154/2003 Z. z., Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o uzavretí Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o sociálnom zabezpečení a Vykonávacej dohody k Zmluve medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o sociálnom zabezpečení, v znení od 17.05.2003
154
OZNÁMENIE
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 21. decembra 2001 bola v Bratislave podpísaná Zmluva medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o sociálnom zabezpečení a Vykonávacia dohoda k Zmluve medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o sociálnom zabezpečení.
Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas so zmluvou uznesením č. 146 zo 14. januára 2003 a súčasne rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Prezident Slovenskej republiky zmluvu ratifikoval 21. februára 2003.
Zmluva nadobudne platnosť 1. júna 2003 na základe článku 35 ods. 2 a vykonávacia dohoda k zmluve nadobudne platnosť 1. júna 2003 na základe článku 17.
Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas so zmluvou uznesením č. 146 zo 14. januára 2003 a súčasne rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Prezident Slovenskej republiky zmluvu ratifikoval 21. februára 2003.
Zmluva nadobudne platnosť 1. júna 2003 na základe článku 35 ods. 2 a vykonávacia dohoda k zmluve nadobudne platnosť 1. júna 2003 na základe článku 17.
Slovenská republika a Rakúska republika
v snahe upraviť vzájomné vzťahy medzi obidvomi štátmi v oblasti sociálneho zabezpečenia
dohodli sa takto:
v snahe upraviť vzájomné vzťahy medzi obidvomi štátmi v oblasti sociálneho zabezpečenia
dohodli sa takto:
Na účely tejto zmluvy majú uvedené pojmy tento význam:
„právne predpisy“ – zákony, nariadenia a iné všeobecne záväzné právne predpisy týkajúce sa odvetví sociálneho zabezpečenia uvedené v článku 2 ods. 1,
„príslušný úrad“ –
„nositeľ“ – inštitúcia alebo orgán, ktorým patrí vykonávanie právnych predpisov uvedených v článku 2 ods. 1 ako celku alebo ich časti,
„príslušný nositeľ“ – nositeľ, u ktorého je osoba poistená v čase podania žiadosti o dávku alebo voči ktorému má alebo by mala nárok na dávku, ak by sa zdržiavala na území zmluvného štátu, v ktorom bola naposledy poistená,
„bydlisko“ – miesto obvyklého pobytu,
„pobyt“ – prechodný pobyt,
„doby poistenia“ – doby platenia príspevkov, doby zamestnania a doby im postavené na roveň, ktoré sa za také považujú podľa právnych predpisov obidvoch zmluvných štátov,
„peňažná dávka“, „dôchodok“ alebo „renta“ – peňažná dávka, dôchodok alebo renta vrátane všetkých ich častí z verejných prostriedkov, všetkých príplatkov, vyrovnávacích príspevkov a prídavkov, ako aj kapitálových vyrovnaní a platieb, ktoré sa vyplácajú ako úhrada príspevkov.
Ďalšie pojmy v tejto zmluve majú význam, ktorý im prislúcha podľa príslušných právnych predpisov obidvoch zmluvných štátov.
Táto zmluva sa vzťahuje na
rakúske právne predpisy o
nemocenskom poistení,
úrazovom poistení,
dôchodkovom poistení s výnimkou osobitného poistenia pre notariát,
príspevku v nezamestnanosti,
slovenské právne predpisy o
nemocenskom poistení,
zdravotnom poistení,
dôchodkovom zabezpečení s výnimkou ustanovení o bezpríspevkovom započítaní doby zamestnania v zahraničí,
pracovnoprávnych vzťahoch,
zamestnanosti.
Táto zmluva sa vzťahuje aj na všetky právne predpisy, ktoré zahŕňajú, menia a dopĺňajú právne predpisy uvedené v odseku 1.
Táto zmluva sa vzťahuje na
osoby, na ktoré sa vzťahujú alebo vzťahovali právne predpisy jedného zmluvného štátu alebo obidvoch zmluvných štátov,
iné osoby, ak svoje práva odvodzujú od osôb uvedených v písmene a).
Ak táto zmluva neustanovuje inak, pri uplatňovaní právnych predpisov jedného zmluvného štátu sú jeho štátni občania postavení na roveň štátnym občanom druhého zmluvného štátu.
Odsek 1 sa nevzťahuje na
právne predpisy obidvoch zmluvných štátov, ktoré sa týkajú pôsobenia poistencov a zamestnávateľov v orgánoch nositeľov a ich zväzov, ako aj pri vykonávaní súdnej právomoci v oblasti sociálneho zabezpečenia,
ustanovenia o poistnom bremene v medzištátnych zmluvách zmluvných štátov s inými štátmi,
právne predpisy obidvoch zmluvných štátov, ktoré sa týkajú poistenia osôb zamestnaných na zastupiteľskom úrade jedného z oboch zmluvných štátov v tretích krajinách alebo u členov takýchto zastupiteľstiev.
Odsek 1 vo vzťahu k rakúskym právnym predpisom o započítavaní dôb zamestnania počas vojny alebo im na roveň postavených dôb platí len pre tých slovenských štátnych občanov, ktorí boli bezprostredne pred 13. marcom 1938 rakúskymi štátnymi občanmi.
Ak táto zmluva neustanovuje inak, nesmú sa renty, dôchodky a iné peňažné dávky s výnimkou dávok v nezamestnanosti, na ktoré je nárok podľa právnych predpisov jedného zmluvného štátu, krátiť, meniť, pozastaviť, odňať alebo zhabať z dôvodu, že oprávnená osoba má bydlisko na území druhého zmluvného štátu.
Odsek 1 sa nevzťahuje na
vyrovnávací príspevok podľa rakúskych právnych predpisov,
sociálny dôchodok, dôchodok manželky a zvýšenie dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu podľa slovenských právnych predpisov.
Ak sa v článkoch 7 a 8 neustanovuje inak, povinnosť poistiť sa riadi sa u zárobkovo činných osôb právnymi predpismi toho zmluvného štátu, na ktorého území vykonávajú zárobkovú činnosť. Pri vykonávaní závislej zárobkovej činnosti to platí aj vtedy, ak má zamestnávateľ trvalý pobyt alebo sídlo na území druhého zmluvného štátu.
Na štátnych zamestnancov a im na roveň postavené osoby sa vzťahujú právne predpisy toho zmluvného štátu, ktorého sú štátnymi zamestnancami.
Ak je zamestnanec vyslaný podnikom so sídlom na území jedného zmluvného štátu na územie druhého zmluvného štátu, vzťahujú sa na neho až do konca 24. kalendárneho mesiaca iba právne predpisy prvého zmluvného štátu tak, akoby bol zamestnaný na jeho území.
Ak je zamestnanec leteckej spoločnosti so sídlom na území jedného zmluvného štátu vyslaný na územie druhého zmluvného štátu, potom sa na neho vzťahujú právne predpisy prvého zmluvného štátu tak, akoby bol zamestnaný na jeho území.
Posádka námornej lode, ako aj iné, nie dočasne zamestnané osoby na námornej lodi podliehajú právnym predpisom toho zmluvného štátu, pod ktorého vlajkou sa loď plaví.
Na členov diplomatických zastupiteľstiev alebo konzulárnych úradov a na súkromné služobné osoby v službách členov týchto diplomatických zastupiteľstiev alebo konzulárnych úradov, ktorí boli vyslaní na územie druhého zmluvného štátu, sa vzťahujú právne predpisy vysielajúceho zmluvného štátu.
Na zamestnancov uvedených v odseku 1, ktorí nie sú vyslaní na územie druhého zmluvného štátu, sa vzťahujú právne predpisy toho zmluvného štátu, na ktorého území sú zamestnaní. Ak sú štátnymi občanmi druhého zmluvného štátu, môžu sa v priebehu troch mesiacov po nástupe do zamestnania rozhodnúť, že sa na nich budú vzťahovať právne predpisy druhého zmluvného štátu.
Na žiadosť zamestnanca a jeho zamestnávateľa môžu po vzájomnej dohode príslušné úrady obidvoch zmluvných štátov dohodnúť výnimky z článkov 6 až 8, pričom sa zohľadňujú druh a okolnosti zamestnania.
Ak sa na zamestnanca uvedeného v odseku 1 vzťahujú právne predpisy jedného zmluvného štátu, aj keď zamestnanie vykonáva na území druhého zmluvného štátu, právne predpisy sa použijú tak, akoby zamestnanie vykonával na území prvého zmluvného štátu.
Ak osoba získala doby poistenia podľa právnych predpisov obidvoch zmluvných štátov, na účely posúdenia nároku na dávku a na obdobie poskytovania dávky sa tieto doby spočítajú, ak sa neprekrývajú.
Osoba, ktorá sa pri vykonávaní zárobkovej činnosti zdržiava na území druhého zmluvného štátu a spĺňa podmienky na vznik nároku na dávku, ako aj jej rodinní príslušníci, ktorí ju sprevádzajú, majú nárok na vecné dávky na ťarchu príslušného nositeľa od nositeľa v mieste pobytu podľa právnych predpisov platných pre tohto nositeľa tak, akoby boli u neho poistení, ak si ich stav vyžaduje okamžité poskytnutie takejto dávky.
V prípade podľa odseku 1 poskytnutie telesných náhrad, väčších pomôcok a iných vecných dávok značného významu závisí od súhlasu príslušného nositeľa. Súhlas nie je potrebný, ak poskytnutie dávky neznesie odklad bez toho, aby sa tým vážne neohrozil život a zdravie postihnutej osoby.
V prípade podľa odseku 1 poskytuje peňažné dávky príslušný nositeľ podľa pre neho platných právnych predpisov.
Odseky 1 až 3 sa primerane použijú aj pre rakúskych poistencov a ich rodinných príslušníkov, ktorí spĺňajú podmienky nevyhnutné na vznik nároku na dávku podľa rakúskych právnych predpisov a zdržujú sa na území Slovenskej republiky.
Na účely odseku 1 sa za rodinného príslušníka podľa slovenských právnych predpisov považuje manželský partner odkázaný výživou na oprávnenú osobu a nezaopatrené deti do 25. roku veku.
Odsek 1 platí primerane pre osoby, ktoré majú bydlisko na území Slovenskej republiky a sú žiakmi alebo študentmi podľa rakúskych právnych predpisov, ak sa na územie Slovenskej republiky vracajú spravidla denne, najmenej však jedenkrát týždenne.
Vecné dávky poskytuje podľa článku 11
v Slovenskej republike
Príslušný nositeľ uhradí nositeľovi, ktorý poskytol vecné dávky podľa článku 11, vynaložené sumy s výnimkou administratívnych nákladov.
Príslušné úrady sa môžu v záujme zjednodušenia administratívnej činnosti dohodnúť na tom, že pre všetky prípady alebo určité skupiny prípadov namiesto jednotlivých vyúčtovaní nákladov použijú paušálne platby.
Ak právne predpisy jedného zmluvného štátu predpokladajú, že dávky za chorobu z povolania sa poskytnú len vtedy, ak sa činnosť, ktorá mohla chorobu spôsobiť, vykonávala určitú minimálnu dobu, potom príslušný nositeľ tohto zmluvného štátu, ak to bude potrebné, zohľadní aj doby vykonávania takejto činnosti, počas ktorej sa na osobu vzťahovali právne predpisy druhého zmluvného štátu.
Ak by sa malo odškodnenie za chorobu z povolania poskytnúť podľa právnych predpisov obidvoch zmluvných štátov, plnenia sa budú poskytovať s výnimkou dôchodkov v prípade sklerogénnej pneumokoniózy len podľa právnych predpisov toho zmluvného štátu, na ktorého území naposledy oprávnená osoba vykonávala zamestnanie, ktoré mohlo takúto chorobu z povolania spôsobiť, ak oprávnená osoba spĺňa podmienky uvedené v týchto právnych predpisoch.
V prípade sklerogénnej pneumokoniózy poskytne príslušný nositeľ každého zmluvného štátu len tú časť dôchodku, ktorá zodpovedá pomeru dôb poistenia započítavaných podľa článku 17 ods. 1 podľa právnych predpisov tohto zmluvného štátu k celkovej dobe poistenia započítavanej podľa právnych predpisov obidvoch zmluvných štátov.
Ak poberala alebo poberá osoba, ktorá má chorobu z povolania, dávky na ťarchu nositeľa jedného zmluvného štátu a uplatňuje si nárok na dávky v dôsledku zhoršenia choroby z povolania od nositeľa druhého zmluvného štátu, po tom, ako vykonávala činnosť podľa právnych predpisov druhého zmluvného štátu, ktorá mohla spôsobiť chorobu z povolania, v takom prípade nositeľ prvého zmluvného štátu nesie naďalej náklady na dávky bez ohľadu na zhoršený stav podľa pre neho platných právnych predpisov. Príslušný nositeľ druhého zmluvného štátu poskytne dávky vo výške rozdielu medzi dávkou, na ktorú vznikol oprávnenej osobe nárok po zhoršení zdravotného stavu, a dávkou, na ktorú by mala nárok podľa pre neho platných právnych predpisov pred zhoršením zdravotného stavu, ak by choroba vznikla podľa týchto právnych predpisov.
Poskytovanie dávok podľa tretej kapitoly zostáva nedotknuté.
Na osobu, ktorej vznikne nárok na dávku v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, sa primerane použijú ustanovenia článkov 11 až 13.
Ak podľa právnych predpisov jedného zmluvného štátu vznik, trvanie alebo obnovenie nároku na dávku závisí od získania určitých dôb poistenia, príslušný nositeľ tohto zmluvného štátu, ak je to potrebné, započíta doby poistenia získané podľa právnych predpisov druhého zmluvného štátu tak, akoby boli získané podľa ním uplatňovaných právnych predpisov, ak sa neprekrývajú.
Ak podľa právnych predpisov jedného zmluvného štátu poskytovanie určitých dávok závisí od získania určitých dôb poistenia pri vykonávaní určitého povolania, na ktoré existuje osobitný systém, alebo povolania alebo určitého zamestnania, potom sa doby poistenia získané podľa právnych predpisov druhého zmluvného štátu zohľadnia pri poskytovaní týchto dávok len vtedy, ak boli získané v určitom systéme, pri vykonávaní toho istého povolania alebo toho istého zamestnania.
Ak doby poistenia, na ktoré sa pri výpočte dávky prihliada podľa právnych predpisov jedného zmluvného štátu, nedosiahnu spolu 12 mesiacov, podľa týchto právnych predpisov sa dávka neposkytne. To neplatí, ak podľa týchto právnych predpisov nárok na dávku vzniká len na základe týchto dôb poistenia.
Doby poistenia uvedené v odseku 1 v prvej vete sa nositeľom druhého zmluvného štátu zohľadnia pri posudzovaní vzniku, trvania a obnovenia nároku na dávku a jeho rozsahu tak, akoby to boli doby poistenia získané podľa ním uplatňovaných právnych predpisov.
Ak si osoba, ktorá získala doby poistenia podľa právnych predpisov obidvoch zmluvných štátov, alebo jej pozostalí uplatňujú nárok na dávky, príslušný rakúsky nositeľ je povinný podľa rakúskych právnych predpisov zistiť, či má oprávnená osoba nárok na dávku po sčítaní dôb poistenia podľa článku 17 s prihliadnutím na tieto ustanovenia:
ak sa podľa rakúskych právnych predpisov predlžuje doba poberania dôchodku o obdobie, počas ktorého musia plynúť doby poistenia, predlžuje sa toto obdobie aj o zodpovedajúce doby poberania dôchodku podľa slovenských právnych predpisov,
doby poistenia vyjadrené v dňoch podľa slovenských právnych predpisov sa prepočítajú na mesiace, pričom 30 dní sa považuje za jeden mesiac, zvyšné dni sa považujú za celý mesiac.
Ak podľa rakúskych právnych predpisov vznikne nárok na dávku aj bez použitia článku 17, príslušný rakúsky nositeľ musí výšku dávky stanoviť výlučne na základe dôb poistenia započítaných podľa rakúskych právnych predpisov.
Ak podľa rakúskych právnych predpisov vzniká nárok na dávku len s použitím článku 17, príslušný rakúsky nositeľ musí výšku dávky stanoviť výlučne na základe dôb poistenia započítaných podľa rakúskych právnych predpisov s prihliadnutím na tieto ustanovenia:
dávky alebo časti dávok, ktorých suma nie je závislá od získanej doby poistenia, sa určia v pomere dôb poistenia k 30 rokom zohľadňovaných pri výpočte dávky podľa rakúskych právnych predpisov, maximálne však do výšky plnej sumy,
ak sa pri výpočte dávok v invalidite alebo pre pozostalých zohľadňujú doby po vzniku poistnej udalosti, tieto doby sa berú do úvahy len v pomere dôb zohľadňovaných pri výpočte výšky dávky podľa rakúskych právnych predpisov k dvom tretinám celých kalendárnych mesiacov po dovŕšení 16. roku veku oprávnenej osoby až po vznik poistnej udalosti, maximálne však v plnom rozsahu,
písmeno a) sa nevzťahuje na
dávky z pripoistenia,
dávky alebo časti dávok závislých od príjmov, ktorých účelom je zabezpečiť minimálny príjem.
Ak podľa slovenských právnych predpisov vznikne osobe alebo jej pozostalým nárok na dávku len za dobu poistenia získanú podľa slovenských právnych predpisov, slovenský nositeľ vymeria takúto dávku bez ohľadu na dĺžku doby poistenia získanú podľa rakúskych právnych predpisov.
Ak podľa slovenských právnych predpisov vznikne osobe alebo jej pozostalým nárok na dávku len s prihliadnutím na doby poistenia získané podľa právnych predpisov obidvoch zmluvných štátov, dávka sa určí takto:
slovenský nositeľ najprv zistí, či podľa jeho právnych predpisov spĺňa príslušná osoba s prihliadnutím na súčet dôb poistenia podmienky nároku na dávku,
ak vznikol nárok na dávku podľa písmena a), slovenský nositeľ vypočíta najprv teoretickú sumu dávky, ktorá by osobe patrila, keby sa všetky doby poistenia získané podľa právnych predpisov obidvoch zmluvných štátov zohľadnili podľa slovenských právnych predpisov,
na základe teoretickej sumy dávky nositeľ vymeria dávku v sume zodpovedajúcej pomeru medzi skutočne získanou dobou poistenia podľa slovenských právnych predpisov a celkovými dobami poistenia získanými podľa právnych predpisov obidvoch zmluvných štátov.
Ak slovenský nositeľ môže vypočítať sumu dávky len s prihliadnutím na doby poistenia získané podľa slovenských právnych predpisov, nepoužije ustanovenie odseku 2.
Priemerný mesačný zárobok, ktorý je potrebný na určenie výšky dávky, sa vypočíta podľa slovenských právnych predpisov.
Ak sa poberateľovi dávky zo slovenského dôchodkového zabezpečenia vypláca súčasne dávka iného druhu z rakúskeho dôchodkového poistenia alebo podľa iných rakúskych vnútroštátnych zákonov, zníženie dávky vyplácanej zo slovenského dôchodkového zabezpečenia sa z dôvodu súbehu nevykoná.
Doby poistenia získané podľa právnych predpisov jedného zmluvného štátu sa zohľadňujú pri posudzovaní nároku na dávky v nezamestnanosti podľa právnych predpisov druhého zmluvného štátu, ak nezamestnaný v zmluvnom štáte, v ktorom si uplatňuje nárok na takúto dávku, za posledných 12 mesiacov pred podaním žiadosti o túto dávku bol celkovo najmenej 26 týždňov poistený ako zamestnanec bez porušenia predpisov o zamestnávaní cudzincov.
Podmienka minimálneho pracovného pomeru v dĺžke 26 týždňov, ktorá je stanovená v odseku 1, sa nevzťahuje na nezamestnaných, ktorým bolo prisľúbené zamestnanie na dlhšiu dobu, ale ich pracovný pomer sa skončil skôr ako po 26 týždňoch bez ich vlastného zavinenia, alebo ktorí sú štátnymi občanmi toho zmluvného štátu, v ktorom požiadali o priznanie dávky.
Doba poberania dávky sa skráti o čas, v ktorom nezamestnaný poberal v druhom zmluvnom štáte v priebehu posledných 12 mesiacov pred dňom podania žiadosti dávku v nezamestnanosti.
Príslušné úrady upravia vo vykonávacej dohode potrebné administratívne opatrenia.
Príslušné úrady obidvoch zmluvných štátov sa budú navzájom informovať o
všetkých opatreniach prijatých na účely vykonávania tejto zmluvy,
všetkých zmenách ich právnych predpisov dotýkajúcich sa vykonávania tejto zmluvy.
Pri vykonávaní tejto zmluvy si budú úrady a nositelia zmluvných štátov vzájomne pomáhať a konať tak ako pri vykonávaní svojich vlastných právnych predpisov. Táto pomoc je bezplatná.
Nositelia a úrady zmluvných štátov na účely vykonávania tejto zmluvy sa môžu priamo kontaktovať medzi sebou, ako aj so zúčastnenými osobami alebo ich zástupcami.
Nositelia a úrady zmluvného štátu nemôžu odmietať im predložené žiadosti a iné písomnosti z dôvodu, že sú vyhotovené v štátnom jazyku druhého zmluvného štátu.
Lekárske vyšetrenia, ktoré sa vykonávajú len podľa právnych predpisov jedného zmluvného štátu a týkajú sa osôb, ktoré sa zdržujú na území druhého zmluvného štátu alebo tam majú svoje bydlisko, vykonáva na žiadosť príslušného nositeľa na jeho náklady nositeľ v mieste pobytu alebo bydliska. Ak sa lekárske vyšetrenia vykonávajú podľa právnych predpisov obidvoch zmluvných štátov, vykoná ich nositeľ v mieste pobytu alebo bydliska príslušnej osoby na svoje náklady.
Na právnu pomoc súdov sa vzťahujú predpisy platné pre právnu pomoc v občianskoprávnych záležitostiach.
Príslušné úrady zriadia kontaktné miesta na účely uľahčenia vykonávania tejto zmluvy, a to predovšetkým na účely zabezpečenia jednoduchého a rýchleho kontaktu medzi nositeľmi obidvoch zmluvných štátov.
Každé oslobodenie od daní, kolkov, súdnych poplatkov a registračných poplatkov za predkladané písomnosti alebo listiny alebo ich zníženie, ktoré sú stanovené právnymi predpismi jedného zmluvného štátu, sa vzťahuje aj na príslušné písomnosti a dokumenty, ktoré sa predkladajú pri vykonávaní tejto zmluvy alebo pri vykonávaní právnych predpisov druhého zmluvného štátu.
Listiny, doklady a písomnosti akéhokoľvek druhu, ktoré sa musia predložiť pri vykonávaní tejto zmluvy, si nevyžadujú overenie.
Ak sa na základe tejto zmluvy alebo vykonávacej dohody sprostredkúvajú medzi úradmi alebo nositeľmi obidvoch zmluvných štátov osobné údaje, na sprostredkúvanie týchto údajov sa vzťahuje právna ochrana údajov poskytujúceho štátu. Na každé ďalšie postúpenie, ako aj na ukladanie do pamäťového média, na zmenu a vymazávanie týchto údajov prijímajúcim štátom sa vzťahujú právne predpisy o ochrane údajov prijímajúceho štátu. Prijímajúci štát je pritom povinný usilovať sa o to, aby v zásade zabezpečil takú úroveň ochrany, aká v konkrétnom prípade zodpovedá úrovni ochrany používanej v poskytujúcom štáte.
Použitie osobných údajov na iné účely ako na účely sociálneho zabezpečenia je prípustné len so súhlasom dotknutej osoby.
Žiadosti, vyhlásenia alebo opravné prostriedky, ktoré sa podávajú v súlade s touto zmluvou alebo s právnymi predpismi jedného zmluvného štátu úradom, nositeľom alebo iným príslušným inštitúciám jedného zmluvného štátu, považujú sa za žiadosti, vyhlásenia alebo opravné prostriedky, ktoré boli podané úradu, nositeľovi alebo inej príslušnej inštitúcii druhého zmluvného štátu.
Žiadosť o dávku podaná podľa právnych predpisov jedného zmluvného štátu sa považuje aj za žiadosť o zodpovedajúcu dávku podľa právnych predpisov druhého zmluvného štátu, ktorá prichádza do úvahy podľa tejto zmluvy; to neplatí, ak žiadateľ výslovne požiada, aby sa vymeranie dávky pri dosiahnutí veku určeného právnymi predpismi jedného zmluvného štátu odložilo.
Žiadosti, vyhlásenia alebo opravné prostriedky, ktoré sa musia podať podľa právnych predpisov jedného zmluvného štátu úradu, nositeľovi alebo inej príslušnej inštitúcii tohto zmluvného štátu v určitej lehote, možno v tej istej lehote podať na príslušnom mieste druhého zmluvného štátu.
Žiadosti, vyhlásenia alebo opravné prostriedky v prípadoch uvedených v odsekoch 1 až 3 postúpi bezodkladne miesto, ktoré ich prijalo, buď priamo, alebo prostredníctvom kontaktných miest zmluvných štátov, príslušnému miestu druhého zmluvného štátu.
Nositelia poskytujúci dávky podľa tejto zmluvy ich môžu poskytovať oprávneným osobám v druhom zmluvnom štáte s oslobodzujúcim účinkom vo vnútroštátnej mene.
Úhrady nákladov vykonávané podľa tejto zmluvy sa uskutočňujú v peňažnej mene toho zmluvného štátu, v ktorom má sídlo nositeľ, ktorý dávky poskytol.
Prevody platieb podľa tejto zmluvy sa vykonávajú v súlade s príslušnými platobnými dohodami platnými medzi obidvomi zmluvnými štátmi v čase prevodu.
Vykonateľné rozhodnutia vydané nositeľmi alebo inými úradmi jedného zmluvného štátu týkajúce sa príspevkov a iných pohľadávok zo sociálneho zabezpečenia, ako aj platobné výmery na dlžné poistné listiny sa uznávajú v druhom zmluvnom štáte.
Uznanie možno odoprieť, len ak by to odporovalo verejnému poriadku toho zmluvného štátu, v ktorom sa má rozhodnutie alebo dokument uznať.
Vykonateľné rozhodnutia a listiny uznané podľa odseku 1 sa vykonajú v druhom zmluvnom štáte. Konanie o výkon rozhodnutia sa riadi právnymi predpismi, ktoré platia v zmluvnom štáte, na ktorého území sa majú vykonať zodpovedajúce rozhodnutia vydané na vykonanie v tomto štáte. Vyhotovenie rozhodnutia alebo listiny musí byť opatrené doložkou vykonateľnosti.
Ak nositeľ jedného zmluvného štátu vyplatil zálohu na dávku, môže zadržať doplatok príslušnej dávky za rovnaké obdobie, na ktorý vznikol nárok podľa právnych predpisov druhého zmluvného štátu. Ak nositeľ jedného zmluvného štátu za dobu, za ktorú má nositeľ druhého zmluvného štátu dodatočne poskytnúť zodpovedajúcu dávku a túto poskytol vo vyššej sume, než aká patrila, suma prekračujúca túto dávku až do výšky doplácanej sumy sa považuje za zálohu v zmysle prvej vety.
Ak má osoba, ktorá má podľa právnych predpisov jedného zmluvného štátu dostať plnenie za škodu, ktorá vznikla na území druhého zmluvného štátu podľa jeho právnych predpisov, nárok voči tretej osobe na náhradu škody, tento nárok na náhradu škody prechádza na nositeľa prvého zmluvného štátu podľa pre neho platných právnych predpisov; druhý zmluvný štát tento prechod nároku na náhradu škody uzná.
Ak nároky na náhradu škody týkajúce sa dávok rovnakého druhu z toho istého škodového prípadu patria podľa odseku 1 tak nositeľovi jedného zmluvného štátu, ako aj nositeľovi druhého zmluvného štátu, tretia osoba môže nároky obidvoch nositeľov uspokojiť s oslobodzujúcim účinkom platbou jednému alebo druhému nositeľovi. Nositelia sú vo vnútornom vzťahu povinní vzájomne sa vyrovnať v pomere nimi poskytovaného plnenia.
Spory medzi obidvoma zmluvnými štátmi týkajúce sa výkladu alebo vykonávania tejto zmluvy riešia, ak je to možné, príslušné úrady zmluvných štátov.
Táto zmluva nezakladá žiadny nárok na dávky za obdobie pred nadobudnutím jej platnosti.
Na určenie nároku na dávku podľa tejto zmluvy sa zohľadnia aj tie doby poistenia, ktoré boli získané podľa právnych predpisov jedného zmluvného štátu pred nadobudnutím platnosti tejto zmluvy.
Pri použití odseku 2 sa doby poistenia získané na území Slovenskej republiky pred 27. novembrom 1961 považujú podľa rakúskych právnych predpisov o nárokoch na dávku a čakateľstve v dôchodkovom poistení na základe zamestnania v zahraničí výlučne za rakúske doby poistenia.
Táto zmluva sa vzťahuje aj na poistné prípady, ktoré vznikli pred nadobudnutím jej platnosti, ak sa už skôr vymerané nároky nevyrovnali kapitálovými platbami, pričom odsek 1 zostáva nedotknutý.
Dávky, na ktoré vznikol nárok podľa tejto zmluvy, sa vymerajú na žiadosť oprávnenej osoby po nadobudnutí platnosti zmluvy. Ak bude žiadosť podaná do dvoch rokov po nadobudnutí platnosti tejto zmluvy, dávky sa poskytnú dňom nadobudnutia jej platnosti, inak odo dňa, ktorý určia právne predpisy každého z oboch zmluvných štátov.
Dávky vymerané pred nadobudnutím platnosti tejto zmluvy sa znova nevymerajú.
Odsek 6 sa nevzťahuje na prípady, v ktorých sa pri vymeraní dávky podľa slovenských právnych predpisov zohľadnili bezpríspevkové doby zamestnania na území Rakúskej republiky ako slovenské doby poistenia a tieto doby zamestnania sa pri vymeraní rakúskej dávky podľa odseku 5 zohľadnia ako rakúske doby poistenia. V týchto prípadoch sa musí slovenská dávka znovu vymerať podľa ustanovení tejto zmluvy. Ak je súčet takto vypočítanej slovenskej dávky a rakúskej dávky nižší ako predtým vymeraná slovenská dávka, slovenský nositeľ je povinný vypočítanú dávku zvýšiť o sumu zodpovedajúcu tomuto rozdielu.
V prípadoch uvedených v odseku 7 sa primerane použije článok 31.
Táto zmluva podlieha ratifikácii; ratifikačné listiny boli vymenené vo Viedni.
Táto zmluva nadobúda platnosť prvým dňom tretieho mesiaca po dni výmeny ratifikačných listín.
Článok 11 sa vzťahuje na osoby poistené podľa slovenských právnych predpisov, ktoré na území Rakúskej republiky vykonávajú zárobkovú činnosť, a na ich rodinných príslušníkov, ktorí ich sprevádzajú, ako aj na žiakov a študentov majúcich bydlisko na území Slovenskej republiky najskôr od toho prvého kalendárneho dňa v mesiaci, ktorý nasleduje po dátume, keď slovenská strana diplomatickou cestou oznámila, že splnila vnútroštátne legislatívne podmienky na jeho vykonávanie.
Táto zmluva sa uzaviera na dobu neurčitú. Každý zmluvný štát môže zmluvu písomne vypovedať diplomatickou cestou v lehote najneskôr do troch mesiacov pred koncom kalendárneho roka.
V prípade vypovedania zmluvy naďalej zostanú v platnosti ustanovenia týkajúce sa nadobudnutých nárokov.
Na znak súhlasu splnomocnenci obidvoch zmluvných štátov podpísali túto zmluvu a opatrili pečaťami.

