplývajú zo štatistického registra organizácií a zo stránky finstat.sk a označil sa ako „Poľovnícke združenie Tribeč II. Solčany“, IČO: 53112539, t. j. označil sa ako subjekt s právnou subjektivitou, ktorý je ako poľovnícke združenie zapísaný v registri poľovníckych organizácií.

8. Správny súd následne svoje závery sformuloval v bode 30 odôvodnenia napadnutého uznesenia nasledovne: „Vzhľadom k tomu, že žalobca sa na výzvu správneho súdu identifikoval ako úplne iný subjekt - poľovnícka organizácia Poľovnícke združenie Tribeč II. Solčany, so sídlom J. Kráľa 844/85, Solčany, 956 17, IČO: 53112539, s dátumom vzniku 16.11.1994, ktorá však pôvodnú správnu žalobu zo dňa 26.07.2016 nepodala, nebolo možné zo strany konajúceho správneho súdu akceptovať takúto neprípustnú zámenu na strane žalobcu ako účastníka súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého opatrenia žalovaného. Identifikačné číslo a názov združenia, ktorým sa žalobca označil v podanej žalobe (IČO: 00178144202, Združenie vlastníkov PZ Tribeč II. Solčany, so sídlom J. Kráľa 844/85, Solčany), neumožnili súdu vo verejných registroch verifikovať existenciu uvedenej právnickej osoby, čo bolo dôvodom, pre ktorý dal správny súd žalobcovi príležitosť, aby na základe výzvy súdu opravil svoje označenie v identifikátoroch, v ktorých mohla pri koncipovaní správnej žaloby nastať chyba v písaní. Ak však žalobca nevysvetlil žiadnu chybu v písaní, napr. uvedením nesprávneho identifikačného čísla predmetného združenia, prípadne neopravil s vysvetlením chybu v písaní jeho názvu, taktiež nepredložil listinu osvedčujúcu jeho založenie, príp. stanovy predmetného zdraženia vlastníkov PZ, ani neuviedol register, v ktorom je predmetné Združenie vlastníkov PZ Tribeč II. Solčany zapísané, nemožno uveriteľne akceptovať odpoveď žalobcu, v ktorej sa identifikoval ako úplne iný subjekt, t. j. poľovnícka organizácia Poľovnícke združenie Tribeč II. Solčany, so sídlom J. Kráľa 844/85, Solčany, 956 17, IČO: 53112539, s dátumom vzniku 16.11.1994, ktorého predsedom je Ľubomír Benza (konajúci aj za žalobcu označeného v správnej žalobe), o ktorej existencii musel mať žalobca, resp. pán Ľubomír Benza konajúci za oba samostatne označené subjekty, v čase podania správnej žaloby vedomosť. Preto správny súd nemôže akceptovať označene žalobcu, ktoré učinil na výzvu súdu zo dňa 02.11.2023, ktorým sa identifikoval ako poľovnícke združenie (ktoré pôvodne správnu žalobu nepodalo), keďže uvedeným postupom by došlo k nezákonnej zámene na strane žalobcu, na ktorú v danom prípade neboli splnené procesné podmienky podľa Civilného sporového poriadku (§ 80 ods. 1 a 2 CSP a contrario v spojení § 25 SSP).“ Uvedenú argumentáciu správy súd ešte doplnil v bode 31 odôvodnenia, keď skonštatoval, že žalobu podala osoba bez právnej a následne aj procesnej subjektivity, čo je neodstrániteľná vada brániaca súdu konať a rozhodnúť, pričom tento nedostatok nemožno odstrániť označením iného subjektu s právnou subjektivitou. Podľa správneho súdu „Počas celého administratívneho konania sa objavovali rôzne označenia týkajúce sa, či už Poľovníckeho združenia Tribeč II Solčany (právnická osoba s právnou subjektivitou) alebo Združenia vlastníkov PZ Tribeč II Solčany (neexistujúci subjekt), obe ako zástupcovia drobných vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri „Kamenná“ Solčany. Žalobu však nepodali vlastníci poľovných pozemkov v zastúpení poľovníckym združením Tribeč II Solčany, ale Združenie vlastníkov PZ Tribeč II Solčany, t. j. subjekt bez právnej a procesnej subjektivity.“

9. Vo vzťahu k včasnosti podania žaloby správny súd v bode 32 skonštatoval, že „žalobca na výzvu súdu uviedol, že mu žalobou napadnuté opatrenie nebolo nikdy doručené. Uvedené je však v rozpore s tým, že žalobca k žalobe priložil napadnuté opatrenie, t. j. už v čase podania žaloby žalobca opatrením žalovaného disponoval. Keďže žalobca je povinný v žalobe o. i. uviesť deň oznámenia napadnutého opatrenia a žalobca si túto povinnosť napriek výzve súdu nesplnil, a teda nie je možné určiť začatie plynutia lehoty na podanie žaloby, uvedené zakladá dôvod pre jej odmietnutie podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP ako oneskorene podanej.“

II. Kasačná sťažnosť

10. Proti uzneseniu krajského súdu č. k. NR-26S/13/2022-303 z 25.6.2024 podal žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, pretože krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhol napadnuté uznesenie krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a súčasne navrhol priznať mu právo na náhradu trov konania.

11. V rámci sťažnostných bodov kasačnej sťažnosti sťažovateľ predovšetkým namietal, že:

- subjekt „Združenie vlastníkov PZ Tríbeč II. Solčany, J. Kráľa 844/85, Solčany, IČO: 00178144202“ je tým istým subjektom ako subjekt „Poľovnícke združenie Tribeč II. Solčany, J. Kráľa 28, 956 17 Solčany, IČO: 53112539“,

- jednalo sa o transformácia ex lege zo subjektu bez právnej subjektivity na subjekt s právnou subjektivitou, pričom v čase podania žaloby boli použité ešte pôvodné identifikačné údaje, ale žalobu podával jednoznačne subjekt v roku 2016 s právnou subjektivitou s odkazom na § 31 ods. 5 a nasl. zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách,

- správnemu súdu doplnením z 8.12.2023 dodal výpis z webovej stránky finstat.sk a výpis zo štatistického registra organizácii, z ktorých vyplýva deň vzniku 16.11.1994. Ku kasačnej sťažnosti sťažovateľ súčasne doložil vyjadrenie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky z 14.8.2024, v ktorom sa potvrdzuje, že „držiteľom identifikátora 178144202 a IČO 53112539 je jedna a tá istá organizácia, a to Poľovnícke združenie Tribeč II. Solčany, J. Kráľa 28, 956 17 Solčany“ (ďalej len „vyjadrenie ministerstva“).

12. Žalovaný a ani ďalší účastníci konania sa k podanej kasačnej sťažnosti písomne nevyjadrili.

III. Právne závery kasačného súdu

13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal žalobca - sťažovateľ v lehote včas (§ 443 ods. 1 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré predchádzalo jej vydaniu, pričom pri svojom rozhodovaní bol vedený nasledujúcimi právnymi úvahami.

14. V zásade platí, že neomylnosť nie je atribútom ľudskej činnosti. Slovami Cicera „Každý človek robí chyby, ale len hlupák pri nich zostáva.“ Odrazom uvedeného sú v procesnej rovine sanačné mechanizmy tak vo vzťahu k rozhodovaniu súdov (napr. v podobe opravných uznesení alebo inštančného postupu) ako i k podaniam účastníkov konania, resp. strán (napr. odstránenie vád podania).

15. Z podania, ktorým je vždy aj žaloba, musí vždy vyplývať, kto ho robí [§ 57 ods. 1 písm. b) SSP]. Rovnako zákon pri náležitostiach všetkých druhov žalôb ustanovuje ako obligatórnu náležitosť označenie žalobcu. Uvedenie žalobcu v žalobe nie je len otázkou dodržania normatívne ustanovených náležitostí žaloby, ale súvisí aj s procesnými podmienkami konania. Súčasťou procesných podmienok konania je totiž aj skúmanie, či žalobu podal subjekt majúci procesnú subjektivitu. Procesné podmienky konania pritom skúma súd ex officio a v ktoromkoľvek štádiu správneho súdneho konania (§ 97 SSP).

16. Vo všeobecnosti platí, že ak je za žalobcu v čase podania žaloby označená neexistujúca právnická osoba, ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, ktorého právnym následkom je zastavenie konania podľa § 99 písm. b) SSP. Uvedené je však nutné odlišovať od prípadu, keď je žalobca v žalobe nesprávne označený. Vtedy ide o odstrániteľný nedostatok, ktorý môže žalobca sám alebo na výzvu správneho súdu napraviť.

17. Hranica medzi uvedenými dvomi situáciami však v praxi nemusí byť úplne zrejmá a tak rozlišovanie medzi nimi bude vždy ad hoc závislé od okolností súdenej veci. V prospech záveru o nesprávnom označení však bude napovedať súvis medzi identifikačnými znakmi nesprávne a správne označeného žalobcu.

18. Meritum kasačnej sťažnosti spočíva práve v tom, že sťažovateľ namieta, že procesnou subjektivitou disponuje a len opravil na výzvu správneho súdu svoje nesprávne označenie, zatiaľ čo správny súd v napadnutom uznesení dospel k opačnému záveru a to, že žalobu podal subjekt bez procesnej ale i právnej subjektivity a preto opravu nebolo možné akceptovať.

19. Z podanej žaloby vyplýva, že žalobca bol v nej identifikovaný (i) názvom, (ii) sídlom a (iii) identifikačným číslom.

20. Vo vzťahu k názvu žalobcu je nesporné, že subjekt s názvom „Združenie vlastníkov PZ Tríbeč II. Solčany“ v čase podania žaloby a ani súčasnosti nemal a nemá procesnú subjektivitu. Podľa sťažovateľa sa však tento subjekt mal ex lege pretransformovať na existujúcu právnickú osobu „Poľovnícke združenie Tribeč II. Solčany“ (ďalej aj „poľovnícka organizácia“) a to ešte pred podaním žaloby. Sťažovateľ teda tvrdí, že sa nejedná o dva rozdielne subjekty, ale o jeden „v toku času“, ktorý v žalobe nesprávne označil. Tomuto tvrdeniu zodpovedá aj rovnaká adresa sídla. Ku kasačnej sťažnosti sťažovateľ doložil vyjadrenie ministerstva, z ktorého vyplýva, že identifikátor (uvedený v žalobe ako IČO žalobcu) a IČO poľovníckej organizácie patria tomu istému subjektu.

21. Podľa kasačného súdu ďalším spojivom medzi označeným žalobcom a poľovníckou organizáciou je aj osoba predsedu Ľubomíra Benzu a dátum vzniku 16.11.1994. Nakoniec aj správny súd v napadnutom uznesení v bodoch 29 a 31 odôvodnenia sám skonštatoval, že v súdnom a administratívnom spise sa nachádzajú rôzne označenia žalobcu.

22. Na základe vyššie zisteného súvisu medzi nesprávnym a správnym označením žalobcu dospel preto kasačný súd k záveru, že v žalobe nebola ako žalobca uvedená neexistujúca právnická osoba, ale došlo „len“ k nesprávnemu označeniu žalobcu. Táto vada preto bola odstrániteľná a správny súd vec nesprávne právne posúdil, keď neakceptoval sťažovateľovu opravu a konanie zastavil.

23. Podľa názoru kasačného súdu pritom formálne nešlo pri názve žalobcu o chybu v písaní (ako mylne uviedol správny súd), pretože označenie žalobcu v žalobe neobsahovalo nejakú pisársku chybu v texte, ale jednalo sa o nesprávne uvedenie jeho názvu. Samotná skutočnosť, či sa zo sťažovateľom označeného žalobcu ex lege stala poľovnícka organizácia spôsobom opísaným v kasačnej sťažnosti bola pritom vo svojej podstate pre posúdenie veci vedľajšia, keďže primárnym predmetom posudzovania je tu povaha chyby a jej následná oprava a nie otázka skutočnej sukcesie označeného žalobcu na poľovnícku organizáciu.

24. Pokiaľ správny súd v bode 30 odôvodnenia napadnutého uznesenia uviedol, že „žalobca nevysvetlil žiadnu chybu v písaní, napr. uvedením nesprávneho identifikačného čísla predmetného združenia, prípadne neopravil s vysvetlením chybu v písaní jeho názvu“, kasačný súd poukazuje na to, že vo vyzve správneho súdu takáto požiadavka na vysvetlenie vznesená nebola.

25. Kasačný súd sa súčasne nestotožnil ani so záverom správneho súdu vyjadreným v bode 30 odôvodnenia napadnutého uznesenia, že akceptovaním opravy označenia žalobcu „by došlo k nezákonnej zámene na strane žalobcu, na ktorú v danom prípade neboli splnené procesné podmienky podľa Civilného sporového poriadku (§ 80 ods. 1 a 2 CSP a contrario v spojení § 25 SSP).“ Správnym súdom spomínaná „zámena“ (v zmysle § 80 CSP správne „zmena“) žalobcu za toho, na koho po začatí konania boli prevedené alebo prešli práva alebo povinnosti, o ktorých sa koná, totiž na posudzovaný prípad nedopadá. Podstatou zmeny žaloby v zmysle § 80 CSP je totiž zmena jedného procesne spôsobilého žalobcu za druhého rovnako procesne spôsobilého. V súdenej veci však o takúto zmenu nešlo. Zároveň ani po podaní žaloby nedošlo k žiadnemu prevodu alebo prechodu práv, o ktorých sa pred súdom koná.

26. Kasačný súd zdôrazňuje, že posudzovanie takej nesprávnosti, akej sa pri označovaní žalobcu v žalobe dopustil sťažovateľ, je neoddeliteľné spojené s otázkou denegatio iustitiae. Pri pomyselnom vážení argumentov v prospech odstrániteľnej alebo neodstrániteľnej povahy vady by preto najmä pri nejednoznačných situáciách mal byť uprednostnený prístup „v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie Ústavou Slovenskej republiky (a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv a slobôd“ (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 148/06 z 12.4.2007), čo znamená v prospech zachovania prístupu žalobcu k správnemu súdu. Uvedené platí najmä na poli správneho súdnictva, v rámci ktorého sa žalobca ochrany svojich práv môže domáhať v zásade len v rámci normatívne ustanovených prekluzívnych lehôt. Kasačný súd v spomínanom kontexte pritom nemohol nezohľadniť aj dĺžku správneho súdneho konania v súdenej veci, ako i to, že vec už bola raz rozhodovaná kasačným súdom, resp. že so sťažovateľom označeným spôsobom uvedeným v žalobe bolo už riadne konané aj v skoršom správnom súdnom konaní (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžo/72/2014 z 6.10.2015).

27. Kasačný súd sa preto stotožnil s dôvodom kasačnej sťažnosti, ktorým sťažovateľ namietal v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP nesprávne právne posúdenie zo strany správneho súdu.

28. Napadnuté uznesenie správneho súdu podľa § 462 ods. 1 v spojení s § 440 ods. 1 písm. g) SSP preto kasačný súd zrušil a vrátil vec správnemu súdu na ďalšie konanie.

29. V ďalšom konaní bude úlohou správneho súdu zohľadniť vyššie uvedené právne závery kasačného súdu.

30. S odkazom na zásadu hospodárnosti, zohľadňujúc i skutočnosť, ako dlho trvá v súdenej veci správne súdne konanie, považuje kasačný súd za potrebné ako obiter dictum vysporiadať sa aj s argumentáciou správneho súdu týkajúcou sa včasnosti podanej žaloby uvedenej v bode 32 odôvodnenia napadnutého uznesenia. Východiská pre posúdenie veci načrtol kasačný súd už v zrušujúcom rozhodnutí. Tieto východiská však správny súd zjavne odignoroval. Kasačný súd pritom zaviazal správny súd „vykonať dokazovanie vzťahujúce sa k určeniu momentu, akým spôsobom a kedy nadobudol žalobca do svojej dispozície opatrenie žalovaného a následne túto skutočnosť náležite vyhodnotiť“ (bod 25 zrušujúceho uznesenia). Výzva správneho súdu však bola koncipovaná tak, aby sťažovateľ uviedol „deň oznámenia“ opatrenia žalovaného. Správny súd tak primárne odstraňoval neuvedenie náležitosti žaloby v zmysle § 182 ods. 1 písm. d) SSP. Jeho postup sa však mal sústrediť na preskúmanie dodržania lehoty na podanie žaloby a teda na zistenie, (i) akým spôsobom a (ii) kedy sa opatrenie žalovaného dostalo do dispozície sťažovateľa a to napriek tomu, že mu žalovaným nebolo formálne doručované. Sťažovateľovu odpoveď, že mu opatrenie žalovaného „doručené nikdy nebolo“, následne správny súd „dezinterpretoval“ ako rozpor s tým, že k žalobe bolo opatrenie žalovaného priložené. Sťažovateľ však len reagoval na sčasti „nejasnú“ výzvu správneho súdu. Kasačný súd v nadväznosti na svoju predchádzajúcu argumentáciu obsiahnutú v zrušujúcom rozhodnutí uvádza, že administratívne konania upravujúce vydávanie opatrení orgánov verejnej správy sú často tak neformálne, že neobsahujú ani vymedzenie účastníkov konania. Takto je tomu aj v konaní o evidencii zmluvy o užívaní poľovného revíru, v ktorom bolo vydané opatrenie žalovaného. V takomto prípade je potrebné za účastníkov tohto administratívneho konania považovať analogicky tých, ktorých práva a právom chránené záujmy by mohli byť opatrením priamo dotknuté. Keďže sťažovateľ v podanej žalobe namietal zaevidovanie zmluvy o postúpení práva poľovníctva v prospech ďalšieho účastníka konania v 4/ rade, tvrdiac, že táto zmluva nebola platne uzatvorená, pretože zmluvu o postúpení práva poľovníctva uzatvorili vlastníci poľovných pozemkov v dotknutom poľovnom revíre platne so sťažovateľom, splnil požiadavku tvrdenia o ukrátení vlastných subjektívnych práv danú v § 178 ods. 1 SSP. Sťažovateľ preto v potrebnom rozsahu preukázal svoju aktívnu procesnú legitimáciu na podanie žaloby. Obdobný záver pritom vyplýva aj odbornej spisby, v zmysle ktorej „Právny poriadok upravuje viacero typov administratívnych konaní, v ktorých účastníctvo nie je normatívne vymedzené. Ide najmä o administratívne konania, ktorých výsledkom je vydanie opatrenia orgánu verejnej správy (napr. konanie o vykonaní záznamu do katastra nehnuteľností podľa § 34 až 37 KZ). I keď v takýchto prípadoch nemožno formálne hovoriť o účastníkovi konania, možno v plnom rozsahu nadviazať na predchádzajúcu judikatúru, ktorá pri zhodnom vymedzení aktívnej žalobnej legitimácie fyzickej a právnickej osoby (§ 250 ods. 2 OSP) priznávala v takýchto prípadoch postavenie účastníka konania tomu, koho subjektívne právo bolo žalovaným rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy priamo dotknuté“ (porovnaj Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, 877 s.). S odkazom na uvedené je preto potrebné, aby v prípade takýchto neformálnych administratívnych konaní bola lehota na podanie žaloby u takéhoto žalobcu preskúmavaná vo vzťahu k momentu, kedy sa tento fakticky oboznámil s namietaným opatrením orgánu verejnej správy. V súdenej veci je pritom nesporné, že k takémuto oboznámeniu došlo, keďže sťažovateľ opatrenie žalovaného doložil aj v zmysle § 182 ods. 2 písm. c) SSP ako prílohu žaloby. Práve uvedený moment oboznámenia sa s opatrením žalovaného mal byť predmetom zisťovania zo strany správneho súdu. Zároveň pokiaľ správny súd na konci bodu 32 odôvodnenia napadnutého uznesenia skonštatoval, že sťažovateľ „mohol využiť iný inštitút súdnej ochrany“, mysliac tým zrejme žalobu opomenutého účastníka, neuvedomil si, že jednak v predmetnom administratívnom konaní o evidencii zmluvy o užívaní poľovného revíru nie sú jeho účastníci normatívne explicitne vymedzení a súčasne sa na toto konanie nevzťahuje ani zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Pri žalobe opomenutého účastníka pritom správny súd vždy primárne zisťuje predovšetkým to, či žalobcovi svedčalo postavenie účastníka toho administratívneho konania, v ktorom bolo vydané žalobcom namietané rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy. Sťažovateľ sa pritom v žalobe nedomáhal doručenia opatrenia žalovaného, keďže poznajúc jeho obsah vecne spochybňoval jeho nezákonnosť. Vyššie uvedená úvaha správneho súdu bola preto nesprávna. Záverom kasačný súd opätovne poukazuje na svoj právny záver vyslovený v bode 25 zrušujúceho rozhodnutia, ktorý je naďalej pre správny súd záväzný v zmysle § 469 SSP.

31. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne správny súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP).

32. Toto rozhodnutie prijal kasačný senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 21. februára 2025

Hlavná stránka · Zásady ochrany osobných údajov · Zmluvné podmienky