42/1958 Zb., Zákon o úprave niektorých nárokov a záväzkov súvisiacich so zjednotením Zakarpatskej Ukrajiny s Ukrajinskou sovietskou socialistickou republikou, v znení od 25.07.1958

42
Zákon
z 3. júla 1958
Národné zhromaždenie Československej republiky sa uznieslo na tomto zákone:
§ 1
(1) Československý štát poskytne v medziach ďalších ustanovení tohto zákona náhradu
a) za nehnuteľný majetok, ktorý mali československé právnické a fyzické osoby 29. júna 1945 na Zakarpatskej Ukrajine,
b) za nároky, ktoré mali 29. júna 1945 československé právnické osoby proti právnickým a fyzickým osobám Zakarpatskej Ukrajiny a československé fyzické osoby proti právnickým osobám Zakarpatskej Ukrajiny, a stratili tento majetok podľa Zmluvy medzi Československou republikou a Sväzom sovietskych socialistických republík o Zakarpatskej Ukrajine a Protokolu k tejto Zmluve, vyhlásených pod č. 186/1946 Z. z., alebo podľa Dohody medzi Československou republikou a Sväzom sovietskych socialistických republík o konečnom skoncovaní majetkových a finančných otázok súvisiacich so zjednotením Zakarpatskej Ukrajiny s Ukrajinskou sovietskou socialistickou republikou, vyhlásenej vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 1/1958 Z. z.
(2) Vláda sa splnomocňuje stanoviť zásady, v ktorých prípadoch, najmä za ktoré druhy majetku (nároku) a v akej výške sa poskytne náhrada osobám strativším nehnuteľný majetok (nárok), prípadne ich právnym nástupcom. Zákonným dedičom, ktorí nepatria k okruhu osôb uvedených v §§ 526 až 532 Obč. zák., sa však náhrada neposkytne; pritom je nerozhodné, kedy poručiteľ zomrel a akú mal štátnu príslušnosť.
§ 2
(1) Nehnuteľný majetok zanechaný na území Československej republiky osobami, ktoré optovali pre Sväz sovietskych socialistických republík a presídlili na jeho územie, prešiel na československý štát, a to dňom, ktorým tieto osoby presídlili.
(2) Dňom 8. januára 1958 prešli na československý štát nároky, ktoré mali 29. júna 1945 právnické osoby Zakarpatskej Ukrajiny proti československým právnickým a fyzickým osobám a fyzické osoby Zakarpatskej Ukrajiny proti československým právnickým osobám.
(3) Dlžníci sú prechodom nárokov podľa ustanovenia odseku 2 oslobodení od povinnosti plniť svoje záväzky doterajším veriteľom a sú povinní ich plniť československému štátu. Vláda môže určiť, pri ktorých záväzkoch sa nemá zo závažných dôvodov ich plnenie požadovať.
(4) Ustanovenia zákona č. 183/1950 Z. z. o majetku zanechanom na území Československej republiky osobami, ktoré optovali pre Sväz sovietskych socialistických republík a presídlili na jeho územie, zostávajú nedotknuté.
§ 3
Rozhodovať vo veciach, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia § 1 a § 2 ods. 1 a 2, prislúcha Ministerstvu financií alebo orgánu ním poverenému; o konaní v týchto veciach platí vládne nariadenie č. 20/1955 Z. z. o konaní vo veciach správnych (správny poriadok).
§ 4
(1) Ministerstvo financií upraví podrobnosti, najmä za akých podmienok sa náhrada poskytuje, ako aj o zániku nároku na náhradu.
(2) Ministerstvo financií sa zároveň splnomocňuje, aby v prípadoch hodných osobitného zreteľa odpustilo dôsledky určené v § 4 ods. 2 vládneho nariadenia č. 8/1947 Z. z. o súpise československého majetku na Zakarpatskej Ukrajine, ak sa prihláška nehnuteľného majetku podrobeného súpisu podľa tohto nariadenia nepodala buď vôbec alebo včas.
§ 5
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykonajú ho všetci členovia vlády.