309/2000 Z. z., Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 283/1995 Z. z. o utečencoch, v znení od 01.11.2000
309
ZÁKON
z 19. septembra 2000,
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 283/1995 Z. z. o utečencoch sa mení a dopĺňa takto:
V § 2 sa vypúšťa písmeno j).
V § 3 odsek 2 znie:
Za cudzinca mladšieho ako 18 rokov, ak nenadobudol plnoletosť skôr podľa osobitného predpisu,1) robí právne úkony jeho zákonný zástupca, a ak sa cudzinec na území Slovenskej republiky zdržiava bez svojho zákonného zástupcu, ustanovený opatrovník. To isté platí, ak ide o cudzinca, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony je obmedzená.“.
§ 13 Zákona o rodine.“.
V § 4 ods. 2 písm. b) sa vypúšťajú slová „do 24 hodín“, za slovom „zdržiava“ sa čiarka nahrádza bodkou a vypúšťajú sa slová „ak mu v tom nebránia závažné dôvody,“.
V § 4 ods. 2 sa vypúšťa písmeno c).
V § 7 sa za odsek 1 vkladajú nové odseky 2 a 3, ktoré znejú:
Ministerstvo prizná na účel zlúčenia rodiny postavenie utečenca
manželovi utečenca, ak ich manželstvo trvá v štáte, ktorý utečenec opustil z dôvodov ustanovených v odseku 1,
slobodným deťom utečenca do 18 rokov ich veku.
Žiadatelia o priznanie postavenia utečenca uvedení v odseku 2 sa po dobu konania o priznanie postavenia utečenca musia zdržiavať na území Slovenskej republiky.“.
V § 8 písmeno c) znie:
prichádza zo štátu, ktorý Slovenská republika považuje za bezpečnú tretiu krajinu alebo bezpečnú krajinu pôvodu; to neplatí, ak cudzinec preukáže, že v jeho prípade nemožno túto krajinu za takú považovať, alebo ak ide o opakovanú žiadosť a konanie o priznanie postavenia utečenca bolo zastavené podľa § 12 ods. 1 písm. a) a b),“.
§ 10 vrátane nadpisu znie:
„§ 10
Skrátené konanie
(1) Ak o priznanie postavenia utečenca požiada cudzinec, ktorého žiadosť je zjavne neopodstatnená, alebo ak prichádza zo štátu, ktorý Slovenská republika považuje za bezpečnú tretiu krajinu alebo bezpečnú krajinu pôvodu, ministerstvo o nej rozhodne najneskôr do 30 dní od začatia konania.
(2) Zjavne neopodstatnenou žiadosťou sa rozumie žiadosť, ak cudzinec
a) nezakladá svoju žiadosť na dôvodoch uvedených v § 7, ale len na dôvodoch, ako je hľadanie zamestnania alebo lepších životných podmienok,
b) bez náležitého vysvetlenia
1. zakladá svoju žiadosť na nepravej totožnosti alebo na falšovaných dokladoch, o ktorých aj počas pohovoru tvrdí, že sú pravé,
2. po predložení žiadosti o priznanie postavenia utečenca úmyselne poskytne nepravdivé ústne alebo písomné vyhlásenia,
3. úmyselne poškodí, zničí alebo akýmkoľvek iným spôsobom sa zbaví cestovného dokladu alebo iného dokladu dôležitého na konanie o priznanie postavenia utečenca s úmyslom vytvoriť si nepravú totožnosť alebo sťažiť posudzovanie žiadosti,
4. úmyselne neoznámi, že už v minulosti predložil svoju žiadosť o priznanie postavenia utečenca v jednej krajine alebo vo viacerých krajinách, najmä ak používa nepravú totožnosť,
5. predloží svoju žiadosť o priznanie postavenia utečenca na území Slovenskej republiky až s úmyslom odvrátiť bezprostredne hroziace vyhostenie po tom, čo takúto žiadosť v minulosti nepredložil,
6. nesplní povinnosti, ktoré mu ustanovuje tento zákon.
(3) Ministerstvo môže v tomto konaní rozhodnúť aj o opakovanej žiadosti.
(4) Proti rozhodnutiu ministerstva podľa odsekov 1 a 3 možno podať rozklad v lehote siedmich dní od jeho doručenia orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Podanie rozkladu má odkladný účinok.“.
V § 12 sa vypúšťa odsek 3.
Nadpis pod § 13 znie: „Rozhodnutie v konaní o priznanie postavenia utečenca“.
V § 13 odsek 3 znie:
Rozhodnutie vydané v konaní o priznanie postavenia utečenca sa doručuje žiadateľovi, jeho zákonnému zástupcovi alebo opatrovníkovi, pobytovému utečeneckému táboru a Úradu Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov; s rozhodnutím musí byť žiadateľ oboznámený v jazyku, ktorému rozumie.“.
V § 14 sa ods. 1 dopĺňa písmenom g), ktoré znie:
sa písomne vzdá postavenia utečenca.“.
V § 14 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto slová: „a Medzinárodnou organizáciou pre migráciu“.
V § 15 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „O rozklade proti rozhodnutiu vydanom v skrátenom konaní rozhodne minister do 30 dní.“.
V § 24 odsek 3 znie:
Ministerstvo môže na nevyhnutný čas umiestniť cudzinca, ktorému nepriznalo postavenie utečenca, v pobytovom utečeneckom tábore. Ustanovenie odseku 1 sa v tomto prípade použije primerane.“.
Doterajší text § 27 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:
V konaní o žiadosti o priznanie postavenia utečenca začatom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa postupuje podľa predpisov platných v čase začatia konania.“.
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. novembra 2000.

